Medzi Číňanmi a Indmi, ostrov milionárov a medailový deň

Piaty diel singapurských zápiskov Vlada Handla sa venuje udalostiam uplynulého víkendu na Olympijských hrách mládeže. Rozoberá účasť Claudie Hladíkovej na olympiáde, ale aj úspechy slovenských športovcov. A tiež opisuje svoju návštevu indickej a čínskej štvrte.

Šiesty deň s prívlastkom medailový
(20. august) Hneď na úvod skvelá správa – Slovensko neodíde z Olympijských hier mládeže s prázdnymi rukami – vďaka tenistom. Ale k tomu sa dostaneme. Ja som dnes doobeda išiel na atletický štadión Bishan s tým, že si atletiku vychutnám.

Počas utorkovej kvalifikácie som bol nervózny a v napätí, ako bude Claudia skákať a tak som iným disciplínam nevenoval pozornosť. Zamieril som k menšiemu hľadisku, ktoré sa nachádza priamo pri doskočisku a kde som sedel počas Claudiiných pretekov.

Dnes bola na programe trojskokanská kvalifikácia dievčat. Domáce usporiadateľky ma však nechceli pustiť sadnúť na tribúnu. Vraj je rezervovaná len pre domácich divákov a trénerov, ktorých skokanky práve pretekajú. Ukázal som im svoju kartu a vysvetlil im, že som tréner skokov a že v hľadisku je miesta dosť.

Singapurčanky sa na mňa milo usmievali a povedali, že karta v tomto prípade nehrá úlohu, tribúna je len pre domácich fanúšikov. Povedal som si, že ich musím zlomiť – bola to výzva. Domáce dievčatá s milým úsmevom však boli neoblomné. Frustrovane som sa otočil, kopol do pletiva a pobral sa na hlavnú tribúnu. Singapurčanky sa naďalej usmievali – ale už to nebol srdečný úsmev, ale taký silený.

Janka Čepelová

Po atletike a obede v olympijskej dedine som šiel pozrieť na tenis, kde Janka Čepelová hrala súboj o bronzovú medailu s Maďarskou Babosovou. Obával som sa, aby nezačalo pršať, už tu pre počasie nejaké zápasy preložili. Našťastie však vyšlo počasie a darilo sa i našej Slovenke. Janka nedala v prvom sete Babosovej príliš šancí a s prehľadom vyhrala 6:2.

Začal som veriť, že budeme mať prvý cenný kov. Lenže v druhom sete sa situácia otočila a maďarská tenistka začala našu preháňať zle nedobre a viedla už 5:1. Bol som limitovaný časom, čakal ma tréning s Claudiou. Ak by sa mal hrať ešte jeden set, nestihol by som ho. Janka však bojovala a za stavu 5:3 som išiel pozrieť, kedy ide autobus. Až za 40 minút, vrátim sa ešte na ten tenis, hovoril som si. Keď som znova prišiel na kurty, bolo to už 5:5. Slovenka bojovala ako lev a v závere už nedala Babosovej šancu. Vyhrala celkovo 6:2 a 7:5 a získala bronz z olympiády mládeže.

Späť som sa viezol v prázdnom autobuse na tréning. Claudia už bola rozcvičená, naša druhá slovenská atlétka, chodkyňa Katka Strmeňová z Banskej Bystrice mala dnes voľno. Dali sme zopár rozbehov, zo začiatku všetko pomalé a nevýrazné. Postupne však Claudia rozbeh zrýchlila a neskôr sa to skákanie už začalo ponášať na diaľku. Som zvedavý na sobotu.

Po návrate do dediny som sa dozvedel ďalšiu skvelú správu – aj naši dvaja tenisti Filip Horanský a Jozef Kovalík zdolali v súboji o tretie miesto v štvorhre Španielov Galeana a Rodrigueza 7:5 a 6:4. Je to už druhá medaila z olympiády pre Slovensko.

Navyše plavkyňa Katka Listopadová postúpila na olympiáde do svojho tretieho finále šiestym najrýchlejším časom. Môj spolubývajúci, tréner plavcov Peter Macho mi vravel, že to opäť môže byť súboj o jednu z medailí. Katka doteraz v oboch finále tesne prehrala boj o bronz a zostala vždy štvrtá. Hádam to vyjde do tretice. Športu zdar.

Predvečer finále – na ostrove milionárov
Dnes ráno nás zobudil dážď. Ale poriadny – nie len tak nejaký dáždik. Od šiestej do pol desiatej tak lialo, že keby tak pršalo u nás, bolo by pod vodou už celé Slovensko.

