Odborníci opäť hľadali odpovede o Mackovi z Malaciek (Prvá časť)

Po vlaňajšom úspechu 1. medzinárodňí konferencie o Mackovi, keď o tému prejavila záujem verejnosť (odborníkov, laikov i veľké médiá), sa organizátori podujali zorganizovať 2. ročník. Do roka bez dňa. A že bolo a je naďalej čo skúmať, o tom nebolo pochýb. Aký bol druhý ročník konferencie?

Konferencia začala slávnostne. Matej Fischer zaspieval malackú hymnu v záhoráckej verzii:

Nech žije do si mjesto v srci nosí,
ten do tu našel prameň živích vod.
Co drahé je mi je v temto kúšku zemi
toto je naše místo pro život.

2. medzinárodňí konferencia o Mackovi - Malacky 2017

Moderátorka Beina Reifová

Účastníkov konferencie privítala moderátorka Beina Reifová. Publiku sa na úvod prihovoril primátor Malaciek Juraj Říha a richtár Spolku Záhorákov Anton Gúth. Ten okrem iného vymedzil región Záhoria, resp. Záhorákov (citujeme a zapisujeme podľa záhoráckeho pravopisu): “Pupečňí šňúra medzi nama Záhorákma furt funguje a bude fungovat aj dálej. Ja Záhorí počítám od Vajnor… protože jazik je rovnakí… určiťe biu aj v Bratislavje – Ďevíňe, Ďevínskej – až po Olomouc hore.”

Vysvetlil, že považuje za Záhorákov ľudí z oboch strán rieky Moravy – dokonca aj v Rakúsku sa dá porozprávať so starými ľuďmi “našú rečú”. Tento región sa delí na štyri časti. “Dvje štvrťini sa počeščili… jedna štvrťina sa poňemčiua… a zostali sme tu enem mi.”

2. medzinárodňí konferencia o Mackovi - Malacky 2017

Záhorácky richtár Anton Gúth

Prvý odborný príspevok uviedol tajomník konferencie Stano Bellan. Čo-to zhrnul, čo-to nahryzol a čo to prezradil. “Už pred časem sme sa na Macka kukli jak na kultúrňí fenomén, kerí vlastňí silú prerostel do svjetového šoubiznisu. … je neodškričitelné, že nech bilo jak scelo a de scelo, Macek bil pro kultúru, osvjetu a vztahi dicki prínosem.”

S. Bellan prezentoval nové videonahrávky s tematikou piesne o Mackovi, ktoré sa za posledný rok objavili na youtube. Odhalil výsledky prieskumu, ktorý mal za cieľ zistiť, aká hlboká je brázda mackovskej témy.

2. medzinárodňí konferencia o Mackovi - Malacky 2017

Stano Bellan

V rámci jeho príspevku odznela aj anketa, ktorá odhalila znalosti i neznalosti Malačanov a ktorú pre túto príležitosť pripravili Severínkovci. Ukázalo sa, že Malačania pieseň o Mackovi poznajú. No jeho bydlisko a rodisko nie. Pri otázke na autorstvo piesne niektorí respondenti odpovedali, že je to ľudová pieseň. Stano reagoval: “Jakí autor že je lud? Prátelé, lud nikedi nespravil nic. Šecko dicki spravili ludé, konkrétne dicki čovjek. Lud je enem zbitková propaganda a dúsledek nedúslednosci rešpektovaňá autorskích práv.” Väčšina respondentov v ankete uviedla, že do vyučovania by zaradili aj záhoráčtinu – nie ako povinný predmet, ale ako voliteľný.

Exkurz k hudobnýmu prameňom piesne Išeu Macek… zabezpečilo duo Corna Musica – Juraj Korec a Ivan Čermák. Táto dvojica zašla až do renesancie. Prečo? Ivan Čermák prezradil, že nadviazali na vlaňajšiu informáciu o Mackovom možnom rodisku: “…sme posunuli ten príbjeh, kerí tu minulí rok nadhodziua pani docentka Olšovská – o Mackovi, že pochádza z Plaveckého Podhradzá. Mi sme sa dohodli s Ďurim, že ten príbjeh posuneme ešče o ňeco víš a posuneme ho na Plaveckí hrad … do 16. storočá, ked vlastňili Plaveckí hrad Fuggerovci.” Predviedli rekonštrukcie piesne na kópiách renesančných nástrojov. Ivan Čermák na lutne a gitare, Juraj Korec na dychových nástrojoch.

2. medzinárodňí konferencia o Mackovi - Malacky 2017

Juraj Korec (vľavo) a Ivan Čermák

Juraj Korec sa pokúsil o analýzu textu piesne: “Prvá sloha prináša pre mňa ako dychára nádej. Z hudobnovedeckého aspektu šošovičky sú ako keby noty. A cep … akási surovina na dychové drevené nástroje. Ale druhá sloha priniesla sklamanie – sú to strunové nástroje.”  

