Plastový svet, čo s ním?

Možno si to nestíhame dostatočne všímať, ale žijeme v dobe plastov. Plasty sú odolné voči pádom, praktickejšie a sú všade. Sklenené fľaše už zostávajú pomaly len na pultoch s alkoholom, ale i víno a pivo už tlačia do plastových nádob. Niekdajšie papierové vrecká sú takmer minulosťou, nahradili ich mikroténové sáčiky. Je logické, že i tieto výrobky doslúžia (a to pomerne rýchlo) a tak sa ich zbavujeme. Zbavujeme sa ich tak, že ich vyhodíme do „smetiaka“ a máme pokoj. Opticky máme pocit, že sme sa ich zbavili a že už tu nie sú.

Bordel na entú. Z haldy plastov, najmä pet fliaš, sa vytrieďujú príbuzenské druhy a vzápätí sa expedujú. Napr. modré plasty k modrým, zelené k zeleným. Poriadok musí byť, tak je to správne a tak to má byť! ( citácia z Ćiernych barónov )

Keď príde smetiarske auto a obsah kontajneru, ktorý sme tam vhodili my, odvezie, náš pocit sa ešte zdvojnásobí. Ale tento pocit je minimálne zavádzajúci. Naše poličky len čakajú, kým do domácností dotiahneme ďalšie kilá plastových fliaš, „igelitiek“ , mikroténov, fólií a podobného „bohatstva“. Aby sme ich potom opäť vyhodili. Je to bludný kruh. Prichádza na rad pokračovanie našej rozprávky. To hovorí o tom, že plastový odpad sa nikde nestratí, ale putuje na miesto svojho určenia. V tom negatívnom prípade končí na skládkach, v najhoršom niekde v prírode (ale to už odporuje zákonu i akej takej inteligencii). Uprime pozornosť k miestam, na ktorých by náš plastový odpad mal končiť. Je to zariadenie, v ktorom sa plastová nádielka vytriedi, zlisuje a pošle sa firmám, ktoré ju následne využijú na výrobu nových plastových výrobkov.

Tieto kontajnery všetci poznáme z reálneho života. Vhadzujeme do nich plastové výrobky.

Toto je ten najlepší možný spôsob, ako čeliť riziku, že sa jedného krásneho dňa budeme topiť v našich vlastných odpadkoch. Takých miest je viacero, najbližšie k Malackám je Zohor. Sídli tu pobočka rakúskej firmy A.S.A., ktorá okrem iného separuje plasty, papier a sklo. Nakladanie so sklom má v našom meste na starosti Mestský úrad a Oddelenie životného prostredia, plasty a papier vyváža A.S.A. Keďže sme už v úvode načrtli problematiku plastov, budeme sa im venovať i ďalej. Navštívili sme zberný dvor A.S.A. v Zohore, aby sme videli, ako sa s plastovým odpadom nakladá.

Triediaca linka zvonku. Áno, kľudne by to mohla byť i opravárenská dielňa alebo hangár…

Nájsť odpadový dvor nebol problém. Už z diaľky je vidieť vysoký kopec, ktorý je porastený trávou a vyzerá, ako prírodný výtvor. V skutočnosti to je hromada smetia z komunálnych odpadov, ktoré sú kontrolované podľa prísnych pravidiel. Pôda a tráva je tá najvrchnejšia vrstva, to najpodstatnejšie i najodpudzujúcejšie je skryté. Trend hovorí jasne – separujme a znižujme záťaž na prírodu – využime možnosti separovania odpadu. Haldy komunálneho odpadu nás však v tejto chvíli nezaujímajú. Prejdime k plastom.
Na výlete po odpadovom dvore nás sprevádza vedúci strediska transport Pavel Vasaráb a regionálny vedúci prevádzky Vlastislav Gúth. Panuje tu ruch, nákladné autá v modrobielych farbách vychádzajú a vchádzajú do dvora a vydávajú príšerný rámus. Ideme sa teda radšej pozrieť na to najdôležitejšie – na miesto, kde sa plastový odpad dostáva do triediacej linky. Prichádzame k veľkej kope plastového odpadu, tvoreného z 90 percent z pet fliaš.

Zelené kvádre zo zelených pet fliaš po zlisovaní. Smer Kolárovo alebo Senica.