Ale späť k olympiáde. Atletické súťaže dnes neprebiehali. Kvalifikácia sa skončila a na štadióne Bishan sa bude už teraz zápoliť o medaily a konečné umiestnenia. Na ďalších športoviskách narobil riadnu šarapatu dážď, ktorý však našťastie okolo desiatej hodiny ustával a napokon už len mrholilo. Vtedy je tu v Singapure najpríjemnejšie.

Potuloval som sa po olympijskej dedine a natrafil na nášho lekára Romana Fana a trénera veslárov Alexandra Dénesa, ktorí sa chystali na poznávací výlet na ostrov Sentosa, kde žijú miestni milionári. Spolu s nimi išiel aj mladý veslár André Rédr, ktorý tak nešťastne dopadol počas semifinálovej rozjazdy, kedy pre krízu musel absolvovať i lekárske vyšetrenia. Už je našťastie v poriadku. Saša Dénes vravel, že sa k nám pridá aj litovský tréner so svojím zverencom Rolandasom Mascinskasom, ktorý sa stal mládežníckym olympijským víťazom medzi jednotlivcami veslármi.

Do centra sme sa vybrali metrom. Dostali sme karty, vďaka ktorým môžeme cestovať zadarmo po celom ostrove. Veľký je asi 40 x 40 metrov. Metro je úžasné a pri prestupovaní sú trasy označené farebne a nanajvýš zrozumiteľne. V centre sme sa doviezli na ostrov Sentosa zvláštnym vlakom.

Očakával som pláže na úrovni Talianska, ale skutočnosť bola iná. Sú tu prekrásne pláže! Nie sú veľké, ale sú čisté a útulné. Okolo nás rastú palmy a lesy. Na ostrov sa dalo dostať aj lanovkou, ale ja nemám rád výšky a keďže som zdola ledva dovidel na kabínky, prešla ma chuť na toto dobrodružstvo. Lanovka sa tiahne vysoko nad morom.

Na ostrove je aj akýsi zábavný park, ale nemali sme čas, prejsť ho celý. Našli sme však 3D kino a rozhodli sa ho navštíviť. Rútili sme sa džungľou, vodopádmi a museli sme sa uviazať, pretože sedadlá sa s nami kývali jedna radosť.

Cestou späť ma doktor Fano presvedčil, že keď som už tu, musím skúsiť lanovku. A stálo to za to. Tak vysoko som v lanovke ešte neviezol. Výhľad bol nádherný. Po príchode do centra sme sa ešte chystali nahliadnuť do čínskej a indickej štvrte, ale keďže som sa ponáhľal na tréning, musel som si už tento zvyšok výletu odpustiť.

Claudia na tréningovom štadióne rozdávala domácim autogramy a potom sme išli trénovať. V rozcvičke vyzerala celkom dobre a dúfam, že zajtra bude skákať jedna radosť. Taktiež chodkyňa Katka Strmeňová má zjavne formu a veľmi sa teší na chodecké finále. To je na programe o 19:00, Claudia bude o desať minút nato skákať B finále. Bude to náročný deň – držte nám palce.

Ešte k tej súťaži…
(22. august) Je ráno. Naše dve atlétky ukončili včera svoje olympijské účinkovanie a konečne si tiež môžu dopriať návštevy zaujímavých miest v Singapure. Nedá mi nevrátiť sa k včerajšiemu skákaniu. Claudia už nebola taká vystresovaná ako v kvalifikácii, B finále sme brali ako normálne preteky s vyrovnanými súperkami.

Obe finále sa skákali paralelne a veľký rozdiel medzi nimi nebol. V „béčkovom“ finále trafila Talianka Visibelliová dobre jeden pokus, ktorý meral rovných šesť metrov. Na desiate miesto bolo potrebných okolo 580 cm – tak sme to skúsili.

Claudia vyzerala dobre a čo sa techniky týka – tak parádne. Prvý pokus mala nedošľap, bez dosky to bolo 545 cm. Vravela, že jej fúkal mierny protivietor. Druhý pokus sme posunuli a bol z toho centimetrový prešľap. Doskočila asi na úroveň 570 cm. Tretí pokus – rozbeh posunula o pol stopy dozadu a bol z toho zase nedošľap a výkon 540 cm. Výrazne bez dosky. Opäť sme to posunuli a štvrtý pokus Claudia prešliapla. Opäť to bol len centimetrový prešľap, Claudia letela ďaleko – určite k šiestim metrom.

Bol som spokojný – Claudia sa nestratila a už teraz viem, ako budeme trénovať budúci rok. Verím, že budeme mať skokanku, ktorá bude útočiť na medaily z majstrovstiev Európy a sveta – možno už o rok. Je na tom technicky tak dobre, že by to nemal byť problém.

