Volejbal v Malackách napriek dobrým výsledkom len živorí

Rozhovor s predsedom Volejbalového oddielu Strojára Malacky Dušanom Rusňákom o malackom volejbale i celkovej úrovni tohto skvelého športu na Slovensku.

Je to zrejme najvýznamnejšia postava v malackom volejbale v posledných rokoch. Okrem funkcie predsedu oddielu/prezidenta klubu, plní funkciu i ako hráč, manažér a pôsobí tiež ako člen súťažnej komisie SVF. Sám priznáva, že riadiť volejbalový klub je náročné a prináša so sebou veľa starostí. Je však zapálený pre volejbal ako taký. Spoločne s trénermi a trénerkami seniorských a mládežníckych tímov Strojára Malacky držia tento skvelý šport na výslní slovenskej volejbalovej scény. V útulnom prostredí jednej z malackých reštaurácií nám odpovedal na otázky, týkajúce sa mužského a ženského družstva pred začiatkom bojov v play off. Predseda volejbalového oddielu Strojár Malacky Dušan Rusňák.

Malacky sa zachránili v extralige, na mužskom i ženskom fronte. Aké máte dojmy bezprostredne po skončení základnej časti?
Samozrejme, dobré. Dali sme si cieľ zachrániť sa v lige a hrať po roku opäť play off. To sa podarilo a ja už sa teším na ďalšie zápasy.

Oslávili ste patrične postup do play off?
Ženy mali posedenie v pizzerii v Malackách a potom išli na diskotéku do Bratislavy, kde sa rozlúčili zároveň so spoluhráčkou Barborou Nemečkayovou. Odchádza totiž do zahraničia. Muži oslávili rozhodujúce víťazstvo nad Žilinou len decentne v jednej pizzerii v Petržalke, keďže na druhý deň ich čakal zápas s Lovinobaňou. Nič búrlivé. Ja som sa nezúčastnil, mal som ešte pracovné povinnosti.

Obe naše družstvá vybojovali play off najmä v závere základnej časti. Čo hovoríte na taký skvelý finiš?
Je to pravda, muži porazili v závere Púchov, Lovinobaňu i Žilinu, teda súperov, s ktorými najviac bojovali o zotrvanie v lige. Ženy sa v závere tiež spamätali. Hľadať príčiny, prečo sa nám v závere začalo dariť, je trochu zložité. Myslím, že ide o zhodu okolností, súťaž je dlhá a my sme sa snažili udržať si výkonnosť behom celej súťaže. Podarilo sa, aj napriek zraneniam a improvizáciám v zostave, najmä v družstve žien.
Ženám taktiež hrozila baráž, ale zvládli to najmä v závere ligy a vybojovali si postup. Do play off dokonca postúpili zo 7.miesta, čo je o jednu priečku vyššie ako muži.

Pozrime sa najprv na mužskú súťaž. Ako sa darilo, resp. nedarilo našim najväčším súperom v boji o záchranu v lige?
Púchovu na začiatku roka odišli traja hráči základnej zostavy a vážne sa im zranil nahrávač. Žilina – to je špecifický prípad. Niekdajšia bašta slovenského volejbalu, klesla na úroveň amatérskeho družstva, ktoré musí bojovať o zotrvanie v extralige. V tejto sezóne ich podporoval VKP Bratislava, ktorý im poskytol štyroch hráčov na hosťovanie. Bol medzi nimi aj blokár Peter Hodál, ktorý v minulej sezóne obliekal dres Malaciek, či Vladimír Procházka, legenda slovenského volejbalu. Príliš im to však nepomohlo. Mužstvo potom hralo pod veľkým tlakom. No a Lovinobaňa bola jasným outsiderom, počas základnej časti nezískala ani jednu výhru.

Ako prebiehala časť pre Strojár z vášho pohľadu?
Napriek obmenenému kádru sme na začiatku zvládli zápasy s Lovinobaňou a Žilinou. Potom prichádzali nevyrovnané výkony a krízové obdobie. Nálada v mužstve bola zlá, dostala sa pred nás i Žilina a začali nás trápiť bludné myšlienky barážových zápasov o záchranu. V tomto období odišla naša najväčšia hviezda Karol Šrámek do Poľska. Vrátil sa však Dalibor Baran z Ústí nad Labem. Jeho príchod nám vlial nové sily do žíl a začalo sa konečne dariť. Ženy sa dlho držali na predposlednom mieste bod pred Žiarom nad Hronom, no veľmi im pomohla 5-zápasová víťazná šnúra. Dostali sa do psychcickej harmónie a postúpili do play off.

