Záver ako má byť

S časovým odstupom vám prinášame posledné olympijské zápisky Vlada Handla zo Singapuru.

Posledný finálový deň a Leon
V predvečer konca olympiády sme navštívili centrum Singapuru. Bol to, ako sme aj predpokladali, zážitok. Zostali sme tu do polnoci. Tí, čo už niečo precestovali, vravia, že nočné mestá sú vždy najkrajšie. Pritrafila sa mi tu aj riadna nepríjemnosť. Kupoval som sebe aj niektorým svojim známym na Slovensku kožené opasky alebo peňaženky a zabudol som ich v autobuse. Išiel ma šľak trafiť! Bol som aj na stratách a nálezoch. Povedali, že ma budú informovať, ak sa veci nájdu – no som pesimista.

Včera sa naša slovenská výprava dočkala aj zlatej medaily z Hier. vybojovala ju džudistka Andrea Krišandová v súťaži družstiev.

Ja som sa však vybral do komplexu Marina Reservoir, kde prebiehajú súťaže kanoistov a kajakárov. Dúfal som, že by si Miro Urban mohol vybojovať jednu z medailí. Pred pretekom si trúfal dokonca na zlato, no jeho tréner Ivan Cibák mi hovoril, že Slovinec Simon Brus je vo veľkej forme a momentálne takmer nezdolateľný. Miro absolvoval skvelú jazdu a prebojoval sa až do finále, práve proti Brusovi.

Hoci zviedol tuhý boj, predsa len mal Slovinec mierne navrch, ale nás i strieborná medaila potešila. Navyše tretiu medailu získal český kajakár Jiří Prskavec, takže na stupienkoch sa vedľa seba postavili Slovinec, Slovák a Čech. Bolo to pekné vyhlasovanie, tréneri všetkých troch pretekárov sa navzájom poznajú ako vlastné topánky, takže dekorácia sa niesla v priateľskej atmosfére pod singapurskými mrakodrapmi.

Uplynulú noc som zažil v olympijskej dedine poriadny neporiadok. Mladí športovci v noci lozili cez okná, hrali futbal na chodníku a ešte aj o štvrtej ráno doslova revali. Pritom nás čakal ešte jeden finálový deň. Neuveriteľné – bolo to pre mňa sklamanie.

Claudia je stále chorá, doktor jej naordinoval antibiotiká, takže chudera leží a príliš si atmosféru Hier neužíva. Zato ja som si posledný deň súťaží užil mierou vrchovatou. Predtým, než som sa začal venovať atletike, som hrával volejbal a preto ma to ťahalo na finále chlapčenskej súťaže.V ňom na seba narazili juhoamerické tímy – Kuba a Argentína.

Čakal som napínavý zápas, už v rozcvičke to vyzeralo na napínavý zápas. Kubánci vyzerali opticky i herne lepšie, ale Argentína v semifinále „sfúkla“ silných Rusov 3:0, tak som veril, že Kubáncov budú riadne trápiť.

Žiaľ, zápas nenaplnil moje očakávania. Argentínčania ťahali za kratší koniec od začiatku duelu, Kuba ich napokon bez väčších problémov porazila 3:1. Aj ten jeden set, ktorý Argentína vyhrala, bol zapríčinený tým, že Kubánci posadili na lavičku svoju najväčšiu hviezdu Juana Andresa Leona. Takého smečiara vidieť len málokedy. Kubánci útočili takmer výlučne cez neho a nebolo lopty, ktorou by nebodoval. Toto meno si treba do budúcna zapamätať – Leon.

Keď sa Iránci vodia za ruku
Tak sa nám to kráti. V kalendári je 26. august – dnes večer je na programe slávnostné ukončenie Olympijských hier mládeže tu v Singapure.

Moja posledná cesta viedla do malajskej štvrte. Opäť sme našli množstvo zaujímavých náboženských chrámov, ktoré stojí za to vidieť. Každé náboženstvo dokáže ohúriť svojimi stavbami. Návštevy svätých miest sú silným zážitkom, pre mňa možno najsilnejším vôbec.

Prešli sme i malajskými trhmi, tu by si zrejme prišli na svoje ženy. Ponúkajú tu neuveriteľné množstvo tovarov v nedostupných cenách. Pre nás, samozrejme. Dali sme si neodmysliteľné malajské pivo. Natiahli sme tak akúsi pivnú pravidelnosť tu v Ázii – po jednom pive sme vypili vo finančnom centre, v nočnom Singapure, v čínskej, indickej a teraz aj malajskej štvrti.

Singapur vraj treba zažiť v noci. Včera večer sme vyrazili v ústrety krásneho vysvieteného centra. To nám, s riečkou uprostred, pripomínalo Benátky v trochu krajšom prevedení. Dostali sme sa i do uličky, kde sme hneď vedeli, na čom sme. Postávali tu vedľa seba dievčatá, na pohľad celkom pekné. Nepristavili sme sa, len sme fotili. Priznám sa, že sme boli radi, keď sme sa pobrali preč – štvrť na nás nepôsobila dobrým dojmom.

