Rozhovor Malackých pohľadov s Monikou Baňovičovou

Monika Baňovičová patrí medzi popredné slovenské atlétky. Rozprávali sme sa s ňou o niekdajšom pôsobení v AC Malacky a podmienkach pre atletiku v našom meste, o jej úspechoch a plánoch.

V Malackách si študovala a trénovala. Aké máš obľúbené miesta?

Áno, s trénovaním a štúdiom som začala približne v roku 2005, keď som prestúpila zo ZŠ s MŠ v Závode na ZŠ Záhorácka. V Malackách som najprv vyštudovala ZŠ Záhorácka a potom som pokračovala na štátnom Gymnáziu Ul. 1. Mája.

Moje obľúbené miesta v Malackách sú atletická dráha na ZŠ Záhoráckej (nečakane ☺) a zámocký park. 

Ako si spomínaš na pôsobenie v AC Malacky?

Boli to nádherné roky pod vedením trénera Vladimíra Handla, pretože práve počas tohto obdobia som dosiahla moje najväčšie atletické úspechy (zatiaľ ☺). Najradšej spomínam na žiacke a dorastenecké úspechy, keď sa mi podarilo zabehnúť slovenské rekordy na 60m prekážok, 80m prekážok (už sa nebehá táto disciplína), 150m a 4x200m (v zložení Kavečankyová, Hladíková, Baňovičová a Chvílová). Po žiackej kategórii som sa začala sústrediť na trojskok, no neskôr som sa znova vrátila k prekážkam. Vďaka úspechom v trojskoku som sa zúčastnila majstrovstiev sveta dorastencov, majstrovstiev Európy juniorov a majstrovstiev sveta juniorov.

Z klubu si odišla v roku 2015. Ako spätne hodnotíš toto rozhodnutie? Splnilo očakávania?

Po maturite v roku 2014 som jeden rok pracovala ako asistentka učiteľa v ZŠ s MŠ v Závode a počas toho som sa pripravovala na majstrovstvá Európy do 23 rokov. Bohužiaľ som na tieto preteky neskočila limit, ktorý som skákala už dva roky, a trápili ma nepríjemné bolesti v členkoch. Cítila som, že potrebujem zmenu. Tá prišla koncom augusta/začiatkom septembra 2015, keď som mala nastúpiť na štúdium športového manažmentu na Fakultu telesnej výchovy a športu. Zmenila som klub, trénera a disciplínu. Musím však povedať, že rozhodnutie odísť bolo jedno z najťažších rozhodnutí v mojom živote, no neľutujem ho. AC Malacky sú stále moja srdcovka.

Väčšina pretekárov AC Malacky v dospelom veku odchádza do iných klubov.

Do značnej miery je to ovplyvnené tým, že idú pretekári študovať na vysokú školu a je náročné skĺbiť časový harmonogram a cestovanie spolu so školou v inom meste a tréningami v Malackách.

Tréneri tvrdia, že podmienky v Malackách sú lepšie ako v Bratislave, kde je pretlak športovcov a tým pádom väčší problém so športoviskami a regeneráciou. Rovnako tvrdia, že väčšina odchovancov v iných kluboch nedosiahla zásadne lepšie výkony ako v Malackách. Ako to vidíš ty? S čím súhlasíš a s čím nie?

Keď som odchádzala do Bratislavy, tak som si myslela, že budem mať lepšie podmienky na trénovanie a regeneráciu ako v Malackách, ale mýlila som sa. Jediné, čo Malackám chýba, je atletická hala. Inak poskytujú lepšie podmienky ako Bratislava. Čo sa týka výkonov po prestupe, tak nie každému prospeje zmena. Tiež som mala od roku 2015 do 2017 nie príliš oslnivé výkony, ale aj napriek tomu som to nevzdala a snažila som sa prekonať toto obdobie. Verím tomu, že ma v tom čase mnoho ľudí odpísalo a už ma videlo v atletickom „dôchodku“.

Má AC Malacky predpoklady na to, aby dosahoval úspechy aj medzi dospelými? Ak áno, čo podľa teba treba zmeniť?

To je dobrá otázka. Podmienky na to majú výborné, ale treba brať do úvahy to, že len veľmi malý počet atlétov sa dostane do kategórie dospelých. Verím tomu, že keby som mala spočítať atlétov v mojom veku, tak by ich nebolo viac ako 10 na celom Slovensku. Pokiaľ má atlét pretekať v kategórii dospelých a dosahovať úspechy, tak musí byť profesionál, ktorý sa tým živí alebo musí popri trénovaní pracovať, respektíve študovať. Sama si prechádzam tou druhou možnosťou. Najprv som popri trénovaní študovala a keďže som nezarábala peniaze, tak ma podporovali rodičia, tréneri a priateľ. Neskôr som začala pracovať pre jediného atletického manažéra na Slovensku a pokračovala na doktorandskom štúdiu. Je to náročné, no ako amatérska atlétka nemám na výber. Nie každý však zvládne takýto tlak a radšej s atletikou skončí. Podľa môjho názoru malackí atléti dosahujú úspechy aj medzi dospelými, ale treba poznamenať, že kategóriou sú ešte len dorastenci alebo juniori. 

Ako hodnotíš svoje doterajšie pôsobenie v Bratislave?

