Falangir má za sebou bohatý rok

Priznám sa, že pred rokom som si nevedela predstaviť, čo bude o rok. Po úraze, po páde na lyžiach, som zrazu ostala „nehybná“ a moje rozhodnutia a konanie na nasledujúci rok zrazu neboli len mojimi. S odstupom času je človek vďačný aj za takúto skúsenosť. Povedala som si totiž, že nie je to až také zlé. Kultúra a kultúrnosť nakoniec nemajú miesto len v divadle. Stretávala som sa s  ňou v profesionálnom a slušnom prístupe celého tímu kliniky na Juhu. Počas celého roka som vo svojom zrelom veku rehabilitovala v posilňovni s juniormi. Slušnosť a ochota, normálne sa všetci vzájomne zdravia, cvičila som s erudovaným trénerom, ktorého pridanou hodnotou pri rehabilitácii bol dokonca humor (pozdravujem kombo Rasťo a Daniel 😊).

Ako toto súvisí s divadlom?

Divadelná tvorba zahŕňa v sebe zdanlivo nesúvisiace spektrum činností s umeleckou kreáciou, je to platforma ľudskej vzájomnosti, stretnutí, komunikácie. Sem sa prináša námetový potenciál, ktorý sa potom pri tvorbe viac-menej využíva, dočítala som sa.

Divadelníci sú akýmsi lakmusovými papierikmi doby, identifikujú vône, farby, strihajú ušami a fragmenty skladajú do scénických obrazov. Práve v týchto dňoch aj my skladáme nové predstavenie s hosťujúcim skvelým režisérom, zachytávame zvláštny prechodový nepokoj: niečo sa mení, niečo nás znepokojuje a vyrušuje nás pri jasnom vnímaní vecí a súvislostí, z niečoho sme nesvoji a možno nevieme presne pomenovať z čoho máme obavy, možno strach.

Moja osobná ľudská ročná skúsenosť v Malackách mi hovorí: nie je to až také zlé. Ešte stále sa dá dôverovať, vieme sa spoľahnúť, slušnosť, vedomosti a odbornosť majú svoje miesto, sú takí, čo vedia a pristupujú ľudsky, mladí si zaslúžia uznanie a perspektíva sa javí fajn.

Len tak sme vedeli v našom divadle počas minulého roka zorganizovať päť workshopov a napriek horeuvedenému ich aj zrealizovať. Výnimočné tvorivé stretnutia sme zažili s lektormi z ODIVO (Filip Hajduk a Majka Danadová), s Mgr. Barborou Krajč Zamiškovou , ArtD., s Mgr.art. Palom Viechom, ArtD. Stretnutia boli skvelé aj preto, lebo v rámci aktivít sa otvára priestor aj pre rodičov našich divadelníkov a PeadDr. Martina Ambrušová a Mgr. Barbora Klímová sú nielen pedagogičky, ale aj hudobníčky a tvorivé umelecké duše a maminky pre všetky decká na workshopoch.

Jar 2022 sme prežili na prednesových súťažiach a na súťaži divadiel poézie Hviezdoslavov Kubín. Naši prednesári sa opäť predstavili na celoštátnej prehliadke, ale v zlatom pásme sa umiestnilo aj falangirské predstavenie Mámenia a preliezačky s mimoriadne pozitívnym hodnotením poroty. Priamo z Kubína sme vystúpili na regionálnej divadelnej paráde REGIO POMPA v Malackách. Vznik toho festivalu sme spolu s tromi partnermi iniciovali a spoločne sme ho aj zorganizovali. Takmer sto detí sa nielen predstavilo divákom a zároveň mali možnosť zúčastniť sa tvorivých dielní pod vedením odborných lektorov.

V júni sme boli pozrieť aj v Liptovskom Mikuláši na celoštátnu divadelnú prehliadku a zažili sme parádnu atmosféru rýchlych presunov z predstavenia na predstavenie a hodnotenia odborných porôt, či na diskusie – to bola jazda!

Začiatkom leta sme prijali pozvanie na zaujímavý projekt regionálnej výchovy základnej školy v Rohožníku, v rámci ktorej sme odprezentovali knihu Stana Bellana Šir ha-širím – Pjesnička šeckích pjesňiček alebo O čem spívá Šalamún.

Na prelome augusta a septembra 2023 sme vybehli na Scénickú žatvu do Martina a absolvovali sme dva workshopy – režijný a javiskový pohyb. Zároveň sa naše dievčatá Katka Baška a Laura Lorencová zúčastnili v Čechách hereckého sústredenia pod vedením profíkov z divadla Drak a účinkovali v predstavení Prodaná nevěsta, ktoré odohrali aj v Prahe.

V septembri sme účinkovali na Senickej divadelnej horúčke s predstavením Išel Macek a v októbri tohto roka vystúpime opätovne s Apokalypsou vo Veľkých Levároch.

Paralelne počas roka sme hrávali predstavenie Išel Macek a od septembra sme tvorili v dvoch projektoch – Apokalypsa vo Veľkých Levároch alebo čo by ste chceli za tie peniaze a Spojenia. Obe predstavenia sme úspešne divácky uviedli a obe sa súťažne predstavili na krajských prehliadkach v marci a v apríli 2023.

