Pálffyovský erb

K vzniku pálffyovského erbu sa viaže zaujímavá povesť, odohrávajúca sa v dávnych dobách. Jeden zo šľachticov z pálffyovského rodu prechádzal v noci v svojom koči cez les, keď mu do cesty náhle skočil jeleň. Kočiš na poslednú chvíľu už nedokázal koč zabrzdiť a jeleňa zrazil. Zrážka s jeleňom poškodila koč natoľko, že v tú noc už obaja nemohli pokračovať v ceste a museli na zostať v lese až do rána. Len čo sa rozvidnelo a  šľachtic sa ráno zobudil, prvý pohľad mu vyrazil dych –  tesne vedľa koča sa nachádzala obrovská priepasť. Tým že mu jeleň skočil pred koč a zabránil v ceste – zachránil mu tak život. Z vďačnosti sa vraj jeleň neskôr dostal do rodového erbu Pálffyovcov.

Príhoda s jeleňom je nepochybne zaujímavá a napínavá, aj keď skutočnosť je trochu iná – Pálffyovci prevzali podobu erbu od spriazneného rodu Erdödyovcov.

 

Čierny kláštor

Františkánsky kláštor sa v minulosti zvykol označovať aj ako Čierny kláštor. Hovorí sa, že jeden z potomkov zakladateľa kláštora nemohol františkánov vystáť pre ich “čiernu povahu” a tí preto museli naveky natierať kláštor čiernou farbou. Každopádne faktom je, že v minulosti býval kláštor natretý načierno, dnes je tmavošedý.

Čierny kláštor je spomenutý aj v Sibylinom proroctve. Vraj pri Čiernom kláštore, Tŕňovej ceste a Bielom kríži sa skončí posledná a najstrašnejšia vojna medzi ľuďmi. Čierny kláštor v Malackách stojí. Jedna z obchodných ciest, vedúcich mestom, sa nazývala Tŕňová. A Biely kríž sa má vraj objaviť zásluhou blesku.

 

Sväté schody

Malacké Sväté schody sú vernou kópiou pôvodného schodiska, po ktorom kráčal Kristus k Pilátovi. Vznikli v polovici 17. storočia. Podľa legendy sa takéto schodiská na svete nachádzajú len troje. Malacké Sväté schody sa stali obľúbeným miestom pútnikov, navštívili ich tisícky ľudí, cieľom bolo aj získanie odpustkov.

 

Pálffyho srdce

Pavol IV. Pálffy bol v polovici 17. storočia uhorský palatín a prvý malacký zemepán z tohto rodu. Zomrel koncom roka 1653. Pochovali ho  v Bratislave, ale jeho srdce vyňali z tela a uložili v Malackách, v krypte Čierneho kláštora. V roku 1694 zomrel Pavlov syn Ján III. Anton. Rovnako ako jeho otec bol pochovaný v Bratislave, jeho srdce už putovalo do Malaciek, tiež ho uložili do krypty. V kláštornej kronike je svedectvo kronikára o tom, že srdce zakladateľa kláštora Pavla IV. krvácalo. Podľa legendy srdce krvácalo vždy, keď sa blížila pohroma, napr. vojna. Iná verzia hovorí, že krvácalo vtedy, keď pálffyovskí zemepáni neplnili vôľu Pavla IV. voči kláštoru, teda neprispievali primerane na chod kláštora. V 19. storočí sa jedno z pálffyovských sŕd stratilo. Druhé je dnes uschované na bezpečnom mieste a pri významných príležitostiach sprístupnené verejnosti.

 

Tajné chodby

Mnohí Malačania hovoria, že pod mestom vedú podzemné tajné chodby, ktoré vystavali Pálffyovci ešte v 17. storočí. Bolo to obdobie tureckých vojen a protihabsburských povstaní, teda pre malackých zemepánov krajne nepriaznivé časy. Z podzemných priestorov pálffyovského zámku podľa legendy vychádzajú tajné podzemné chodby. Sú vystavané z tehál, klenuté. Sú dostatočne veľké na to, aby nimi prešiel malý zapriahnutý koník. Slúžia najmä ako úniková cesta pre prípad potreby, ale využíli sa aj na zásobovanie, či na presun v prípade nepriaznivého počasia. Hlavná chodba vedie zo zámku do františkánskeho Čierneho kláštora. Ďalšie chodby viedli do iných pálffyovských budov v meste (Malý kaštieľ, Bersón a Rendunk) a do Plaveckého Podhradia. Existencia chodieb sa spomína aj v súvislosti s farským kostolom a s niekdajšou farou. Pod časťou kostola sa nachádzajú rozsiahle podzemné priestory, dodnes nepreskúmané. Otázniky vyvoláva aj umiestnenie krýpt pod Čiernym kláštorom. Podľa pamätníkov chodby poznali Pálffyovci, ale aspoň niektoré aj františkáni. Využívali ich až do polovice 20. storočia, vtedy boli plne funkčné. V roku 2007 prebiehal prieskum zámku a okolia. Vedľa zámku a v parku sa pod povrchom zeme našli zaujímavé objekty. Na niektorých miestach parku sa exaktne preukázala existencia dutých podzemných priestorov. Otázka zostáva otvorená a odpoveď dá až seriózny odborný výskum.

 

Cisárske manévre

Zaujímavá príhoda sa viaže k vojenským manévrom, ktoré prebiehali koncom 19. storočia v Malackách a zúčastnil sa ich aj sám rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. Počas svojho pobytu cisár spal v pálffyovskom zámku a kňažná na jeho počesť pripravila veľkú hostinu, na ktorej sa panstvo dobre bavilo. Avšak cisár po oficiálnej časti oslavy odišiel – jedol vraj to isté jedlo ako jeho vojaci a spal na železnej posteli so slamníkom.

 

Tajomný hrob na starom cintoríne

Na malackom starom cintoríne, pri vstupe vpravo sa nachádza hrob maliara Michala Tillnera, vybudovaný v tretej štvrtine 20. storočia. Keď kopali jeho základy, natrafili v hĺbke približne štyroch metrov na šesťhrannú rotundu, ukrývajúcu minimálne štyri truhly. Boli oceľové, tepané s držadlami, vykladané ozdobami zo zlata alebo bronzu. Bol to unikátny archeologický nález. Snáď by mohol prezradiť niečo o bitke na Moravskom poli v 13. storočí, kde padol český kráľ Přemysl Otakar II. Malačania však na historickú rotundu vyliali betón, dokončili hrob pre Tillnera a otázka tajomného hrobu zostáva dodnes nezodpovedaná.