Pred sezónou prišlo k zmene na poste trénera mužského tímu. Pomohlo to?
Tréner Jozef Schreiber má určite odlišný štýl trénovania ako Pavel Novota. Pre Schreibera je to úplne nová skúsenosť, viesť mužský výber v extralige. Dosiaľ viedol len mládežnícke tímy. Napriek tomu, má svoj vek a s tým súvisiace skúsenosti. Od svojho predchodcu sa líši svojim kľudom a rozvahou na striedačke. Paľo Novota zápasy omnoho viac prežíval. Ťažko povedať čo je lepšie, obaja sú odlišní v spôsobe trénovania.

Minulý rok ste skončili po základnej časti o dve priečky vyššie. Nie je tohtoročný výsledok pre vás sklamaním?
Nie, ba dokonca by som povedal, že s tak okliešteným kádrom si výsledok i viac vážim. Minulý rok sme boli citeľne silnejší. Po minulej sezóne od nás odišli: Juraj Zaťko (Ostrava), Dalibor Baran (Ústí n./L.), Samuel Schottert (VKP Bratislava), Martin Suja (Nové Mesto n./V.), Tomáš Hollý, Peter Hodál (ukončili hosťovanie z VKP), Milan Haba, Daniel Janeček (prerušili kariéru). Pred sezónou prišli: Jakub Muráň (Prievidza), Peter Šmahel (Slávia STU Bratislava), Matej Gábriš (Prievoz), Juraj Kobza (VŠC STU Bratislava), Michal Slodička ( a posilnil nás aj legionár Karol Šrámek, ktorý čakal na angažmán v Poľsku. Keď si porovnáte odchody a príchody, uznáte, že sme nemohli mať veľké oči.

Na koho sa budú tréneri spoliehať do play off, resp. kto je „ťahúňom“ družstva?
Výsledky našich mužov a žien nezávisia ani tak na jednotlivcoch, ale skôr na kolektívnych výkonoch. Ťažko hľadať nejakú hviezdu, ktorá by extra vynikala, ale predsa spomeniem aspoň niektorých. Medzi mužmi je iste mimoriadne platný hráč kapitán Petr Fiala, ktorý má napriek vyššiemu veku skvelú formu a na bloku sa naňho tréner isto spolieha. Dobré výkony sa očakávajú najmä od smečiarov Jakuba Muráňa a Dalibora Barana.

VKP Bratislava – čo to je a čo si pod tým máme predstaviť?
Je to náš najbližší súper, najúspešnejší tím slovenskej volejbalovej histórie s dlhodobo najlepšími materiálnymi podmienkami. Aktuálny majster Slovenska a obhajca titulu. Veľký favorit na prvenstvo i v tejto sezóne, nehovoriac v zápase s nami. Napriek tomu, budeme bojovať do konca a dôstojne reprezentovať malacký volejbal. B družstvo VKP sme v zápasoch Slovenského pohára jasne zdolali.

Koľko divákov chodieva pozerať na domáce zápasy?
Dosť málo, čo ma mrzí. Na zápasy chodia väčšinou priatelia, rodinní príbuzní našich hráčov, sem tam bývalí hráči nášho klubu. V hľadisku v Maline sa ľahko stratia a nám to neprospieva.

Posledné zápasy základnej časti ste absolvovali v telocvični Základnej školy na Záhoráckej ulici. A zaznamenali ste tam najlepšie výsledky v priebehu ligy! Pomohla vám zmena prostredia?
Určite. Športovú halu sme opustili, lebo náš program kolidoval so zápasmi našich hráčok, hádzanárov a futsalistov. Presunuli sme sa do našej útulnej telocvične, ktorá vychovala takmer všetkých malackých volejbalistov. Keď aj tá hŕstka fanúšikov príde na náš zápas, v telocvični je lepšia akustika a prostredie je omnoho búrlivejšie, ako v Maline. Navyše nám to tam vyhovuje i preto, že naša tréningová hala v Devínskej Novej Vsi je takmer identická. Cítime sa tu doslova ako doma.

Odohráte tu aj štvrťfinálový zápas s VKP Bratislava?
Samozrejme. Naši hráči to tak chcú a súperi tiež nenamietajú. Podobne ženy by mali hrať štvrťfinále so Sláviou UK v Maline.