Spojenia si tínedžeri zahrali na prehliadke Stretnutie s malou Táliou, v konkurencii 15 predstavení sme sa umiestnili na 1. mieste. Nič viac nás však pri hodnotení tak nepotešilo ako slová porotkyne Martiny Kovaľ Majerníkovej: dlhodobo pozorne sledujeme vašu prácu v oblasti umeleckého prednesu a divadelníctva a naozaj prinášate tvorbu, na ktorú sa každoročne s veľkými očakávaniami tešíme.

V novembri sme boli pozvaní na premiéru predstavenia Čaj u pána senátora a mali sme možnosť opäť sa vystískať s pani Emíliou Vášáryovou. V tomto istom mesiaci slávilo jubileum Divadlo na hambálku, kam sme adresovali pozdravnú nótu.

FALANGIR vnímame od počiatku ako platformu pre tvorivé spájania, procesy, projekty…

V decembri 2022 sme dievčatám z „ozetka“ Citrónky z Jakubova poslali nášho Mikuláša, ktorý sa rád pridal na Mikulášsky večierok pre deti a premiérovali sme. Uviedli sme Apokalypsu vo Veľkých Levároch, ktorá je spojením ochotníckych divadiel a jeho tvorivého tímu Bellan – Habová – Reifová – Farkaš s profesionálnym režisérom Paľom Viechom. Apokalypsa je projekt iniciovaný navrátencami zo sveta:  Denisom Šatanom, Kristínou Reifovou a Mirkou Sivákovou a ich tvorivého a organizačného potenciálu. Apokalypsa je projektom spolupráce „ozetiek“ a samospráv: FALANGIR Kostolište a Čisté srdce Veľké Leváre. Výsledkom je inscenácia, ktorá sa úspešne predstavila divákom v rámci regiónu a na krajskej prehliadke Divadelné konfrontácie sa umiestnila na 1. mieste.

Nič viac nás však pri hodnotení tak nepotešilo ako privítanie porotcu Mareka Mokoša, režiséra a dramaturga SND: srdečne vás vítam, teším sa, že FALANGIR je tu opäť a opäť skvelé.

Obe predstavenia nás budú reprezentovať na celoštátnych súťažných prehliadkach.

Jakub Badrna, nadšenec zo Zohoru, nás pozval účinkovať na podujatie Konc jak živé 2022 a tak sme radi prišli a Samko Vrlák sa v Zohore predstavil aj tento rok s textami v záhoráčtine od  Stana Bellana si vyslúžil srdečný aplauz.

V marci 2023 sme boli prizvaní do hodnotiacich porôt Hviezdoslavovho Kubína 2023 pre Bratislavu a skúsenosť z tejto oblasti potvrdila naše dlhodobé vnímanie kvality umeleckého prednesu a vôbec vývoja umeleckého prednesu. Áno, umelecký prednes bol na Slovensku pôvodne súčasťou školskej prípravy evanjelikov a jezuitov. Dnes ide o umelecký prejav, ktorý nesie v sebe nielen dramaturgiu (kvalitný výber textu, jeho interpretáciu, kompozíciu a pod.), výraz a techniku reči ale je priestorom pre veľmi osobnú, autentickú výpoveď k poslucháčom a  pre dobrý dialóg odbornej poroty a prednesárov v hodnotiacom rozbore. Práve dobrý hodnotiaci seminár, motivujúci a odborne vedený považujeme za kľúčový, prináša povzbudzujúce momenty a odporúčania. Prednes nie je o odovzdávaní diplomov. Celkové poňatie a organizácia Jany Mikitkovej a Mirky Kalinkovej sú skvelou inšpiráciou pre všetkých organizátorov.

V týchto dňoch začíname s prípravou regionálnej divadelnej parády REGIO POMPA So Zuzkou Pucherovou a celým organizačným tímom veríme, že spájanie a vzájomná dôvera prináša väčšie možnosti a výsledky. V súvislostiach posledných mesiacov to bude aj jedna z vôbec možných realizačných ciest. Veríme, že aj na druhej strane Karpát vieme vytvoriť podmienky pre dramatickú tvorivosť detí a mládeže, pretože tvorivý proces prináša otázky a odpovede, ktorým predchádza vnímanie, myslenie, tvorenie nielen v rámci divadla.

Počas roka pri nás už tradične stála spoločnosť AutoSave a podržala nás s logistikou,  čiastočne priestorovo (čo je pre nás existenčné), nás podržala obec Kostolište. Mesto Malacky nás podporilo dotáciou a písali sme projekty nielen na mesto ale i na BSK a FPÚ a podarilo s. Zdroje použijeme nielen pre deti z nášho divadla ale pre všetkých účastníkov festivalu REGIO POMPA.

Pred piatimi rokmi sme začali predstavením Naša pani Firštka a všetci účinkujúci položili základy a vytvorili podmienky pre dnešné pôsobenie divadla. Danka a Pali Škrhovci spolu s Fredym Swanom sú dodnes dušou nášho zoskupenia. Toľko by sme chceli, aj keď ideme „na kolene“, bez priestoru a predvídateľných zdrojov financovania, s nutnou administratívou, ale furt nepochybujeme o zmysle kultúry.

Pokiaľ decká, tínedžeri, ale aj dospelí budú tvoriť, pokiaľ budeme schopní tvoriť pre nich tvorivé prostredie, budú chcieť počuť a budeme im ochotní načúvať, hádam budeme schopní aj v budúcnosti  zažívať jedinečný pocit z tvorivosti, z vlastnej tvorby, zo spolupráce pri tvorbe, z tej parády, keď už sa to varí!

Verte, nie je to až také zlé, ako sa veci okolo nás javia.