„Fensing“ a zmeškaný príchod prezidenta

V pokračovaní zápiskov Vlada Handla sa dočítate o neúspechoch i maximálnych výkonoch, ale aj o zákulisí Olympijských hier mládeže.

Vlado Handl na plaveckom štadióne.

Šport – neúspechy i maximálne výkony
(18. august) Včera náš slovenský veslár André Rédr chytil počas semifinálovej jazdy ťažkú krízu. Doktor vravel, že musel mať nejaký vírus. Sto metrov pred cieľom ho seklo, ledva došiel do cieľa. Tam ho ešte vzali na dopingovú kontrolu, ale keďže zo seba nemohol dostať ani kvapku moču, nalievali ho vodou. Vraj z neho niečo dostali až potom, čo vypil 5 litrov vody!

Doktor ho dával „dokopy“ do tretej do rána. Jeho tréner Alexander Dénes bol rozčarovaný a vravel, že sem cestoval osemtisíc kilometrov len, aby to takto dopadlo. Aj taký je žiaľ šport.

Roztrhnúť od zlosti išlo aj našu plavkyňu Katarínu Listopadovú, ktorá už bola v dvoch plaveckých finále a v oboch prípadoch jej tesne ušiel bronz. Dnes bol náš doktor Roman Fano i so zástupcom vedúceho výpravy Borisom Demeterom hrať ráno tenis. Vrátili sa spotení a vyčerpaní a čudovali sa, že niekto môže vôbec v takomto teple športovať.

Na tréningu trénovala Claudia s jedným dánskym skokanom do diaľky, jeho meno je Andreas Trajkovský – osobný rekord má 740 cm. Dal som sa do reči s jeho trénerom. Andreas je ročník narodenia 93, na tréningu skákal pekne. Požičal som im pásmo – skákali najprv zo šiestich krokov a chlapec si robil jeden osobný rekord za druhým. Z desiatich krokov sme mu namerali 680 cm, čo je super výkon (ja som mal osobný rekord z desiatich krokov v čase svojich najlepších výkonov 666 cm).

Dnes ráno som čítal miestny denník a v strede bol s týmto chlapcom spravený rozhovor na celú stranu. Vraj sa teší a cíti sa byť pripravený. V kvalifikácii skočil osobný rekord 750 cm a skončil celkovo druhý. Už sa teším na finále, budem mu držať palce. Dúfam, že sa v sobotu bude dariť aj Claudii – bolo by pekné, ak by sa ona i Trajkovský v budúcnosti stretávali na vrcholových pretekoch.

„Fensing“ a zmeškaný príchod prezidenta
Po utorkovej kvalifikácii máme voľnejší deň. Claudia absolvovala vyplávanie po pretekoch a ja som dal medzitým masáž chrbta našej druhej Slovenke, chodkyni Katke Strmeňovej z Banskej Bystrice, ktorú čaká v sobotu boj o medailu v chôdzi dievčat na 5 kilometrov. Potom som sa vybral na športoviská.

Štvrtý deň olympiády opäť ponúkal bohatý program. Zamieril som na šerm do centra Singapuru, do haly International Covnention Centre. Autobus išiel polhodinu nádherným centrom a potom nás vyviezol na tretie poschodie obrovského komplexu, kde sa okrem šermu koná aj taekwondo, zápasenie, džudo, box a bude tu prebiehať turnaj v hádzanej.

Chcel som sa spýtať, kde nájdem šermiarsku halu, ale pred odchodom som si nepozrel, ako sa šerm povie po anglicky. Pred jedným z usporiadateľov som sa tak na ukážku zahral na šermiara a ako Artuš mu vysvetlil, aký šport vlastne chcem vidieť. Ten sa usmial a povedal „fensing“ (angl. fencing – pozn. red.), zatiaľ čo ma viedol do haly. Tak skoro už na toto slovíčko nezabudnem…

Dnes šermovala naša Miška Cellerová v tímovej súťaži za štvrté družstvo Európy, s ktorým skončila piata. V jednom družstve je šesť pretekárov, tri dievčatá a traja chlapci, pričom každá z troch disciplín (kord, fleuret a šabľa) je obsadená jedným chlapcom a jedným dievčaťom. Výsledky sa sčítajú a určuje sa finále a boj o bronz, ako aj poradie na ďalších priečkach.Vo finále prebehol podľa očakávania súboj družstiev Európy 1 a Európy 2 – olympijskými víťazmi sa stalo družstvo Európy 1.

Pred súbojom o bronz, ktorý mali obstarať prvé družstvo Ameriky a spojené družstvo Ázie a Oceánie, som mal pomerne dlhú prestávku. Rozhodol som sa pre poznávací výlet, pričom som mal malú dušičku – poznám totiž svoje orientačné schopnosti. Ale statočne som sa vybral smerom, ktorý sa mi najviac pozdával. V centre som strávil asi hodinu, vošiel som do obchodného strediska, kde boli stovky obchodov a reštaurácii – pod zemou i na jednotlivých poschodiach.

Samozrejme, že po polhodine som nemal ani tušenie, kde som. Dal som si jedno pivo – malé tu stojí 8 dolárov, čo je v prepočte 5 eur, prečítal si noviny a ďalších desať minút hľadal východ. Tých bolo množstvo, tak som to riskol a zamieril jedným z nich. Mrakodrapy, čo sa nado mnou vypínali, mi boli známe, lenže v inom poradí, ako som ich poznal predtým. Musel som sa spýtať na cestu a domáci mi už pomohli sa zorientovať.

Monacké knieža Albert.

V International Convention Centre som namiesto na šerm trafil na turnaj v taekwonde. Usadil som sa k monackej výprave a čakal na súboj Monačana Deleageho s Nemcom Gulecom. Vtom sa strhol pokrik, začali sa zbiehať novinári a všetko sa to dialo kúsok odo mňa. Do hľadiska prišiel monacký knieža Albert, ktorý je známy svojím pozitívnym postojom k športu a reprezentuje Monako aj na zimných olympiádach v boboch. Samozrejme, že som ho odfotil a vybral sa na očakávaný duel o bronz v šerme.

Jacques Rogge, predseda Medzinárodného olympijského výboru

Sadol som si a odrazu okolo mňa opäť začali pobehovať novinári a fotografi. Kúsok obďaleč totiž sedel Jacques Rogge, predseda Medzinárodného olympijského výboru. Tak som ho odfotil a chcel som ísť ešte na box. Ak by som počkal – určite by tam medzi nás prišiel aj prezident Singapuru. Olympijská dedina je dnes v znamení Afriky, počuť bubny a nešťastné vuvuzely, ktoré použili na majstrovstvách sveta vo futbale v Južnej Afrike.