Obchodíky minulosti

Foto: Vlado Handl a archív

Počas normalizácie v sedemdesiatych rokoch dostali Malacky riadne zabrať. Dalo by sa povedať, že neostal kameň na kameni. Staré sa búralo, nové sa stavalo. Nie že by pred rokom 1968 neboli hmatateľné stopy po budovateľoch nových zajtrajškov, ale predsa len ráz Malaciek sa najvýraznejšie menil až po roku 1968. Napriek tomu sa v našom meste zachovali celkom nepochopiteľne niektoré javy, na ktoré akoby nedopatrením vtedajší mocipáni pozabudli, alebo nad nimi mávli rukami, akoby chceli ukázať akúsi veľkorysosť.

Domy pri kláštore na dnešnom Mierovom námestí, medzi nimi aj budova niekdajšej trafiky u Papouška

Mne utkveli v pamäti dve trafiky, ktoré, hoci som vtedy veľa veciam nerozumel, mi akosi nezapadali do vtedajšej koncepcie a pôsobili ako päsť na oko. Prvá bola nezabudnuteľná „Klímka“. Malá trafika na začiatku Hurbanovej ulice. Doteraz cítim jej charakteristickú vôňu tabaku.

Predávala v nej stará pani, predpokladám že Klímová, ktorá sa mi síce nejavila ako dvakrát prívetivá, ale taký bol zrejme trend slovenských obchodníkov, ktorí si hrdo v súlade s tradíciami zachovávajú dodnes. Napriek tomu som sa tam vždy rád zastavil, pretože to bol obchodík odlišný od všetkých tých obchodov, ktoré sa vo veľkom budovali. Malý, útulný a trafikantsky voňajúci.

Pamätám si, keď som tam prvýkrát vkročil, že som si vypýtal Šport. To boli jediné noviny, ktoré sa vtedy dali čítať. Stará pani už zrejme zle počula a odpovedala mi, že „ Šparty už nejsú“. Sparty boli vtedy najlepšie cigarety a v tvrdom balení boli podpultový tovar. Neskôr som tam síce chodil občas kupovať i tie Sparty, ale v tvrdom mi ich nikdy nedala. Nebol som stály zákazník, takže som na ne nemal nárok.

Neskôr tento obchodík zrušili, stará pani sa presťahovala oproti Gajdárovi a zjavne bez predávania nemohla žiť. Tak si otvorila okno, rozložila si tovar a predávala veselo ďalej. Vždy, keď som išiel okolo, tak mi to nedalo a kúpil som si aspoň zápalky, aby mala stará pani radosť.

Druhá trafika bola tak nenápadná, že možno kvôli tomu tak dlho prežila. Volali sme ju Papoušek a dodnes je v tom dome pohostinské zariadenie nesúce starý názov.

Bol to miniatúrny obchodík, ktorý mi neviem prečo, pripomínal film Obchod na korze. I napriek tomu, že som ten film vtedy nemohol vidieť, pretože bol zakázaný. Pán, čo tam predával, mi pripomínal herca Jozefa Kronera. Keď som ten film prvýkrát vidiel, čakal som určité prepojenia. Bohužiaľ, nič také sa nestalo a možno i preto tento film nenaplnil moje očakávania.

 

V trafike u Papouška som si logicky myslel, že predávajúci sa volá Papoušek. Roky som ho i tak volal. Až oveľa neskôr som sa dozvedel, že to nebol Papoušek. Pre mňa však ostane naveky Papouškom.

Keď sme sa presťahovali do novovybudovaných Domkov, každé ráno som sa u Papouška stavil cestou do školy pre Šport. Šport bol podpultový tovar, hlavne niečo pred ôsmou už na pulte neležal. Len Pravda. Tej bolo vždy a všade dosť. Keď som si vypýtal Šport, automaticky nevrlo odpovedal, že“ není“. Hovorím, tak mi dajte Pravdu. Chvíľu si niečo frflal pod nosom, v tom zmysle, že každý by chcel iba Šport a on ho má málo. Potom čiahol pod pult, vytiahol Šport a tento rituál sa pravidelne opakoval počas môjho celého štúdia. Len málokedy sa stalo, že som sa k mojim obľúbeným novinám nedostal.

Nedá mi nespomenúť ešte na jeden malý útulný obchodík u Suchála. Bol na Rádku za Kasínom, keď ešte ani Kasíno ani vedľajší obchod neboli postavené. Rožný dom smerom na Džbánkareň. Bol som ešte malý chlapec. Chodil som tam nakupovať s mamou. Ona stála v rade, ja som sa vonku hral na zábradlí, o ktoré si kupujúci opierali bicykle. Stromy oproti obchodu vytvárali príjemný tieň. Obchodík však zrušili hneď, ako postavili nemocnicu a vedľa nemocnice samoobsluhu.

6 komentárov
  1. Mival
    Mival hovorí:

    parada, človečina, čo dodať?….prehliadol som na začiatku meno autora, ale keď som začal čítať text, hned som ho odhalil…viac takychto spomienok, prosim

  2. cenitram
    cenitram hovorí:

    Pekná spomienka. Mne utkvela v pamäti trafika pri križovatke, kde som sa zvykol zatúlať pri čakaní na autobus a prezerať si časopisy. Trafikant p. Matúšek mal pre to pochopenie. Za rohom bol myslím zelovoc.

  3. dandula
    dandula hovorí:

    Za rohom bolo aj papierníctvo, na to si tiež pamätám. Je to super zaspomínať na staré pekné Malacky a malé milé obchodíky.

  4. Marian
    Marian hovorí:

    Rád sa v pamäti vraciam k podobným spomienkam, aj na p. Klímovú. No v zápätí si kladiem otázku na čo sa bude spmínať za niekoľko rokov. Sami sa ochudobňujeme o podobné spomienky podporov hypermarketov. Nehovoriac o tom, že nikdy nebudú mať neopakovateľnú atmosféru malého obchodíka, kde aj keď niečo nemajú, je majiteľ ochotný poradiť a tovar objednať. Skúste to v hypermarkete.

  5. Handl
    Handl hovorí:

    Čím chudobnejší národ, tým menej malých obchodíkov. Keď musím obrátiť v ruke každú korunu, neostáva mi nič iné, ako chodiť do supermarketov. Ak budem na tom finančne lepšie, logicky budem navštevovať obchody, z ktorých na mňa bude dýchať ľudskosť a príjemná atmosféra. Supermarket nikdy nemôže konkurovať normálnym obchodom v obchodnej atmosfére. Bohužiaľ obchodíky zase nemôžu supermarketom konkurovať v cenách.

  6. Jozef Cauner
    Jozef Cauner hovorí:

    Vlado chýba tam fotka obchodu tvojej babky a obchod u Suchánkovcov pod vŕbou križovatka smer Rohožník a Rakáreňska ulica …..obchod u Vavríka ….a obchod s mliekom hore na pravej strane v zátačke na Riadok od Gajdára …

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.