Objavné pohľady na Macka, ktorý išeu do Malacek (Prvá časť)

V sobotu 15.10.2016 sa v malackom kine konala prvá Medzinárodňí konferencia o Mackovi. Veľký záujem verejnosti aj médií organizátorov presvedčil o zmysle tejto akcie a povzbudil do ďalšieho skúmania tejto osobnosti. O podujatí napísal Nový čas a reportáž zverejnila v Televíznych novinách Markíza a Západoslovenská televízia. Čo viac si môže popularizátor vedy želať, ako výrok jedného z divákov: Mneu sem dojít skúr, vjedzeu by sem vjec. (Lojzo ze Štvrtka)

Primátor mesta Juraj Říha podporil konferenciu svojou účasťou a pochváli jej tému. Oznámil aktivity mesta, ktoré podporujú identitu Malačanov. Chystá sa vydanie záhoráckeho slovníka v réžii mesta, spoločenskej hry o Malackách a ďalšie aktivity. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo ocenil hlavne komunitný život, ktorý posilňuje súdržnosť a smeruje k podujatiam, ako je konferencia o Mackovi. Tiež prezradil, že VÚC chystá projekt Via Pálffy, v rámci ktorej by sa mohol zrekonštruovať malacký zámok.

Zdravicu konferencii vyslovil aj prof. MUDr. Toni Gúth, richtár Záhorákú v Bratislavje

Tému konferencie uviedlo precítené recitovanie piesne laureátmi Hviezdoslavovho Kubina z radov Štúdia mladých Divadla na hambálku. Konferenciou sprevádzala Beina Reifová.

Sériu prednášok otvoril tajomník konferencie Stano Bellan v záhoráčtine.

Už fakt, že pjesnička, kerá najvjec proslávila naše mjestečko Malacky, není naša, stojí za huboké zamyslení.
Naskakuje nám rad otázek, jak napríklad: Do, co? Koho, čeho? Komu, čemu? Koho, co? O kem, o čem? S kým, s čím? Ale hlavne: Kedy? Kam? Čemu? Koho, co? Proč? A proč ne? a bárjaké druhé… Odpovidat na ne, nekeré z nich, alebo aj né, je cílem naší dnešní konferencie.
Dílo Išel Macek do Malacek síce není naše, ale o nás. Proto patrí šeckým, jak óda, kerú cudzinci šírá medzi sebú na našu hrdost a slávu.
Ide o to, robit vjeci tak, aby stáli za povšimnúcí. Protože svjet oslavuje najlepších, ale ludé si pamatajú tých, kerí byli inačí. Šecko robte tak, aby ludé o vás ešče dúho vyprávali a ked už vás nebude, tak spívali o vás a vašich činoch pjesničky. Každý z nás može byt v nečím svjece Mackem, enem mosíme scet.

Následne vystúpil prezident konferencie Mgr. et Mgr. Martin Macejka, historik a kronikár mesta.

Pokúsil sa odpovedať na niekoľko zásadných otázok okolo postavy Macka a prisľúbil, že na ďalšie otázky bude ďalej hľadať odpovede:

Kedy Macek žil? Už od 14. storočia (1383) je zmienka o názve Malacky ako sídle (Malaczka) – odvtedy teda mohol ísť do Malaciek. Skôr pieseň pravdepodobne nevznikla. Najstaršia zmienka o samotnej piesni je z roku 1867 v novinách Pešťbudínske vedomosti. Obsiahly článok sa týka volieb do samosprávy v Modre a uvádza, že tam vyslaný kráľovský komisár predtým pôsobil v Malackách ako právnik. Článok spomína, že vďaka jeho pôsobeniu sa v Modre udomácnila už vtedy bola dobre známa pesnička o Mackovi. M. Macejka konštatoval, že Macek sa narodil najskôr v 14. storočí a najneskôr začiatkom 19. storočia.
Kam Macek išiel? Bez pochyby do Malaciek. Malacky boli v stredoveku jednou z menej významných obcí, odkedy však v roku 1573 dostali trhové právo a zakrátko sa stali sídlom Plaveckého panstva, význam narástol. Čiže stali sa regionálnym centrom. Za Pálffyovcov sa začali rozvíjať, jedna z prvých vecí, ktorú zabezpečili začiatkom 17. storočia, bol pivovar. Predpokladáme, že Macek išiel do Malaciek za vlády Pálffyovcov.
Odkiaľ išiel? To presne nevieme, ak nešiel, ale jel, tak mohol ísť aj z väčšej vzialenosti. Predpokladáme, že išiel z jednej z okolitých obcí na Záhorí. Sú aj verzie, že išiel z Červeného Kameňa. Jedna z možností je, že jeho priezvisko Macek môže mať aj pôvod v Poľsku, alebo z Česka, keďže toto priezvisko je tam veľmi rozšírené. Tam však nemajú záznamy o tejto piesni. Mohol však prísť aj z Rakúska, keďže stade bolo viacero mostov na Záhorie. Táto otázka však ostáva otvorená.
Kto bol? Predpokladáne, že sa volal Matej – po záhorácky oslovovaný ako Macej, alebo Macek. Rodinný stav, zrejme bol ženatý, keďže ženu v piesni priamo oslovuje. Ovládal hru na hudobný nástroj a mlátil šošovicu – buď ako pracovnú náplň, alebo rekreačne. Predpokladáme, že bol Záhorák, aj keď čistokrvný Záhorák zrejme nebol, keďže sa na našom území bohato miešali gény rôznych národov. Keďže bol zrejme námedzný pracovník, tak bol zrejme poddaným. Podľa náboženstva bol pravdepodobne katolík, mohol byť však aj evanjelik, ak žil v 16. storočí, alebo pochádzal z Levár. Najmä ho však charakterizuje to, že sa stal nesmrteľným.

