Kam zmizli schody?
Niekedy si niektoré veci všimneme a uvedomíme až vtedy, keď je to nenávratne preč.
O osudoch pálffyovského zámku v Malackách sa toho už popísalo dosť a určite sa bude písať ďalej, aj na Malackých pohľadoch. V tomto článku sa nebudeme venovať zámku ako celku, ale zameriame sa na jeden detail. Zdalo by sa, že celkom nenápadný. Až taký nenápadný, že si ho asi málokto všimol. Železné schody, ktoré viedli z prvého poschodia kaštieľa, nám, ak to poviem obrazne, mizli spred očí. Naplno som si to uvedomil až pri pozeraní fotiek – starých, ale aj nedávnych. Pozrime sa na ne spolu.
Na fotografii z prelomu 19. a 20. storočia, teda ešte z pálffyovského obdobia, vidieť, ako vyzeral kaštieľ pred sto rokmi. Schody, ktoré sa nachádzali na rohu južného krídla zámku, ani nie je vidieť – zakrýva zeleň. (V tejto súvislosti chcem upozorniť na článok venovaný vertikálnej zeleni.) Zámok, rovnako ako celé jeho okolie, prežívali „zlatú éru“.
V tomto období (okolo roku 1933) už kaštieľ patril františkánom…
…schody stáli na svojom mieste a zrejme stále slúžili svojmu účelu.
O niekoľko desaťročí, v roku 2000, tu stále sídlila nemocnica. Vidno, že schody už boli poškodené, ale viac-menej nezmenené.
Aj na zasneženej fotografii z jednej rakúskej stránky.
Aj na prvého mája v roku 2003 sa zdalo, že schody, hoci nepoužívané, ešte niečo vydržia.
Vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004 sa síce dočkali, ale v „mierne upravenej“ podobe, ktorá predznamenala ich ďalší osud.
V januári 2005 bolo vidieť, že „redukcia“ schodov pokračuje…
A na jar, o niekoľko mesiacov neskôr, už ich torzo slúžilo len na opretie bicykla.
V tomto stave tento kus železa vydržal minimálne do decembra 2005.
Na niekedy začiatkom roka alebo na jar v roku 2006 sa ich likvidácia dokončila úplne, zostali už len nenápadné stopy…
Až posledné dve fotografie vznikli s cieľom zdokumentovať schody, resp. to, čo z nich zostalo. Ostatné vznikli pri iných príležitostiach.
Je smutné, že nám pamiatky (alebo aspoň pozoruhodné objekty) takto miznú. Niekedy vieme dopredu, čo nám zmizne, ale nezostáva nám iné, len to odfotiť, zdokumentovať. Možno poviete – čo už, život ide ďalej. Žiaľ, asi máte pravdu. A ja viem, kam mám ísť čo najskôr fotiť…
Martin Macejka 
Ako sa píše v knižke Černí baroni od M. Švandrlíka:
téma stroročné cédre, chránené pamiatkovým úradom. Miesto: Zelená hora, zámok, slúžiaci teraz ako kasárne pre pétépákov. Major Haluška zvaný Terazky „praví“:
Načo také velké stromy? Porúbat, všetky porúbat!!!
Téma kašna (fontána):
Čo je to? Kášňa? Nač vojaku treba kášňa? Bol som dobrý vojak a nikedy som kášňu nepotreboval. Vziť krompáč a kášňu rozrubovat!!!!!!
téma kostol:
Ajaj kosťěl. Ja byť velice rád, že zdě je tiež kosťěl. To bude terazky miesto pre ševcov a krajčírov. Len tým anjelám treba hlavy urážat!!!!!
Téma fresky v kapli:
Načo má voják kúkat na také ženské, choďte pre maliara a hovortě mu, aby zde namaloval pokrokové tradície (Žižku so samopalom)
téma nábytok v zámku:
Som ja nejaká baronesa, aby som sedzel za takýmto stolíkom? So všetkým tým buržoáznym svinstvom do krbu!!! Škoda? Aká škóóóóda? Pracujúci lud sa musí vysporiadat s vykoristovatelskými stolíkmi!!!!!
téma schody na kaštieli v Malackách:
… nenapadá ma nič, asi preto, že žijem v kapitalizme (i ked po nástupe súdruha Fica si človek nemože byt nikdy istý) a preto, že nie som pétépé. Ale spýtajme sa nejakého súdruha, možno nám povie, kam to buržoázne spiklenecké schodisko kapitalistickej propagandy zmizlo…