Jazyk médií

Jazyk médií na Slovensku

Jazyk médií a ich jazyková kultúra na Slovensku sa postupne rozvíja a vyvíja. No napreduje správnym smerom? A kto dnes túto kultúru tvorí? V mojom článku sa pokúsim o reflexiu zmeny  jazyka médií z môjho pohľadu a časté chyby, ktoré dnešní žurnalisti robia. Vopred upozorňujem a chcem, aby nasledujúca veta slúžila ako tzv. disclaimer. Nie všetky médiá môžem pozorovať, to znamená, že nie všetky médiá podľahli súčasným trendom, a teda stále držia vysokú kvalitu jazykovej stránky. Ako príklad uvediem RTVS, ktorí však tiež majú niekedy svoje slabšie chvíľky.

V období socializmu boli vysoké nároky na moderátorov, resp. ľudí, ktorí rozprávali do kamery alebo do mikrofónu. Správna výslovnosť, správne postavenie a zafarbenie hlasu, to nie sú jediné znaky, ktoré museli vtedajší novinári a žurnalisti spĺňať. Stačí, ak si pozriete ukážky z tej doby. Moderátorka alebo moderátor so vzpriamenou postavou, pripravená/pripravený so svojou správnou melódiou a vhodne zvoleným tempom reči, správne postaveným a dôrazným tónom oznamovať informácie a oboznamovať ľudí s dianím u nás alebo vo svete. S tým sa dnes už asi vôbec nestretneme.

S odstupom času neviem, kde alebo kedy nastal ten zlom, že dnes je jazyk médií na inej úrovni. Zámerne nepoužijem slovo horšej, nakoľko si nemyslím, že sme dospeli k horšej dobe, ale k inej dobe. Dnes správy a informácie doslova lietajú vzduchom, vieme si čokoľvek vyhľadať a dohľadať na internete. Možno považovať internet za dôsledok zmeny?

Mne samému prekáža, ak počujem, ako človek z mediálneho prostredia pomyselne mučí slovenčinu. Prízvuk dáva na zlú slabiku, nesprávne vyslovuje slová alebo v písaných periodikách na internete zamieňa ypsilon za jotu a naopak alebo so/zo. Mám pocit, že to vypovedá o nás žurnalistoch, že nedokážeme robiť našu prácu poriadne a nevieme sa riadiť istými pravidlami, ktoré sú napísané a majú byť dodržiavané. Žurnalista by mal byť dôležito postavený člen spoločnosti. Má byť rešpektovaným preto, čo dokáže.

Ľudia už nevnímajú isté veci tak, ako kedysi. Učiteľ bol niekedy v spoločnosti obdivovaný a považovaný za dôležitého pre našu spoločnosť, nakoľko kreuje a formuje budúce generácie. Dnes? Je to na pováženie, ako spoločnosť neprejavujeme rešpekt a toleranciu nielen voči učiteľom. Sme dnes spoločnosťou, ktorá nerešpektuje a neobdivuje už ani vlastných priateľov a nevyjadruje rešpekt a pokoru voči kolegom, spolužiakom, nadriadeným, podradeným. Skrátka nikomu. A tam sme spravili chybu.

Späť k jazyku médií. Spoločnosť sa vyvíja a mení. Taktiež sa mení jazyková kultúra. Sme pripravení na takú zmenu? Hovoríme o zmenách, no sme na ne pripravení, ak sa už dejú? Musím konštatovať, že bez zmien, ktorými myslím rôzne bohemizmy či anglicizmy (ktoré som už aj ja použil hneď na začiatku a často ich používam nielen v hovorenom slove), sa nepohneme. Nevravím, že je správne akceptovať a bez zamyslenia prijímať zmenu. No zmena je prirodzenou súčasťou každého z nás. Aj časté chyby, vyskytujúce sa v písaných novinách, sú výsledkom dnešnej konzumnej spoločnosti bažiacej po okamžitých informáciách, a to zaháňa do kúta žurnalistu, ktorý pod nátlakom vydá informácie, ktoré môžu byť dokonca nepravdivé alebo nesprávne, v lepšom prípade iba s gramatickými alebo štylistickými chybami.

Viacero z vás čítajúcich sa zhodnete na tom, že najčastejším faux pax, ktoré sa v jazyku médií vyskytuje, je nesprávne skloňovanie slov a vlastné podstatné mená. Použijem príklad: „Televízia Markíza odvysielala 5. apríla 2013 vo svojej hlavnej spravodajskej relácii Televízne noviny príspevok pod názvom „Májovky budú až v júny“ s nekorektným gramatickým tvarom slova jún v lokáli jednotného čísla. Zodpovední pracovníci prišli na chybu až takmer v polovici vysielanej reportáže, keď sa na obrazovke objavil gramaticky správny tvar názvu príspevku.

Ďalšou častou chybou v článkoch býva nesprávne použitie grafém -i/-í a -y/-ý v pádových príponách prídavných mien. Všimol som si to raz v jednom zo športových denníkov, kde v článku bolo napísané: „francúzsky fanúšikovia boli z tých maďarských sklamaný“.

Častým sledovaním televíznych novín v Televízii Markíza som si tiež všimol aj problematiku nesprávneho vyslovovania. Tá robí televíznym, ale aj rozhlasovým moderátorom problémy. Keď už sme pri nesprávnej výslovnosti, vo viacerých, ale nielen komerčných médiách je častým problémom problém nemäkčenia spoluhlások ď, ť, ň, ľ (príklad: Hokejisti Anaheimu na lade Edmontonu prehrali 1:4). Bohužiaľ píšem o chybách, ktoré by sa nemali stávať, nakoľko hovoríme o pravidlách, ktoré by nám žurnalistom mali byť jasné, keďže pracujeme so slovom a tvoríme ním verejnú mienku a spolutvoríme názor. Prekáža mi to. Preto začínam sám od seba. Nie som dokonalý, nie všetko ovládam, no pracujem na sebe. A verím v to, že generácia budúcich novinárov, medzi ktorých patrím aj ja, bude v tomto rozumnejšia a uvedomuje si následky nesprávnej práce so slovom. Verím, že ma zmena spolu s dnešnou dobou nezhltnú a nebudem sa musieť za myšlienky tejto úvahy hanbiť.

Titulný obrázok: A Level media

0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.