Genius loci (26) – Dom Jávorovcov

V rámci rubriky Genius loci sa pozrieme na jeden z najstarších domov v Malackách. Dom sa nachádza na Dolnom konci vedľa farského kostola. Zaužívalo sa označenie Jávorových dom.

Išlo o pálffyovskú budovu. Ústnym podaním sa traduje, že Pálffyovci ju využívali na ubytovanie starších členov rodu. Pozemková kniha z roku 1858 uvádza pri tomto dome meno Alexius Nagy. Išlo o fiškála (právneho zástupcu) panstva.

Z matrík vieme, že koncom 19. storočia (minimálne 1880-1893) tu býval pálffyovský geodet Matej Sajovič. Vlastnícke vzťahy v tomto období nie sú celkom jasné. V dokumentoch sa uvádza, že v roku 1886 Pálffy budovu kúpil, teda istý čas nebol vlastníkom. Potom bola budova vo vlastníctve Pálffyovcov až do 30. rokov 20. storočia.

Po roku 1918 v časti domu býval pálffyovský úradník Aladár Jávor s rodinou. V časti domu bývala rodina pálffyovského kočiša.

V roku 1939 zabral štát časť parcely patriacej k domu, za potokom Malina,na cestu, ktorou sa jazdí dodnes. Pôvodne išla cesta smerom na Veľké Leváre od Záhoráckej k cintorínu, odtiaľ doľava a až tam sa začínala levárska. (Podľa aktuálneho územného plánu Malaciek má cesta z Veľkých Levár viesť v budúcnosti tesne vedľa domu – medzi domom a kostolom, na mieste niekdajšieho cintorína.)

Následne dom od kniežaťa Ladislava Pálffyho (Mikuláš XIII. bol už niekoľko rokov zosnulý) odkúpil Aladár Jávor. Onedlho po druhej svetovej vojne prišlo k rozdeleniu domu a pozemku na dve časti. V časti pri kostole potom býval Konštantín Pollák, neskôr dom zmenil majiteľov.

Komplex domu bol v minulosti rozsiahly, trojkrídlový. Jedno krídlo bolo rovnobežné s cestou, ďalšie sa rozprestieralo kolmo naň vo dvore až po potok Malina a tretie krídlo bolo rovnobežné s potokom. Postupne sa jednotlivé časti rozoberali. Na fotografiách z polovice 20. storočia vidieť, že krídlo pri Maline už nestálo.

Dnes stojí len čelné krídlo s malou časťou susedného krídla. Podľa zachovaných fotiek je zrejmé, že jednotlivé časti komplexu neboli postavené naraz. V niektorých častiach boli trámy netypické pre pálffyovské budovy, preto niektorí usudzujú, že objekt mohol pochádzať z predpálffyovských čias. Z fotiek je zrejmé, že na bývanie neslúžil celý komplex.

Čelné krídlo malo deväť okien do ulice. Podľa niektorých znakov sa zdá, že čelné krídlo bolo menšie. Časť budovy bola v druhej polovici 20. storočia zmenená v interiéri i exteriéri – pôvodné okná nahradili širšie a nižšie, zmenila sa aj fasáda (zmizli pilastre) a jej farba.

K rozdeleniu prišlo v polovici 20. storočia, časť budovy prešla do vlastníctva inej rodiny. Do čelného krídla bol vytvorený vstup priamo z ulice. Časť fasády čelného krídla dal v roku 2013 zatepliť a zrekonštruovať do pôvodnej podoby vnuk Aladára Jávora Pavol Jávor. Do podoby blízkej pôvodnej sa v dohľadnej dobe dostane aj druhá časť budovy.

Budova je postavená z pálených tehál, v časti boli použité aj nepálené tehly. Vpravo od domu, kde je teraz brána, boli pôvodne drevené dvere a dvojkrídlová drevená brána. Hrúbka múrov v čelnom krídle je približne jeden meter. V interiéri ľavej časti je zreteľný pôvodný stav (spred 80 rokov), hoci nie bez zásahov. V dome sa pôvodne nachádzal aj minibazén.

Na pozemku je rozsiahla klenutá pivnica, dodnes čiastočne vydláždená pálffyovskými tehlami. Aktuálne prebieha jej rekonštrukcia. Syn Aladára Jávora Tibor Jávor v roku 1993 spomínal, že v pivnici bol dom “spojený akousi podzemnou chodbou cez dvor suseda Mareka v smere na Vinohrádok.” Išlo o inú pivnicu, nachádzajúca sa pod časťou domu v rohu čelného krídla.

Podrobnejšie využitie domu v minulosti nepoznáme. Môžeme len usudzovať, že mala dlhodobo veľký význam. Môžeme ho označiť za kúriu. Nie je pamiatkovo chránený. Ak by sa zrealizoval spomenutý plán vybudovania cesty medzi domom a kostolom (mimochodom tento zámer v územnom pláne siaha do čias socializmu), mohlo by to spôsobiť nenahraditeľné škody na dome. Pivnica by zrejme bola zlikvidovaná.