Poďme teda k ženám, ktoré hráčky opustili Malacky na začiatku tohto roku?
Ženský výber opustila skúsená blokárka a opora z minulého roku Jana Kučerová. Je to pre nás citeľná strata. Niekdajšia hráčka Slávie UK Bratislava a kapitánka Senice skončila definitívne s volejbalom. Takisto skončila s aktívnou kariérou Lucia Gajdošová, Petra Přidalová odišla do Nitry, kde sa venuje beachvolejbalu, Katarína Pozorová je dlhodobo zranená. Pred sezónou prišli Marianna Feranncová (Dolný Kubín) a Martina Máteová (Doprastav Bratislava).

Na ktorých hráčkach bude stáť prípadný úspech vo štvrťfinále so Sláviou UK?
Myslím, že v prípade žien platí to isté, čo o mužoch. Najsilnejšou zbraňou dievčat je bojovnosť a tímová hra, nie prítomnosť hviezd. K oporám však určite patria nahrávačka Denisa Dorková a kapitánka Ada Šimšíková, ktorá po zranení opäť pomáha družstvu. Stabilné výkony na smečiarskom poste podávala počas sezóny Lucia Michalovičová, no momentálne je po artroskopii ramena a zameriava sa skôr na Majstrovstvá Európy v beachvolejbale do 23 rokov spolu s Katkou Pozorovou. Do play off nemôžeme rátať s druhou nahrávačkou Barborou Nemečkayovou, ktorá odišla študovať do zahraničia.
Chcem ešte podotknúť, že Slávia UK je prijateľnejší súper ako v posledných sezónach suverénna Senica, s ktorou dievčatá nevyhrali za 2 roky ani set.

V priebehu sezóny sa menila trénerka i na poste ženského družstva. Prečo?
Trénerka Cibulová nám v decembri oznámila, že nemôže pokračovať z rodinných dôvodov. Dievčatá v súčasnosti vedie doterajšia asistentka Libuša Šimková. Chýba jej však najvyššia trénerská licencia. Na súpisku sme tak dopísali ako hlavného trénera Stanislava Demetroviča zo Studienky.

Prospela zmena trénerky družstvu?
Iste, po odchode trénerky Cibulovej sa našim dievčatám začalo dariť a prišla séria víťazných zápasov. Len aby to vydržalo.

Združenie volejbalových oddielov klubov prišlo so zaujímavým nápadom. Vyhlásilo verejnú anketu MISS VOLEJBAL 2006/2007 a Malacky v nej vraj majú zastúpenie, je to pravda?
Áno, naša favoritka je Kristína Grófová, rodáčka z Nového Mesta nad Váhom, ktorá za nás hrá už druhú sezónu. Hlasovať za ňu môžete na stránke www.volejbal.sk jednoduchým kliknutím.

Na zápasy von cestujete autobusom?
Kdeže, vlastný autobus nemáme. Väčšinou na zápasy chodíme vlastnými autami, klub to vyjde lacnejšie.

Sú vôbec malackí volejbalisti finančne ohodnotení?
Všetci hráme bez nároku na odmenu, ani tréneri nič neodstávajú. Nemáme žiadne platy, ani odmeny za víťazné zápasy. Jedine pri zápasoch na súperových ihriskách vyplácame hráčom diéty v podobe 90 korún.

Takže – čisto amatérske podmienky, hoci hráte v extralige. Je tak?
Bohužiaľ, je to tak.

Nie je to zvláštne, že volejbal, hoci je na Slovensku určite úspešnejší šport, ako napríklad futbal, bojuje s takýmito problémami? Keď si vezmeme v tretej najvyššej futbalovej súťaži poberajú hráči peniaze, v druhej už hrajú profesionáli. Vo volejbalovej extralige nastupujú na palubovku najmä volejbaloví nadšenci. Ako je to vôbec možné?
Tak to je ťažká otázka. Futbal má na Slovensku väčšiu popularitu, ako volejbal. Malé deti začnú najprv do lopty kopať, až potom skúšajú smečovať. Máme do činenia s fenoménom, futbalové trávniky sú v každej dedine. I médiá viac uprednostňujú futbal a hokej pred ostatnými športmi. Volejbal je pritom na Slovensku neporovnateľne úspešnejší šport ako spomínaný futbal. Veď mužská reprezentácia Slovenska bola už tri krát na majstrovstvách Európy v samostatnej histórii a kvalifikovala sa aj štvrtýkrát. Kedy tam boli futbalisti?