Prvé dva roky (2015-2017) boli pre mňa náročné, najmä po psychickej stránke. Začala som sa výkonnostne zhoršovať, pribrala som na váhe a prestala som si veriť. Ani neviem ako som toto obdobie ustála, ale podarilo sa mi z neho dostať, najmä vďaka podpore rodiny, priateľa a ďalšej zmene trénera. Od roku 2017 spolupracujem s mojim súčasných trénerom Petrom Bottlíkom. V čase, keď sme spolu začali trénovať, tak nám takmer nikto neveril. Od roku 2020 som členkou klubu Naša Atletika.

Po odchode do Bratislavy som sa stala majsterkou SR na 60 m prekážok a dvojnásobnou majsterkou SR v päťboji. Striebornú medailu som získala na majstrovstváchch SR na 100m prekážok a tiež na medzinárodnom mítingu v Dánsku. Tretie miesto som obsadila na majstrovstvách SR na 60 m prekážok, 100 m prekážok a v skoku do diaľky. Okrem toho som dosiahla 3. miesto v historických slovenských tabuľkách na 100 m prekážok s časom 13.56s a 4. miesto v historických slovenských halových tabuľkách na 60 m prekážok s časom 8.27s.

Aj keď pôsobíš v bratislavskom klube, občas sa vraciaš do Malaciek trénovať. Prečo?

Ako som už spomínala, AC Malacky sú moja srdcovka a rada si chodím z času na čas zatrénovať na ZŠ Záhorácku, pokiaľ nemám tréning v Bratislave. Okrem toho od minulého roka bývam s priateľom v Malackách a na ZŠ Záhorácka to mám naozaj kúsok. 

Aké máš ambície v atletike? Čo je tvojím najväčším cieľom?

Mojím cieľom je prebojovať sa majstrovstvá Európy a taktiež na majstrovstvá sveta, no bude to veľmi náročné, keďže limity na vrcholné podujatia sú v súčasnosti veľmi prísne a dostať sa na vrcholné podujatie prostredníctvom rebríčka je tiež celkom „oriešok“. 

V súčasnosti pokračuješ v doktorandskom štúdiu na FTVŠ. Čo to pre teba znamená?

Doktorandské štúdium mi umožňuje skúmať moju obľúbenú oblasť – športový manažment. Som za to vďačná, pretože by som sa chcela v budúcnosti presadiť ako športová manažérka v atletike. V súčasnosti získavam cenné informácie najmä v organizácii športových podujatí a marketingu.

Čomu sa venuješ popri športe?

Okrem práce a štúdia sa venujem priateľovi, rodine a z času na čas trénujem závodské futbalové talenty Lukáša a Marka. Tiež rada relaxujem pri Netflix-e a maľovaných krížovkách.

Ako sa odrazili posledné dva covidové roky na tvojom športovom (príp. aj osobnom) živote?
Možno to bude znieť zvláštne, ale posledné dva roky boli pre mňa (väčšinou) super. Úspešne som ukončila magisterské štúdium, trávila som viac času s rodinou, zlepšovala som si osobné rekordy, začala som pracovať pre jediného atletického manažéra na Slovensku, s priateľom sme sa zasnúbili a začali sme spolu bývať. Nemám si na čo sťažovať.

Čo ťa v súčasnosti najviac trápi a čo teší?
Donedávna ma trápilo, že som si začiatkom marca podvrtla členok a nalomila si kosť, takže som nemohla dlhší čas trénovať. Našťastie sa mi kosť zrástla a postupne začínam behať. ☺ Teší ma, že si moja sestra plní sen a cestuje po svete spolu so svojím priateľom.

Aké máš plány na najbližšie obdobie?

Čo sa týka atletiky, tak sa pripravujem na druhú časť sezóny (cca júl/august), keďže začiatok sezóny (máj) nestihnem kvôli zraneniu. V rámci práce pomáham v organizovaní slávneho mítingu Zlatá tretra, ktorý sa bude konať 31. mája v Ostrave. Zo školských povinností ma teraz čaká publikovanie vedeckých článkov.

Fenoménom nášho regiónu je záhoráčtina. Niektorí ju  odsudzujú, iní obľubujú. Aký k nej máš vzťah?

Sem Záhoráčka jak repa 🙂 V práci a v škole samozrejme rozprávam po slovensky, ale doma rozprávame len po záhorácky. Na záver doplním, že keďže môj tatko, bývalý futbalový tréner, pochádza z Malaciek, tak môžem povedať, že som polovičná Malačianka. ☺

Mgr. Monika Baňovičová. Narodila sa v roku 1995 v Malackách. V súčasnosti študuje doktorandské štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave. V minulosti bola členkou atletického klubu AC Malacky a svoje najväčšie doterajšie úspechy zažila práve pod hlavičkou AC Malacky. V rokoch 2011 až 2014 sa v trojskoku zúčastnila majstrovstiev sveta dorasteniek, majstrovstviev sveta juniorov, majstrovstiev Európy juniorov a Európskeho mládežníckeho olympijského festivalu. Pre zdravotné problémy sa rozhodla zmeniť disciplínu z trojskoku na 100m prekážok a v súčasnosti patrí medzi najlepšie slovenské prekážkarky v histórii.