Nasledovalo živé a radostné vystúpenie folklórneho súboru Macejko na uvedenú pieseň.

Z hudobnej stránky sa na problematiku pozrel PhDr. Peter Michalovič, muzikológ zo Záhoráckeho múzea v Skalici.

Kritizoval úroveň niektorých prevedení piesne, kedy úpravy textu nechávajú poslucháčov na pochybách, či sa jedná o záhorácku pieseň, alebo východniarsku.
V spevníku Záhorácke pjesničky z roku 1949 na strane 64 je zapísaná pieseň Išeu Macek do Mauacek iba s jednou slohou, druhú do zborníku pridal až Janko Blaho v reedícii z roku 1954, ako interpret je uvedený Dr. Gejza Rehák, ktorého Malačania iste poznajú. Jedná sa o pomerne novú ľudovú pieseň, alebo umelú pieseň, ktorá zľudovela.
Z pohľadu hudobnej vedy sú melódia aj nápev pre náš región aj krajinu exotické. Obsahuje totiž interval zväčšenej sekundy, tzv. semiditonus, alebo hijátus. (Cis-B) Pripomína tzv. cigánsku stupnicu, ktorá by však mala obsahovať dva hijáty, ale v tejto piesni je len jeden.
Upozornil na zaujímavý hudobný obraz, keď sa k semiditonickému kvintakordu G mol hore pripája kvintakord D mol (tón E namiesto Es). Toto spojenie sa nazýva hyper-harmonickou mol-tonalitou. (podľa R. Kresánek).
Malá septima v tónine G mol vo vete „na hambálku“ značí smútok, ale potom sa to láme na radostnom a slávnostnom Ééj Macejko (Oktáva), čím je zaraz po smútku a je z toho radostná pieseň.
Pieseň sa objavila vo viacerých spevníkoch, od Blahu, Plicku, Klusáka, Teslíka, Izáka. Zoznam vydaní obsahuje rôzne verzie a aj spotvorenia (Izák: však ty vieš tú onú). Najstaršia verzia je zapísaná v Slovenských spevoch v roku 1882, zapísaná ako z okolia Kútov – Ondrejom Ralbovským Otépkom – farárom.
Pieseň je gajdošská, reprezentuje teda roľnícku tradíciu – kvintonálne piesne. Preto nám je taká príjemná a je populárna.

Pokrivený obraz Macka ako idiota sa pokúsila napraviť psychologička Mgr. Magdaléna Drahošová (opäť v záhoráčtine)

Osobnosť človeka sa vyvíja, je v každom období života iná, človek sa mení, či už výchovou, alebo tým, čo zažije, preto sa ani o Mackovi nedá povedať paušálne, aká bol osobnosť. Z pesničky o Mackovi máme informácie, ktoré môžu znamenať rôzne veci. Charakter sa formuje medzi 5. a 6. rokom života
Macek bol zrejme pracovitý a mal pozitívne postoje (lebo išel robit). Je otázne, nakoľko bol sebavedomý, pretože nebol veľmi sebakritický (zapomjel si doma cepy, ale ocapí sa na ženu). Temperament je dedičný, získaný od svojich rodičov, Macek bol zrejme prevažne melancholik (išel, rozmýšlal, co bude, jak bude a pri tem rozmýšlaní zapomjel na jediné, co si mjel zebrat – cepy), ale mohol byť aj cholerický (Lebo dojde na to, že mu neco chýbá, tak co? Zahučí na ženu!)
Jeho výkonné vlastnosti boli nasledujúce: Intelekt je hlavným atribútom, tiež väčšinou dedičný. Inteligencia sa niekedy merala tzv. craniometriou (posmrtné meranie objemu lebky) Zrejme sa inšpirovali Mackom, ktorý všetky objemy meral objemom šošovice (Našel prázdnu ludskú lebku – no co urobí? Nasype šošovicu a odmjerá.) Dôležitý prínos meraním počtom šošovice je, že viac zrniek, viac myšlienok – zdá sa, že viac myšlienok, väčší prínos pre spoločnosť.
Gauss sa zrejme svojou krivkou inšpiroval tvarom Mackovho klobúka, čo dokazuje 2D aj 3D zobrazenie Gaussovej krivky. Označenie IQ je taktiež inšpirované Mackom – jeho cepami (i) a naklíčenou šošovicou (q).
Macek bol pravdepodobne nadpriemerne inteligentný, pretože takíto ľudia sú roztržití (zapomjel si cepy doma). Pravdepodobne vedel, kam ide, možno vedel čítať mapy, možno sa chcel v Malackách niečo dozvedieť. Napriemerne inteligentní majú tiež problémy vo vzťahoch, ako Macek so svojou ženou.
Prednášku zakončila morálnym apelom na ľudí, aby sa viac zaujímali o svojich blízkych, boli slušní a úctiví a inšpirovali tak svoje deti a urobili ich lepšími ľuďmi (osobnoscami).