Voľby v roku 1946

Dnes uplynulo 65 rokov od prvých parlamentných volieb v Československu po druhej svetovej vojne. Pozrieme sa na ich výsledky, ale aj na spomienky, ktoré sa viažu na voľby z tých čias v Malackách.

Voľbám predchádzala okrem iného existencia Slovenskej republiky, vplyv Nemecka a katolíckej cirkvi, riešenie tzv. židovskej otázky, odpor proti Čechom a boľševikom. Bol rok po skončení vojny a naše územie bolo aj kvôli predchádzajúcemu vývoju a dohodám pod vplyvom ZSSR.

Po vojne nastalo vyrovnávanie účtov. V Malackách sa to prejavilo napríklad poštátnením rehoľného františkánskeho gymnázia. Zmenil sa charakter školy a postupne sa vymenili učitelia.

Komunisti mali silnú pozíciu a voľby to mali potvrdiť. Hlinkova slovenská ľudová strana bola zakázaná, preto sa jej členovia dohodli pred voľbami na spoločnom postupe s Demokratickou stranou (DS).

Politická scéna sa tak na Slovensku rozdelila na dva silné tábory. Okrem týchto strán sa volieb zúčastnili tiež Strana slobody a Strana práce. Je zaujímavé pozrieť si kandidátne listiny všetkých uvedených strán. Z Malaciek boli medzi kandidátmi Jozef Obselka a František Slezák za Stranu práce, Štefan Mládek a Július Štuk za Komunistickú stranu Slovenska a Štefan Vávra za Stranu slobody. (Posledný menovaný, môj prastareček, bol v 50. rokoch väznený.)

V Malackách oproti Čtverákovcom pri liehovarenskom dome bol červený múr. Pred voľbami tam niekto napísal: „Hlad a bieda sa nám vráti, keď vyhrajú demokrati“. Neskôr to bolo prepísané: „V hlade, biede sme si istí, keď vyhrajú komunisti“.

Zachovala sa spomienka na dnes už úsmevný príbeh z tých čias, spred volieb.  „Dvaja Malačania, jeden komunista a druhý demokrat, boli veľkí kamaráti a poverili ich agitáciou. Mali lepiť plagáty. Jeden mal dvojky (demokrati), druhý trojky (komunisti). Išli a veľmi cestou sa opili. Keď boli ešte triezvi, tak lepili aj vedľa seba, všelijako. A potom komunista dostal nápad, vytiahol tomu demokratovi jeho nenalepené kúsky, lebo to nestačil vylepiť. A vložil mu tam svoje. On ich postupne lepil. Až došiel na sekretariát Demokratickej strany. Keď ho videli opitého, pýtali sa ho: „Čo ty, napitý. Lepil si toto?“ A on: „Samozrejme. Aj tu vám to nalepím.“ A dal im tam trojku. Tak ho vyhodili. Veľmi to potom pomohlo jeho deťom, že ho z tej strany vyhodili. Už tie okolnosti sa nepamätali…. Ten komunista sa stal aj riaditeľom jedného podniku. A vždy hovoril tomu druhému, že ho zachránil.“

Voľby v celoštátnom meradle dopadli pre komunistov dobre, po sčítaní hlasov zvíťazili. Ale na Slovensku zvíťazila DS (62% hlasov), KSS bola druhá (30,37% hlasov). Zvyšné dve strany získali každá viac ako tri percentá hlasov. Zo 79 slovenských okresov len v šiestich bol predsedom okresného národného výboru komunista. V Malackách získali komunisti 16 kresiel z celkového počtu 36.

K úplnému prevzatiu moci komunistami teda v týchto voľbách neprišlo. Zosilnili sa však útoky na DS, ktoré vyvrcholili až do prevratu – tzv. víťazného februára 1948. Nastalo obdobie diktatúry.

P. Hyacint Haverla

Prvé komunistické voľby sa potom konali 30. mája 1948. Nebola veľká možnosť výberu – volič dal hlas buď kandidátke Národného frontu, zostavenej komunistami, alebo vhodil biely lístok. Vtedy sa volilo tajne, za plentou. Účastník volieb hovorí, že komunisti chceli, aby priaznivci režimu chodili voliť otvorene. Voliť v Malackách išiel aj františkán páter Hyacint Haverla. „Spýtal sa, či môže voliť proklamatívne. Tak tam hodil oficiálne biely lístok. Všetci ostali stáť, pozerali naňho, že si to trúfol,“ spomína si pamätník. O dva roky neskôr bol kláštor zlikvidovaný a obdobie 1951-1953 strávil P. Hyacint vo väzení.