Archív pre zančku: macek

• Prednášku uviedla prekvapivým tvrdením, že podľa už stratenej osobnej komunikácie sa Macek priatelil s Móricom Beňovským (strávil s ním čas na Madagaskare), stretol sa s Thomasom Jeffersonom a pobudol istý čas v kaštieli v Dolnej Krupej, práve v čase, keď bola skomponovaná Sonáta mesačného svitu.
• Jej 3 osobné motivácie pre štúdium Macka:
  • Macek bol rodák z Plaveckého Podhradia a stadiaľ aj do Malaciek išiel! (na základe už zhorenej obecnej kroniky – je to veľmi zaužívané meno v obci a tiež sa v roku 2014 našli úlomky sošky s dátumom narodenia 1747 v rozvodnenom obecnom potoku, ktorých rekonštrukciou bola vytvorená socha Macka s cepami a huslami) Macek pochádzal z rodiny kníhtlačiarov z plaveckého hradu.
  • Bol v mladosti študent na Trnavskej univerzite v Trnave, ako je preukázané v archívoch univerzity v rokoch 1780, v roku 1840 tam taktiež študoval jeho syn, alebo vnuk. Macek študoval filozofiu a neskôr právo – náklady mu hradila Mária Terézia, ktorá sa s ním stretla v roku 1775 v Bratislave.
  • Bol zaujímavý prípad z hľadiska pracovného práva a obchodných vzťahov.
• K mláteniu šošovice sa dostal najskôr ako brigádnik, neskôr ako zamestnanec v rodinnom podniku prostredníctvom námedznej zmluvy. Neskôr ho najal spolok obchodníkov so šošovicou a pôsobil ako marketingový riaditeľ – mlátenie šošovice bolo ukážkou pre pestovateľov, takže je možné ho považovať za zakladateľa marketingu. Z interných dokumentov spolku sa dozvedáme, že fungoval na základe obchodnej a príkaznej zmluvy.
• Jeho úspech v predaji šošovice dokázal využiť aj v prostredí iného potravinárskeho odvetvia – Bratislava bola v 18. storočí známa výrobou čokolády. Vynašiel nový tvar cukroviniek – lentilky (inšpirované anglickým názvom pre strukoviny – lentils).

• Zhodou okolností sa prvá konferencia o Mackovi koná v roku, ktorý VZ OSN vyhlásilo za rok strukovín. Dalo by sa povedať, že Malacky sa týmto počinom zapájajú do celosvetovej série podujatí o pestovaní a popularizácii strukovín, ktorá prispieva k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu.
• Šošovica bola pestovaná už v starovekom Egypte – dávala sa faraónom do hrobiek, alebo v iných kútoch sveta. V stredoveku sa preukázateľne pestovala aj na našom území, o čo sa zaslúžili starí Slovania. V súčasnosti sú hlavní pestovatelia India a Kanada. Od roku 1992 sa u nás postupne prestáva pestovať a takmer výhradne sa dováža. Ešte v 90-tych rokoch sa v okolí Malaciek pestovalo cca 4-12 ha šošovice.
• Pôdy na Záhorí nie sú až tak vhodné na pestovanie šošovice, lebo pôda tu nie je bohatá na vápnik, ktorý šošovica potrebuje. K sejbe sa používajú dobre naklíčené semená, tam, kde sa š. nepestovala je potrebné ich moriť tzv. rizóbiami pre lepší vývin koreňov. Šošovica sa sadí aj schádza na jar, má rada sucho, ktoré ju chráni proti chorobám.
• Strukoviny sú známe ako mäso chudobných – ľahko stráviteľné a hodnotné jedlo. Sú vhodné aj pre diabetikov a pri kardio- vaskulárnych ochoreniach, pretože majú nízky glykemický index. Nevýhodou sú látky, ktoré spôsobujú nadúvanie, vyhnúť sa im dá dlhším varením, alebo namáčaním.
• V súvislosti s Mackom sú tiež znepokojivé zistenia, že strukoviny sa v histórii nespomínajú ako predmet desiatku, takže jej pestovanie nebolo rozšírené na veľkých plochách. V minulosti si ju teda zrejme ľudia pestovali len pre svoju potrebu na záhradke, pretože si ju vedeli vymlátiť sami. Používali sa cepy, alebo sa nechali zrná vymrviť vo vreciach, po ktorých sa stúpalo. Čo teda išiel Macek mlátiť? Možno nie šošovicu, ale obilie.

