Výročie pálffyovského srdca

Dnes uplynulo 320 rokov odo dňa, keď sa do Malaciek dostalo srdce Jána III. Antona Pálffyho. Podobne ako srdce jeho otca Pavla IV. Na rozdiel od srdca jeho otca poznáme tento údaj úplne presne. A na rozdiel od srdca jeho otca sa v Malackách opatruje dodnes.

Pálffyho srdce je pojem, ktorý má dnes dva významy. Prvý – reálne srdce, resp. dve srdcia, patriace dvom Pálffyovcom, ktoré sa po ich smrti dostali do Malaciek. Druhý, prenesený – ocenenie v tvare srdca, udeľované primátorom mesta.

Pavol IV. Pálffy bol významný uhorský politik, ktorý bol vlastníkom Plaveckého panstva, v Malackách začal stavať zámok, založil kláštor a zakrátko zomrel. Pochovali ho v Bratislave, srdce vybrali z tela a po nejakom čase sa dostalo do Malaciek. Nevieme presne kedy, údaje z prvých rokov po smrti chýbajú, máme informáciu až z roku 1679, keď už srdce bolo v Malackách, v loretánskej kaplnke kláštorného kostola. Možno bolo do Malaciek prevezené po smrti, pochybnosť do tejto otázky vnáša testament menovaného, v ktorom vyjadril vôľu, aby jeho srdce išlo k viedenským kapucínom. V 19. storočí sa stratilo.

Pavol IV. mal s manželkou Františkou Khuen von Belassy dvoch synov. Jána III. Antona a Jána IV. Karola. Obaja sa narodili v čase, keď ich otec mal po päťdesiatke.

Starší syn Ján III. Anton sa narodil v roku 1642. V čase, keď zomrel jeho otec (1653), mal jedenásť rokov. Na základe otcovho testamentu zdedil okrem iného aj Plavecké panstvo (vrátane Malaciek), no kým nebol dospelý, majetok spravovala mama. Ako 26-ročný sa oženil s grófkou Annou Teréziou Nádasdy, dcérou Františka III. Nádasdyho, pravnučkou Františka II. Nádasdyho a legendárnej Alžbety Báthoryovej. Manželstvo bolo bezdetné, manželka po niekoľkých rokoch zomrela. Ján sa ako 43-ročný opäť oženil – s grófkou Eleonorou Mollart-Gumpendorf. V roku 1694, po deviatich rokoch manželstva (rovnako po päťdesiatke ako jeho otec), čakali prvého potomka. Narodila sa im dcéra Mária Barbora. Ján sa jej však nedožil – zomrel niekoľko dní predtým. Tým pádom vymrela jeho línia po meči.

Mária Barbora sa neskôr vydala za grófa Jána Václava Waldsteina. Mali 15 detí. Paradoxom je, že jedna z ich dcér Mária Jozefína sa vydala za vzdialeného príbuzného Leopolda II. Pálffyho, zakladateľa stupavskej línie pálffyovského rodu. Obaja sú pochovaní v kryptách Čierneho kláštora.

Vráťme sa naspäť k Jánovi III. Po Pavlovej smrti sa stal bratislavským hlavným županom a kapitánom bratislavského hradu jeho synovec Mikuláš IV. a po jeho smrti v roku 1679 tieto funkcie prevzal Ján III. Anton. Podľa Daniela Hupka (Malacky a okolie 3) slúžil na dvore kurfirsta Filipa Viliama Falckého ako komorník a tajný radca.

V Malackách sa počas jeho éry dokončila niektorá etapa (pre)stavby zámku (svedčia o nej veterníky na streche) a vybudovala sa veža farského kostola. Založil kaplnku sv. Sebastiána, Rocha a Rozálie v jednej z bášt v rohu kláštora a v ďalšom období vydal tzv. veľkú omšovú fundáciu v prospech kláštora františkánov. Z jeho obdobia pochádza aj socha sv. Antona Paduánskeho pred kláštorom, ktorú venoval správca panstva Matej Sigray.

Ján III. zomrel 29. novembra 1694. Pochovali ho 6. decembra v rodovej krypte v Dóme sv. Martina v Bratislave vedľa jeho otca, srdce o tri dni neskôr uložili do krypty Čierneho kláštora v Malackách.

Jeho mladší brat Ján IV. Karol bol vojakom, dotiahol to až do najvyšších pozícií. Bojoval aj proti Turkom. Zomrel v Miláne začiatkom novembra 1694, o tri týždne skôr ako jeho brat. Hlavou rodu sa stal jeho syn Mikuláš VI., ktorého smrťou v roku 1706 vymrela línia Pavla IV. Vlastníkom Plaveckého panstva sa stal Mikuláš V., vnuk Pavlovho brata Štefana II. Bol významným politikom a silnú stopu zanechal aj v Malackách.

Téme pálffyovských sŕdc sa podrobne venoval Pavol Vrablec v štúdii v zborníku Malacky a okolie 5, ktorý je dostupný v MCK Malacky a v TIK-u.