Atletické preteky na štadióne Bishan majú kúzelnú atmosféru. Domáci fanúšikovia povzbudzujú jedna radosť. Výsledky sú dobré, neraz až neuveriteľné na túto vekovú kategóriu. Robin Reynoldsová z USA napríklad vyhrala štvorstovku v čase 52, 57 s. Víťaz na 100 metrov, Jamajčan Odane Skeen, mal v cieli čas 10, 42 s a ďalší šprintéri na úrovni 10, 50 až 10, 70 s. Sú to krásne Hry a ja som rád, že sme mohli byť ich súčasťou.

Tréner plavcov Peter Macho mi po skončení povinností, ktoré mal s plavcami, pomáhal aj počas atletických tréningov a pretekov. Som rád, že tu v Singapure funguje športová symbióza. Dnes tu s nami bola aj Danka Barteková, úspešná slovenská strelkyňa, ktorá je i svetovou rekordérkou v streľbe na skeet, ľudovo povedané – na holuby. V Singapure zastáva úlohu ambasádorky – jednej z tridsiatich na svete.

Medzi Číňanmi a Indmi a taktiež pozdrav od najúspešnejšej Slovenky
Dnes sa Katka aj Claudia vybrali na poldenný výlet, ktorý im pripravili usporiadatelia. Ja som chcel vidieť ďalšie finálové disciplíny v atletike na štadióne Bishan a tak som s nimi nešiel. S trénerom plavcov Petrom Machom som sa vybral na návštevu čínskej a indickej štvrte, ktorú som predvčerom musel odložiť pre tréning s Claudiou.

Čínska štvrť bola zaujímavá a vyzerala približne tak, ako v mojich predstavách. Nikdy predtým som však v žiadnej nebol. Snažil som sa čo najviac fotiť a nakrúcať, hoci niekedy sa mi až zdalo, že to nie je vhodné.

Tieto pocity ma prenasledovali najmä v chrámoch, ktoré sme navštívili. Boli nádherné a radšej som sa pýtal, či môžem fotiť. Do jedného nás nechceli pustiť v tričkách, tak sme sa museli zahaliť do ich úboru. Vyzerali sme dosť smiešne. V inom chráme bola požiadavka vyzuť sa a nefotiť.

Neskôr sme si sadli do pravej čínskej jedálne a objednali si nejakú čínsku špecialitu. Neviem už teraz akú, ale bolo to mäso s ryžou a malo veľmi špecifickú chuť. Možno to vyznie negatívne – to by som nerád. Chutilo nám – jedlo bolo podľa očakávania lepšie, ako v olympijskej dedine.

Prehodili sme pár slov aj s majiteľom reštaurácie a požiadal som ho, aby ma naučil jesť paličkami. S radosťou mi vyhovel – dal mi kurz paličkového jedenia a celé jedlo som zjedol bez problémov s paličkami. Dá sa to naučiť veľmi rýchlo. Keď sme odchádzali, daroval mi na pamiatku dva páry paličiek – zvlášť pre zeleninu a zvlášť pre mäso a ryžu.

Naša ďalšia cesta viedla do indickej štvrte. Je to len tri stanice metrom od čínskej, takže vlastne v susedstve. Keď sme vystúpili, všade naokolo samý Ind. Viem, boli sme predsa v indickej štvrti, ale aj tak ma to prekvapilo a zo začiatku som mal aj mierne obavy. Tie postupne pominuli.

Štvrť bola o poznanie chudobnejšia, snažili sme sa chodiť po uličkách, ktoré vyzerali biedne, no napriek tomu sme nemali pocit, žeby nám niečo hrozilo. Osobne sa mi táto štvrť páčila viac ako čínska.

Našli sme klasickú indickú piváreň, sadli si medzi Indov a dali si pivo. Keď som Indov nakrúcal na kameru, usmievali sa. Mal som pocit, že sedím v bežnej malackej krčme, akurát pivo nemali čapované, ale fľaškové.

Nemali sme príliš veľa času a museli už ísť, hoci by sme radi ešte chvíľu pobudli. Času tu mám stále málo, lebo už večer o šiestej utekám na autobus, ktorý ma vezme na atletický štadión. Pred odchodom som stretol úspešnú tenistku Janku Čepelovú, ktorá na olympiáde získala bronz z dvojhry a spolu s Chantal Škamlovou aj striebro zo štvorhry.

Odchádza aj s ostatnou tenisovou výpravou zo Singapuru skôr, pretože už o tri dni odlieta do USA na juniorský US Open. Mám od nej odovzdať špeciálny pozdrav malackým atlétom, ja som jej naopak zaželal i v Amerike veľa úspechov. Verím, že sa jej tam bude dariť aspoň tak ako v Singapure.

Našich atlétov v Malackách pozdravujem aj ja – Veronike Hruščovej gratulujem k osobnému rekordu v oštepe. Teším sa na preteky v septembri, ktoré už absolvujeme všetci spolu.

Vladimír Handl, Singapur
Foto: -TK AC-