Emanuel – Boh s nami

Milí priatelia,

„Narodil sa Kristus Pán, radujme sa…“, zaznieva nám posolstvo posvätnej noci sviatkov Narodenia Pána – Vianoc. Noci, kedy dotýka sa nebo so zemou, noci, v ktorej sa Boh stáva človekom. Láska prišla na svet, veď Boh je Láska. Cítime to kdesi v hĺbke srdca všetci. Priam sa predbiehame v ušľachtilých vlastnostiach a najľudskejších pohnútkach urobiť iným radosť. Tešiť sa, v rámci možností, z prítomnosti najbližších, žiť pre iných. Obdarovať i očakávať. Napĺňa sa proroctvo proroka Izaiáša: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ Boh, ktorý prichádza, chce byť naozaj „Boh s nami“. Prečo to tak málo cítime?

Dávnejšie som dostal e-mail, s ktorým by som sa chcel s Vami podeliť:

V jednej televíznej relácii: „Konečne pravda na obrazovkách Národnej TV“, bola hosťom dcéra Billyho Grahama. V súvislosti s udalosťami 11.septembra 2001 jej položili otázku: „Ako Boh mohol niečo také dopustiť?“. Anna Grahamová podala neobyčajne fundovanú a poučnú odpoveď…

„Verím, že Boh je rovnako ako my, hlboko smutný z toho, čo sa stalo. Ale jednu vec si musíme jasne uvedomiť: Už roky vyháňame Boha z našich škôl, z našej vlády a z nášho života. A keďže je gentleman, myslím si, tak sa ticho stiahol do úzadia. Ako môžeme očakávať, že nás Boh bude žehnať a chrániť, ak sme od neho žiadali, aby nám dal pokoj?“

Nad touto vetou by sme sa mali zamyslieť: „Ako môžeme očakávať, že nás Boh bude žehnať a chrániť, ak sme od neho žiadali, aby nám dal pokoj?“ Spomeňte si na posledné udalosti, na teroristické útoky, na streľby na školách, atď. a chvíľu spolu porozmýšľajme nad možnými príčinami.

Myslím, že to začalo tým, že Madeline Murray O‘Hare (bola zavraždená) sa sťažovala a nepriala si, aby sa na školách modlilo – a my sme súhlasili. Niekto ďalší povedal, že v škole sa nemá čítať Biblia…Biblia, ktorá hovorí: nezabiješ, neukradneš, miluj svojho blížneho ako seba samého. A súhlasili sme.

Potom vystúpil Dr. Benjamin Spock a povedal, že v žiadnom prípade by sme nemali trestať naše deti, ak sa zle správajú. Pretože by sme mohli pokriviť ich malú osobnosť a uškodiť ich sebavedomiu (syn Dr. Spocka spáchal samovraždu). A povedali sme si, že experti ako on určite vedia, o čom hovoria a súhlasili sme. Potom niekto požadoval, aby učitelia a riaditelia škôl v žiadnom prípade nebrali na zodpovednosť naše deti, ak porušia disciplínu. A tak vedenie školy nariadilo, že žiadny člen školského vedenia nesmie potrestať dieťa, pretože nechceme žiadnu aféru v médiách a už vôbec nie nejaké súdne procesy. A súhlasili sme.

Potom sa niekto energicky postavil za to, že naše dcéry môžu pokojne podstúpiť interrupciu. Aj k tomu sme dali svoje „áno“. Potom niektorý z našich najvyšších politikov vyhlásil, že každý má právo robiť si vo svojom súkromí to, čo chce, pokým robí dobre svoju prácu. A my sme súhlasili a povedali sme, že nám je úplne jedno, čo niekto robí vo svojom súkromnom živote, pokým si spĺňa svoje povinnosti a ekonomike sa dobre darí. 

Potom si povedal zábavný priemysel: Produkujme televízne show a filmy, ktoré propagujú skazenú tvár sveta, násilie a sex. A produkujme hudbu, ktorá povzbudzuje k znásilňovaniu, drogám, vraždám, samovraždám a satanistickým praktikám. Obhajovali sme to tým, že ide len o zábavu, že nás to v žiadnom prípade neovplyvní. Však kto by to bral vážne. A mohli by sme pokračovať.

A teraz sa pýtame sami seba, prečo naše deti zrazu strácajú svedomie; prečo už viac nedokážu rozlišovať dobré od zlého; a prečo sa neboja zavraždiť cudzích ľudí alebo kamarátov v škole alebo spáchať samovraždu. Možno nájdeme príčinu, ak nad tým budeme dostatočne dlho premýšľať. Myslím si však, že to má veľa spoločného s tým, že „žneme to, čo sme siali“.

„Milý Bože, prečo si nezachránil to dievča, čo bolo zavraždené v školskej triede? S priateľským pozdravom, ustarostený žiak.“ Odpoveď: „Milý ustarostený žiak, mám zákaz vstupu do škôl. S priateľským pozdravom, Boh.“ 

Zvláštne, ako ľahko človek vyhodí Boha do odpadového koša a potom sa pýta, prečo svet zažíva také peklo. Zvláštne, že veríme časopisom, ale pochybujeme o tom, čo hovorí Biblia. Zvláštne, že každý sa chce dostať do neba – ale v žiadnom prípade nechce veriť, myslieť, rozprávať alebo konať to, čo hovorí Biblia. Zvláštne, že vulgárne, nechutné a obscénne veci sa v pohode prezentujú všade naokolo, ale otvorený rozhovor o Bohu nie je vítaný. Zvláštne, že nás omnoho viac zaujíma to, čo si o nás myslia iní ľudia než to, čo si o nás myslí Boh.  A potom sa stane niečo, čo otrasie svetom. A sme hlboko sklamaní, že Boh nezasiahol.

(autor neznámy; preložené z časopisu Entscheidung 1/2002 – krátené)

Toľko e-mail. Osobne si myslím, že vyjadruje hlbokú pravdu, veď aj sám Ježiš hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem…“ (Zjv 3,20).

Prežívame najkrajšie sviatky roka s ich neopakovateľnou atmosférou. Hoci vonkajšie okolnosti sú tento rok naozaj mimoriadne a zdravý rozum radí byť zodpovední, predsa to podstatné nám nemusí uniknúť. Je tu nová príležitosť otvoriť dvere svojho srdca pre Boha, dať mu miesto vo svojom živote, nájsť si na neho čas nielen počas Vianoc a zažívať jeho požehnanie, pomoc a ochranu. 

Prajem Vám požehnané vianočné sviatky, odvahu pustiť Boha do svojho života, aby bol skutočne „Boh s nami“ každý deň nášho života i v novom roku 2021.

Ján Ragula
Váš farár

(fotografia z polnočnej omše roku 2015)