Právnička Andrea Olšovská z Trnavskej univerzity nadviazala na minulý rok a priniesla novú sošku Macka, ktorá stála počas konferencie na rečníckom pulte.

2. medzinárodňí konferencia o Mackovi - Malacky 2017

Andrea Olšovská

Vo svojom príspevku sa zamerala na doplnenie informácií o Mackovom živote. Nadviazala na svoje vlaňajšie tvrdenie, že Macek žil v 18. storočí. Z nezachovaného Mackovho denníka sa dozvedáme, že okrem cesty do Ameriky (ktorá bola spomenutá vlani), sa vybral aj na východ navštíviť panovníčku Katarínu Veľkú. Prišiel aj na Sibír. “Zrazu pozerá na biely sneh a vidí, že sa tam niečo šedé mihotalo a hovorí si, čo tam robia tie húsky? Bol prekvapený, že húsky, ktoré sú na Záhorí, sú aj v takej zime. Prišiel bližšie – a neboli to húsky, ale psíci, ktorí sa volajú Husky. Z tohto denníka sa dozvedáme, že Macek je tvorcom mena tohto plemena. … Macek dostal párik týchto psíkov, priniesol ich na Záhorie a toto plemeno je tu rozšírené.”

Vrátila sa tiež k pôvodu Macka ako potomka kníhtlačiarov z Plaveckého hradu. Citovala aj z doteraz neobjavenej a neprečítanej korešpondencie, z ktorej sa dozvedáme podrobnosti o Mackovi, konkrétne obavu jeho strýka, či “Macek to šecko zvládá, … furt cosi paktuje se Spolkem obchodňíkú ze strukovinama, potom ešče furt cosi učí a píše, chodí do Mauacek, mjeli bi v Podhradzí naňho dohlédnút a mjel bi sa vjenovat len temu, co jeho predkové”. Citovala aj báseň, ktorej autorom bol a ktorá sa našla pod kusom kameňa v Podhradí.

Z kroniky mesta Trnava, ktorá nebola nikdy napísaná, sa údajne dozvedáme, že aj Anton Bernolák si Macka obľúbil. A tiež že sa kamarátil s Jurajom Fándlym, ktorého často navštevoval a ktorému radil pri písaní známeho diela Piľní domajší a poľní hospodár. Údajne aj Macek mal vplyv na fakt, že Bernolák kodifikoval slovenčinu na základe západoslovenského nárečia. Mimochodom – pravidlo píš ako počuješ platí v záhoráčtine dodnes. Macek bol podľa A. Olšovskej v kontakte aj s kráľovnou Máriou Teréziou. Dokonca jej vraj pomáhal pri písaní zákona Ratio educationis, ktorým bolo zreformované školstvo. Macek mal toľko aktivít, že možno ani v 20-30 ročníkoch neuchopíme jeho činnosť, uviedla Olšovská. Avizovala, že výskum sa bude zaoberať zisťovaním, čo Macek robil priamo v Malackách.

2. medzinárodňí konferencia o Mackovi - Malacky 2017

Archeobotanička Michaela Látková oboznámila prítomných, že šošovicu konzumovali už pravekí lovci a zberači viac ako 7000 rokov pred Kristom. Na Slovensku je doložený výskyt šošovice v období neolitu (6000-5000 pK). Archeobotanické nálezy šošovice kuchynskej poznáme aj z Malaciek, samozrejme z neskoršieho obdobia. Zo strednej doby bronzovej – teda jedla sa u nás pred viac ako 3000 rokmi – konkrétne v lokalite Továrenskej ulice.

Z hľadiska výskumu bola významná aj informácia o výskyte cepov. Tie (kovové časti) sú archeologicky doložené až v stredoveku. Vo východnej Európe boli skôr, na našom území sa objavili podľa doterajších poznatkov až po roku 1400.

2. medzinárodňí konferencia o Mackovi - Malacky 2017

Michaela Látková

M. Látková zabŕdla aj to etnografie. Mlatci sa začali špecializovať vo veku 15 rokov, aby v dospelosti túto činnosť zvládli. Na druhej strane existovali aj cepy pre ženy a pre deti. Mlátenie bola párová záležitosť – mlátilo sa vo dvojici alebo štvorici. Pri mlátení sa využívali rôzne riekanky alebo piesne na udržanie rytmu. Bežne sa mlátilo počas zimných mesiacov – zvyčajne od sviatku všetkých svätých do Vianoc, príp. ak bola väčšia úroda – až do fašiangov. V lete sa mlátilo len na väčších gazdovstvách. V súvislosti s témou Macka bola pozoruhodná aj otázka, či mlatci mlátili v okolí svojho bydliska. Prichádzali aj z väčších vzdialeností. Napríklad z Kysúc na južné Slovensko alebo zo Záhoria do Rakúska.

Zhrnuli sme zaujímavosti z prvých príspevkov konferencie. Ak ste dočítali až sem, tušíte, že nebolo napísané všetko. Podrobnosti o druhej časti konferencie prinesieme nabudúce.

Foto: Miška Havrilla

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.