Domy na Mierovom námestí

Medzi charakteristické budovy Malaciek sú tri prízemné domy pri parkovisku na Mierovom námestí. V rohoch dve menšie a v strede väčšia. Napriek úpravám fasád a zmenám prevádzok v ich vnútri prežili od 19. storočia aj do začiatku 21. storočia.
Nevieme presne, kedy boli tieto domy postavené, ale približné obdobie poznáme. Keď sa Malacky rozširovali smerom od Dolného konca smerom k Čiernemu kláštoru, pri kláštore bolo rozsiahle námestie. Rohový dom na hlavnej (Záhoráckej) ulici zároveň otváral priestor námestia.

Z kronikárskeho zápisu (poznámky) v malackej matrike vieme, že okolo Severínka bolo námestie alebo väčšia plocha už v roku 1740. Námestie je zobrazené už na najstaršej podrobnejšej mape mesta – z konca 18. storočia. Vtedy bol v tejto časti rozsah zastavanosti rovnaký ako dnes.

Námestie  okolo roku 1940

Mapa k pozemkovej knihe z druhej tretiny 19. storočia zobrazuje dvojkrídlový rohový dom na kraji Záhoráckej a na mieste dnešného rohového domu na Hviezdoslavovej jednokrídlový, zrejme obytný dom. Medzi nimi bolo prázdne miesto. Oba domy aj s dvorom boli súčasťou jednej parcely. Vlastníkom bol Michal (Michael) Pissk. Na rohový dom plynule nadväzoval susedný dom na Záhoráckej ulici (donedávna železiarstvo), ktorý vlastnil Samuel Spitzer. Predpokladáme, že obaja boli židovskí obchodníci (rovnako ako ich sused). Parcely boli relatívne malé (za nimi boli Domky), neprislúchali k nim záhrady (polia) siahajúce až k dnešnej Veľkomoravskej ulici. Na rozdiel od roľníkov, ktorí obývali väčšiu časť ulice a ktorí za svojimi dvormi polia, obchodníci tieto polia nepotrebovali.

Detail mapy z roku 1913

Katastrálna mapa z roku 1913 ukazuje domy v nezmenenom rozsahu, len pozemok sa rozdelil na tri parcely. Vlastníkom bol Ľudovít (Lajos) Pissk. Meno Maximilián (Miksa) Pissk sa objavuje na najstarších fotografiách, na vývesnom štíte rohového obchodu.

Z uvedeného nie je jasné, či domy pochádzajú z čias okolo roku 1860 alebo na ich mieste boli neskôr postavené budovy podobného rozsahu. Isté však je, že okolo roku 1900 už spomenuté dva domy stáli.

Detail záberu z pohľadnice z roku 1911

Tretí dom scelil priestor pri dnešnom parkovisku. Z mapy vyplýva, že v roku 1913 ešte nestál. Existuje však pohľadnica, ktorá prešla poštou v roku 1911 a ktorej vydanie zabezpečil Pissk, zobrazujúca rohový dom a časť stredného, novšieho domu. Z detailu sa zdá, že tento novší dom nebol ešte dokončený. Nebol teda skolaudovaný a na mape nie je. Nemáme informácie o kolaudácii, ale predpokladáme, že to bolo ešte pred I. svetovou vojnou.

V archíve sme našli záznam o tom, že v roku 1921 bola úradne povolená prestavba, resp. úprava budovy pre potreby banky. Upravila sa fasáda a vonkajšie schody, budova teda dostala dnešnú podobu. Autorom projektu prestavby bol František Steidl. Zachovala sa aj fotka z toho obdobia, ktorá síce zachytáva len okolie budovy, ale naznačuje prestavbu. Podobu zmenila aj budova na rohu Hviezdoslavovej ulice, nevieme kedy. Vlastníkom všetkých troch budov bola v roku 1921 Ľudová banka. Ďalší vývoj vlastníckych vzťahov sme neskúmali.

Historické domy na Mierovom námestí v roku 2006

Vo všetkých budovách boli komerčné prevádzky, ktoré sa v priebehu desaťročí menili. Inak tomu nie je ani dnes. Námestie bolo počas celého obdobia bolo dejiskom mnohých politických a iných zhromaždení, bez ohľadu na režimy. V posledných rokoch sa ako zhromažďovací priestor využíval menej, ale vlani sa tu konali dve veľké podujatia kultúrneho charakteru – na konci jari pri príležitosti dňa detí a pred Vianocami tu boli adventné trhy.

Námestie sa v priebehu desaťročí zmenšovalo (podrobne sa mu budeme venovať v blízkej dobe), ale budovy sa zásadnejšie nezmenili. Hoci pred niekoľkými rokmi bola avizovaná nová výstavba, ktorá mala nahradiť tieto domčeky, zatiaľ sa tak nestalo.

Pohľad z veže Čierneho kláštora v roku 2008

Doplnené 25. 4. 2016:
Tento článok sme mali pripravený niekoľko týždňov. Zhodou okolností v čase jeho publikovania prebiehalo odstraňovanie krovu susednej budovy bývalého železiarstva, o čom sme v tej chvíli nevedeli.