Páni Vasaráb a Gúth nás však upozorňujú i na podivuhodné elementy, ktoré medzi plastmi nemajú čo robiť. Najvtipnejší je zrejme plechový, deravý hrniec, ktorý sa ocitol medzi plastmi. Dobrákovi, ktorý vyhodil takéto niečo do žltého kontajnera, odporúčame navštíviť očného alebo psychiatra. Vtipné to totiž podľa oboch pánov také nie je. V triediacej linke sú ľudia, ktorí musia každú piaď odpadu, ktorý k nim putuje po dopravníkovom páse, kontrolovať.

To, čo vyzerá na pohľad ako snehová nádielka je v skutočnosti kopa fólii a iných vecí…

Ďalej nás naši sprievodcovia upozorňujú na dôležitý fakt. Pod triediacou linkou sa nachádzajú tri veľké nádoby. „Tie slúžia na roztriedenie pet fliaš na modré, priesvitné a zelené. Na tom záleží,“ vraví V. Gúth. Tieto kontajnery potom vyvrhujú svoj obsah do lisov, ktoré ho spracujú. Zlisované fľaše sa zviažu a putujú za svojím ďalším účelom. Na Slovensku ich vykupujú v Kolárove a v Senici.
Pet fľaše však nie sú jediným plastovým odpadom. Máme čo robiť i s rôznymi fóliami. Tie sa tu tiež triedia a čakajú na opätovné spracovanie do firmy Domitri v Gemerskej Hôrke. Tá sa recykláciou a opätovnou výrobou plastových fólii zaoberá. Naši sprievodcovia vravia, že niektoré takéto fólie sa používajú i ako alternatívne palivo. Znie to hrozivo – plast a palivo. „Najčastejšie ich využívajú ako palivo v priemysle. V týchto prípadoch je veľmi prísne sledovaný únik emisií do ovzdušia,“ vraví Gúth. Nezostáva nám nič iné, ako veriť. Alebo sa v budúcnosti pôjdu Malacké pohľady presvedčiť na vlastné oči, resp. nos.

Bežná rutina v Zohore – nákladné autá „vypľujú“ denne tony odpadov. Toto priviezlo papier…

Obaja naši sprievodcovia vidia problém najmä v neúmernom používaní plastových výrobkov. „Veď to poznáme všetci. Situácia z reálneho života, idete do obchodu, kúpite si pečivo a automaticky siahate po mikroténovom vrecku. Kúpite si pol kila banánov a šupnete ich do ďalšieho vrecka, potom ešte kilo rajčín a tak podobne. Skutočný problém nastáva, keď sáčik po vybalení hneď vyhodíte a na druhý deň vezmete v obchode nový. Takto každý z nás produkuje denne nový a nový plastový odpad.“ S tým sa dá len súhlasiť. V podniku sa stretávajú s mnohými inými problémami. Najčastejšie je to nesprávne kategorizovanie odpadu a jeho nesprávne vyhadzovanie do iného kontajneru, ako mu prislúcha. Najčastejšie sa to deje z nevedomosti. My sme boli napríklad prekvapení informáciou, že tetrapakové obaly od mlieka či džúsov spadajú do kategórie plastov. Zisťovali sme, že túto informáciu nepozná ani mnoho občanov. No, tak už ju poznáte…

Toto sú veci, ktoré by ste mali vhadzovať do žltučkých kontajnerov. Pomôžete tým životnému prostrediu a teda i sebe.

A ako vyzerajú ukazovatele separácie odpadov do budúcnosti. Vladislav Gúth to vidí takto: „Presné čísla vám nepoviem, ale viem potvrdiť, že množstvo vyseparovaných odpadov z roka na rok stúpa. Ľudia si pomaly zvykajú na to, že odpad sa v dnešnej vyspelej dobe separuje, i keď niekedy na úkor vlastného pohodlia. Som optimista, v Rakúsku je separovanie už bežná a zažitá vec a my k tomu skôr či neskôr spejeme.“ Nech sa teda darí. Už teraz idem vysypať kôš. A triedim, pravdaže…

Áno, stará informačná tabuľa na Hlavnej stanici v Bratislave ozaj nijako nesúvisí s témou.