Mohol by byť Macejko respondentom pre agrárneho etnografa? – PhDr. Peter Slavkovský, DrSc. (príspevok predniesol Bc. Denis Farkaš)

• Mohol, vyvstáva však celý rad otázok: Urobil si cepy sám? Z čoho ich vyrábal? Mali železnú zákovku? Alebo to boli bunkoše – cepy s kratším a hrubším cepíkom? Nezabudol si cepy naschvál? Bola to namáhavá činnosť, ale tiež spoločenská udalosť, možnosť si oddýchnuť od rodinného života. Možno išiel pomôcť priateľovi?
• Kombinácia hospodárskych a sociálnych vzťahov priniesla zvláštnu atmosféru a spôsob života, ktorá je charakteristická pre roľnícke civilizácia všeobecne. J. Easterbrook: Roľníci žijú v prostredí, kde všetci robia v podstate rovnakú prácu. Obrábanie pôdy považujú za svoje poslanie so spoločným cieľom a kolektívnu súdržnosť.
• Pieseň hovorí o vidieckom spôsobe života – tradičnej európskej roľníckej civilizácii, ktorá sa vďaka rôznym podmienkam vyvinul ado mnohých kultúrnych podôb.
• Aj keď všetko v piesni nasvedčuje tomu, že Macek radšej hral a spieval, ako mlátil šošovicu, ale i takých ľudí treba, veď oni sú v tom spoločnom prežívaní spoločných radostí nenahraditeľní.

• Význam Macka pre Malacky je nesmierny, keďže je pravdepodobne jedinou univerzálnou vedomosťou o našom meste v priestore Slovenska a Česka. Táto vedomosť sa rozšírila aj do celého sveta prostredníctvom športových fanúšikov.
• Ak by cepy neviseli na hambálku, ale „pod kolničkú na hrebíčku“, tak naše názov nášho ochotníckeho divadla by stratil svoje opodstatnenie. Taktiež ostatné zmienky ako folklórny súbor Macejko, úspešné podujatie domáckych trhov Malacká šošovica a podobne.

• Označenie „Macejko“ nie je jazykovo správne, pretože v záhoráčtine sa oslovenie končí na -u, čiže správny tvar znie „Macejku“ a v tejto podobe by sa to malo aj používať
• V genitíve sa hovorí správne „Macka“, nie „Maceka“.
• V infinitíve sa slovesá „mlátiť“ a „vrátiť“ v pesničke niekedy vyslovujú ako „mlácic“ a „vrácic“, čo nie je v súlade so záhoráčtinou. Správne má byť „mlácit“ alebo „muácit“ resp. „vrácit“.
• Rovnako nie je po záhorácky správne „na cenko“ ale má byť  „na tenko“.
• Tiež sa v záhoráčtine nepovie „Vem si ich“ ale „Ber si ich“.

Filozofická otázka, či to nebolo všetko ináč? Pesnička mohla vzniknúť ako popevok mlátcovský oldomáš, kde sa niektoré útržky pesničky vyskytujú. Vzniká tu teda rovnaká otázka ako pri iných velikánoch – ako napríklad Sokrates: Čo ak bol Macek iba literárna postava? Skutočne žil, alebo je vymyslený? Táto otázka taktiež stojí za ďalšie skúmanie.

Autorkou novej podoby Macka je Vanda Kráľovičová. Podľa otázky z publika si Macka divák predstavoval inak – nevypadá jak záhorák, ale jak Maďar. S. Bellan odpovedal, že vyzerá monarchisticky („snažili sa, aby konečne nevyzeral jak debil“).

Martin Macejka tiež navrhol trojbodové prehlásenie účastníkov konferencie v nasledujúcom znení:

1. Vedecká obec bude pokračovať vo výskume Macka a jeho príbehu a vo vhodnej chvíli bude výsledky výskumu prezentovať na ďalšej konferencii.
2. Budeme šíriť osvetu smerujúcu k obnoveniu pestovania šošovice
3. Napriek existencii viacerých verzií potvrdzujeme, že jediná správna verzia je záhorácka, pričom pri úvodnom slovese sú správne oba tvary „Išel“ aj „Išeu“.

Aj po odznení všetkých prednášok je jasné, že všetky otázky neboli zodpovedané a pravdepodobne ostáva priestor a pokračovanie výskumu a konanie ďalšej konferencie.