Zápisky Vlada Handla z atletického šampionátu v USA (3)

A máme za sebou vystúpenie Moniky Baňovičovej. Nedopadlo podľa našich predstáv, ale je to ďalšia skúsenosť, ktorá jej pomôže pri ceste na atletický vrchol. Vo štvrtok ráno nás na štadióne privítalo nádherné atletické počasie, vietor sa otočil a začal fúkať podľa našich predstáv, tribúny boli slušne zaplnené

a čo bolo najdôležitejšie, Monika pri rozcvičke vyzerala vynikajúco. Išiel som na tribúnu s pocitom, že by to mohlo byť dobré. Vymeranie rozbehu, rozoskákanie, všetko bolo v poriadku.

Skákala v B skupine prvá v poradí, roztlieskala si divákov, rozbehla sa k prvému pokusu, trafila dosku úplne presne a …..prebehla. Nechápal som prečo a možno ani ona. Druhý pokus bol veľmi opatrný a len 12,44 m. Tretí 12,81 m ale stále to nebolo ono. Stačilo to len na 23. miesto. Na finále bolo treba 13,14m, čo je jej osobný rekord. Tento výkon bol v jej možnostiach, ale tých ale je tam viacej.

My sme si to rozobrali a verím, že nás tieto majstrovstvá posunú o riadny kus dopredu. Podstatné je, že drží krok so svetom a dovolím si povedať, že bola z tých trojskokaniek najmenej nadupaná. O rok nás čakajú majstrovstvá Európy do 23 rokov a ak stabilizujeme výkonnosť nad 13 m, čo bude našim cieľom, postup do finále by nemusel byť nereálny.

Majstrovstvá sú v plnom prúde a je zážitkom sledovať toto divadlo. Diváci si tiež našli cestu na štadión, takže atmosféra je tu fantastická. Naši pretekári bojujú, na finálové umiestnenia to nestačí, ale nepredávajú svoju kožu lacno. Jakub Matúš postúpil na 200m do semifinále v osobnom rekorde 21,36 s, ktorý si v semifinále vylepšil na 21,33s. Stačilo to na 19. miesto, čo je medzi šprintérmi z celého sveta, ktorých prišlo viac než 70, výborný výsledok.

Naši chodci sa tiež nestratili a najlepšie umiestnenie, 16. miesto Mira Uradníka, podľa hodnotenia jeho trénera Romana Benčíka, možno považovať za úspech. Svoj beh trpko oplakala Daniela Ledecká, ktorá mala semifinálové ambície. V prípade vyrovnania osobného rekordu by z toho bolo 10. miesto! Beh jej však nevyšiel a stačilo to len na 25. miesto.

Smolu mal aj Tomáš Veszelka, ktorý si pri prvom pokuse zranil členok. 15,33m stačilo na 14. miesto a rozplynul sa mu sen o finále. V mužskom trojskoku bolo zážitkom sledovať kubánskeho skokana Martineza. Vysoký, dlhonohý, len 17-ročný skokan v prvom kvalifikačnom pokuse ľahúčko pribehol k doske, odrazil sa výrazne pred ňou, bez zjavnej námahy skočil 16,60m a mohol sa baliť. Bola to skokanská fantázia a už teraz sa teším na finále.

Tieto majstrovstvá sú poučením nielen pre našich prítomných atlétov, ale mali by byť aj návodom pre celé atletické hnutie, aby sme zachytili tieto celosvetové trendy a nasadli do tohto vlaku. Všetci naši atléti neboli ďaleko od výraznejšieho úspechu, ale ten krôčik tam jednoducho chýbal. Treba ho spraviť, hlavne keď všetci vieme ako, len to chce viac odvahy. A už budúci rok s majstrovstvami Európy juniorov, či ME do 23 rokov, by mohol byť oveľa úspešnejší.