Po pár minútach sme sa dostali do ulíc, ktoré boli zvrchu kryté, avšak vháňali do nich čerstvý vzduch cez veľké klimatizačné zariadenia. Najprv sme mysleli, že v Singapure je málo belochov – večer sa však nimi centrum len tak hemžilo. Cez deň asi vyspávajú.

Spomeniem jednu úsmevnú príhodu z olympijskej dediny. išli sme na autobus a pred nami kráčali vysokí, urastení športovci z Iránu. Držali sa za ruky – ako normálna dvojica. Bolo to skutočne milé a pre nás, mierne povedané, nezvyklé. Pozreli sme na seba a usmiali sa.

Nedalo mi to a večer som sa spýtal, čo je to za družstvo a či je to tam bežné. Ktosi mi vysvetlil, že v Iráne je takéto držanie sa za ruky dvoch chlapcov bežné a neznamená to nič iné, než len hlboký prejav priateľstva. proste sa dvaja chlapci vodia za ruku. U dievčat to tak v Iráne neplatí. Dnes som predsa len svoje poznatky zredukoval. Už o niekoľko okamihov vyrážame celá výprava na slávnostné zakončenie na Marina Bay.

Záver ako má byť
Včera sa ukončila olympiáda mládeže krásnym záverečným ceremoniálom. Na rozdiel od otvorenia, celý záver sa niesol v európskom duchu. Večerná panoráma Marina Bay je taká úchvatná, že pri oboch ceremoniáloch celý program značne umocňuje.

Spomínam si na moment, kedy som prvýkrát došiel na tribúnu. Teraz sa to celé opakuje, hoci už nie tak intenzívne. Zvykol som si. Opticky mám pocit, že mrakodrapy, ktoré boli ešte nedávno obrovské, akoby sa zmenšili.

Ak som sa na začiatku obával vyjsť do ulíc centra, aby som náhodou nezablúdil, teraz, pri pohľade na mesto, mám pocit niečoho dôverne známeho. Viem, kde sa nachádza konkrétna štvrť, kde sú zastávky metra, kadiaľ chodia autobusy. Prvopočiatočný strach z neznámeho je nenávratne preč. Moja angličtina sa rapídne vylepšila – denne som ňou musel komunikovať. Ak som mal prvé dni problém, niekoho sa spýtať, teraz sa pristavujem s domácimi a rozprávame sa o všeličom.

Olympijskú zástavu prebral starosta čínskeho mesta Nandžing, ktoré bude hostiť toto podujatie o štyri roky. Číňania pravda tvrdia, že už teraz budujú základy pre športoviská a chcú spraviť Hry na ešte lepšej úrovni, ako ich spravil Singapur. Majú čo robiť – latka je nastavená veľmi vysoko.

Mrzí ma, že mladí športovci nedodržiavajú disciplínu, ktorú by asi mali. Počas záverečného ceremoniálu boli oddelení od trénerov, divákov, novinárov a ostatných ľudí. Mali slávnostne vypochodovať na pódium a uctiť si záver olympiády. Miesto toho sa polievali vodou, hádzali po sebe fľaše a usporiadatelia mali čo robiť, aby ich udržali na uzde. Báli sme sa, že ak ich vypustia, tak sa udupú. Zvládlo sa to však bez problémov.

Po ceremoniáli sa konala megapárty v olympijskej dedine. Rozjarená mládež začala robiť taký neporiadok, že usporiadatelia mali vcelku oprávnené obavy, aby sa niečo vážne nestalo. Všetko mali pripravené na veľkú diskotéku, lenže komu niet rady, tomu niet pomoci – o pol jednej zhasli svetlá, zahlásili „ladies and gentleman – party is over“ a bolo po zábave.

Mladí sa potom rozpŕchli do ulíc a ešte okolo štvrtej v noci bol všade krik a hurhaj. V duchu som si vravel, že ak toto má byť budúci výkvet svetového športu, tak zbohom. Myslím však, že z týchto športovcov sa len veľmi malé percento presadí medzi dospelými. U drvivej väčšiny mi chýbajú morálno-vôľové vlastnosti.

Tri týždne nám dali zabrať, už sa tešíme domov. Vraciame sa síce do každodennej reality z tohto ostrova snov, ale o tom je život. Aby si človek vážil takéto „čerešničky na torte“, mal by na sebe tvrdo pracovať. Najmä – čo sa týka športovcov. Dostať sa na vrchol je mimoriadne ťažké, ale stojí to za to.

Občas mi je úprimne ľúto športovcov, ktorí premrhajú svoj talent. Vraví sa, že vrcholový šport je 10 percent talentu a 90 percent driny. S týmto, nech mi je odpustené, až tak nesúhlasím. Myslím, že dostať sa na vrchol – to je sto percent talentu a navyše ďalších sto percent driny. Tak – hor sa do tej driny, pretože myslím, že v Malackách talentované deti máme. Posledný pozdrav zo Singapuru posielajú aj naše dve atlétky Claudia Hladíková a Katka Strmeňová. Tešíme sa, že sa čoskoro s vami uvidíme. Plánovaný prílet do Viedne je v sobotu o 11:00 doobeda.

Vladimír Handl, Singapur
Foto: -TK AC-