Ako podporuje mesto Malacky volejbalový oddiel?
Z dotácie mesta našej telovýchovnej jednote dostal volejbal 75 000 Sk. Ak by sme poskytli hráčom a trénerom aspoň minimálne odmeny a regeneráciu, náklady by boli približne 750 000 Sk na jedno extraligové družstvo. Momentálne fungujeme asi za 350 000 Sk na družstvo. V tejto sume sú telocvične, odmeny rozhodcov, cestovné na zápasy na súperove ihriská, oblečenie, dresy, lopty, siete a pod. Výplaty nedostávame žiadne, to som už spomínal. A od mesta chceme len jedno.

Čo to je?
Jediné, čo chceme je, aby nám mesto poskytlo prenájom telocvične a haly zadarmo. Prenájom haly nás stojí približne 150 000 Sk ročne, či už telocvičňa na Záhoráckej ulici alebo v Maline. Rátam sem aj prenájom tréningovej telocvične v Devínskej Novej Vsi.

Ako to vyzerá v iných mestách, ktorých kluby hrajú extraligu?
Všade kam prídeme, majú kluby vlastnú halu alebo hrávajú v mestských halách, ktoré majú k dispozícii zdarma na tréningy a zápasy. Pritom pre mesto to je minimálny vklad. Dokonca niekde mesto podporuje svoje kluby i finančne. O tom sa nám ani nesníva. My si naopak platíme, aby sme mohli hrať. A netýka sa to len volejbalu v našom meste.
Nad vodou nás drží náš hlavný partner spolu s menšími reklamnými partnermi a nezanedbateľnú časť rozpočtu nám vykryli 2% z dane.

Sú vôbec v extralige profesionálne tímy?
Medzi mužskými sú čisto profesionálne len VKP a Nové mesto nad Váhom. Ďalšie tri fungujú skôr na študentskej báze. To znamená, že v nich hrávajú študenti, ktorí poberajú rôzne študentské výhody v podobe štipendií, majú zadarmo internáty a podobne. To sa týka Prešova, Nitry a Púchova. Družstvá, ako my, Zvolen, Žilina a Lovinobaňa – všetci sme čistí amatéri, no u našich konkurentov majú aspoň platených trénerov a niektorých hráčov.
U žien je to podobné, tam kraľuje nad všetkými Senica so zahraničnými legionárkami, ale v každom ďalšom družstve nájdete minimálne 2-3 platené hráčky.

Majú naše kluby i rezervné družstvá, tzv. B- tímy?
Áno, muži majú i B družstvo. Hrávajú v ňom hráči, ktorí výkonnostne ešte majú na 1.ligu, ale nehrnú sa do nej. Hrávajú mestskú bratislavskú ligu, ktorá sa hráva cez týždeň. Chodia sa tam obohrávať hráči z A družstva, ktorí nedostávajú v extralige toľko príležitostí.
Ženy nemajú B družstvo, ale máme farmársku zmluvu s TJ Spoje Bratislava v 1.lige, kam chodili vypomáhať naše hráčky a naopak, v období chorôb a zranení boli povolané zase hráčky zo Spojov. Je to podobný princíp, aký uplatňujú hokejisti v NHL.

Prevažujú v našich družstvách domáci, malackí zástupcovia alebo legionári z iných končín Slovenska?
Medzi mužmi i ženami prevažujú „mimomalackí“ hráči a hráčky, najmä Bratislavčania. Z rodených Malačanov je medzi mužmi Dalibor Baran, Pavol Petrovič, Tomáš Rehák a ja. V ženskom družstve Lucia Michalovičová a Denisa Dorková.

Čo dodať na záver?
Chcel by som pozvať našich fanúšikov aj na zápasy v Bratislave, našim volejbalistom to určite pomôže. VKP hrá svoje zápasy v ŠH PKO a Slávia UK v ŠH Mladosť, začiatky zápasov 18:00.

Príďte povzbudiť!

Muži: VKP Bratislava (1) – Strojár Malacky (8)
Ženy: Slávia UK SLSP Bratislava (2) – Strojár Malacky (7)
Hrá sa na tri víťazné zápasy, prvý, tretí a prípadný piaty zápas sa hrajú na palubovkách nasadených tímov.
Termíny: 10. 3., 14.3., 17.3., prípadne 21. a 24. marca.
Domáce zápasy odohráme nasledovne:
Ženy 14.3. o 18:00 v ŠH Malina
Muži 14.3. o 19:00 v Telocvični ZŠ Záhorácka