Manévre pri Malackách

Rakúsky maliar Myrbach namaľoval obrázok, zachytávajúci manévre pri Malackách za účasti významných Habsburgovcov. Nešlo o verné zachytenie situácie, ale o ilustráciu do knihy, vytvorenú s odstupom niekoľkých desaťročí. 

Arcivojvoda Albrecht (1817-1895) bol najstarším synom arcivojvodu Karola, tešínskeho vojvodu (1771-1847) a princezny Henriety von Nassau-Weilburg (1797-1829). Otec i syn zavítali načas i do našich končín.

Albrecht začal získavať praktické vojenské skúsenosti v roku 1837 ako plukovník u Wimpffenovho pešieho pluku č. 13. V máji 1839 sa vydal mladý arcivojvoda z Viedne do Svätého Jura, aby sa hlásil na veliteľstve 4. kyrysníckeho pluku u plukovníka Edmunda kniežaťa Schwarzenberga. Majiteľom spomínaného kyrysníckeho pluku bol barón von Mengen. Na miestnom štábe sa nenachádzalo vhodné ubytovanie pre arcivojvodu a tak sa veliteľstvo prenieslo do Pezinku a Albrecht sa usadil na miestnom zámku grófa Pálffyho.

Sotva začala jeho služba u jazdeckého pluku, bol poverený misiou na panovníckom dvore v Rusku. 18.10. 1839 sa vrátil do Viedne a zakrátko aj do Pezinku, kde v čase neprítomnosti kniežaťa Schwarzenberga velil celému pluku. Koncom júla 1840 navštívil arcivojvoda Karol svojho syna v Pezinku. Pri tejto príležitosti viedol Albrecht defilé eskadróny pluku.

Začiatkom septembra 1840 sa začal kyrysnícky pluk sústrediť v Malackách. Z toho dôvodu sa arcivojvoda Albrecht nemohol zúčastniť na otcových oslavách narodenín (5.9.). Poslal mu preto vrúcny list do Weilburgu (Baden pri Viedni) s následným dodatkom: „Za všetko vďačím Tebe, viac ako len za môj život! Boh dá, že sa Tvoje nádeje (vo mňa) vyplnia, Boh dá aj, že raz ponúkne príležitosť, aby som Ti aspoň nepatrným dôkazom mohol dokázať moju bezhraničnú vďačnosť a moju vrelú detskú lásku. Vieš si predstaviť ako veľmi ma musí bolieť, keď som blízko od Teba a celým srdcom som na oslavách, predsa však sa tam nemôžem zjaviť…“

Arcivojvoda Karol sa sám čoskoro objavil v Malackách, aby mohol vidieť Albrechta viesť pluk. Karol bol so synovým velením nadmieru spokojný rovnako tak i dôstojnícky zbor. Scénu manévrov pri Malackách neskôr zvečnil v akvareli rakúsky maliar a ilustrátor Felician von Myrbach (1853-1940).

Pri príležitosti manévrov je možné, že sa obaja arcivojvodovia krátko zdržali i na pálffyovskom zámku v Malackách. Albrechtov životopisec Carl von Duncker to však nespomína. V roku 1840 sa stal Albrecht generálmajorom. O osem rokov neskôr sa pod Radeckého velením vyznamenal v bitke u Santa Lucie (Otcovi sa už však nestačil pochváliť, pretože ten zomrel v apríli 1847). Od roku 1851 zastával post generálneho guvernéra a veliaceho generála v Uhorsku. V roku 1866 porazil Talianov v bitke u Custozzy a stal sa vrchným veliteľom armády. Obávali sa ho aj habsburskí arcivojvodovia, pretože pri výchove iných všetko podriaďoval vojenskej disciplíne. Zomrel 18.2. 1895 v Arco.

Zdroj: Carl von Duncker: Feldmarschall Erzherzog Albrecht, Wien und Prag 1897