Minuloročná turistická sezóna patrila medzi tie lepšie. Výrazne k tomu prispelo i označenie turisticky zaujímavých cieľov na pozemných komunikáciách v správe Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Potvrdila nám to tretina návštevníkov, ktorí navštívili naše pamiatky alebo turisticko-informačnú kanceláriu. Čítať ďalej →
Je podivné písať tento text v slovenčine, ale v tejto chvíli to bude jednoduchšie a lepšie. Nerád by som odpútal pozornosť od podstaty. Vontyd – ale čo vlastne hľadáme? Seba. Hľadanie identity je téma, ktorá medzi ľuďmi, pokúšajúcich sa dovidieť na budúcnosť nášho mesta, znie už dlho. Čítať ďalej →
K vzniku pálffyovského erbu sa viaže zaujímavá povesť, odohrávajúca sa v dávnych dobách. Jeden zo šľachticov z pálffyovského rodu prechádzal v noci v svojom koči cez les, keď mu do cesty náhle skočil jeleň. Kočiš na poslednú chvíľu už nedokázal koč zabrzdiť a jeleňa zrazil. Zrážka s jeleňom poškodila koč natoľko, že v tú noc už obaja nemohli pokračovať v ceste a museli na zostať v lese až do rána. Len čo sa rozvidnelo a šľachtic sa ráno zobudil, prvý pohľad mu vyrazil dych – tesne vedľa koča sa nachádzala obrovská priepasť. Tým že mu jeleň skočil pred koč a zabránil v ceste – zachránil mu tak život. Z vďačnosti sa vraj jeleň neskôr dostal do rodového erbu Pálffyovcov.
Príhoda s jeleňom je nepochybne zaujímavá a napínavá, aj keď skutočnosť je trochu iná – Pálffyovci prevzali podobu erbu od spriazneného rodu Erdödyovcov.
Františkánsky kláštor sa v minulosti zvykol označovať aj ako Čierny kláštor. Hovorí sa, že jeden z potomkov zakladateľa kláštora nemohol františkánov vystáť pre ich “čiernu povahu” a tí preto museli naveky natierať kláštor čiernou farbou. Každopádne faktom je, že v minulosti býval kláštor natretý načierno, dnes je tmavošedý.
Čierny kláštor je spomenutý aj v Sibylinom proroctve. Vraj pri Čiernom kláštore, Tŕňovej ceste a Bielom kríži sa skončí posledná a najstrašnejšia vojna medzi ľuďmi. Čierny kláštor v Malackách stojí. Jedna z obchodných ciest, vedúcich mestom, sa nazývala Tŕňová. A Biely kríž sa má vraj objaviť zásluhou blesku.
Malacké Sväté schody sú vernou kópiou pôvodného schodiska, po ktorom kráčal Kristus k Pilátovi. Vznikli v polovici 17. storočia. Podľa legendy sa takéto schodiská na svete nachádzajú len troje. Vzhľadom na to, že mnohé posvätené schodiská na sväte sa označujú Sväté schody, legenda je mierne spochybnená. Ale nie unikátnosť Svätých schodov v Malackách, ktoré boli vytvorené ako prvá (a dokonalá) kópia mimo talianskeho územia. Malacké Sväté schody sa stali obľúbeným miestom pútnikov, navštívili ich tisícky ľudí, cieľom bolo aj získanie odpustkov.
Pavol IV. Pálffy bol v polovici 17. storočia uhorský palatín a prvý malacký zemepán z tohto rodu. Zomrel koncom roka 1653. Pochovali ho v Bratislave, ale jeho srdce vyňali z tela a uložili v Malackách, v krypte Čierneho kláštora. V roku 1694 zomrel Pavlov syn Ján III. Anton. Rovnako ako jeho otec bol pochovaný v Bratislave, jeho srdce už putovalo do Malaciek, tiež ho uložili do krypty. V kláštornej kronike je svedectvo kronikára o tom, že srdce zakladateľa kláštora Pavla IV. krvácalo. Podľa legendy srdce krvácalo vždy, keď sa blížila pohroma, napr. vojna. Iná verzia hovorí, že krvácalo vtedy, keď pálffyovskí zemepáni neplnili vôľu Pavla IV. voči kláštoru, teda neprispievali primerane na chod kláštora. V 19. storočí sa jedno z pálffyovských sŕd stratilo. Druhé je dnes uschované na bezpečnom mieste a pri významných príležitostiach sprístupnené verejnosti.
Mnohí Malačania hovoria, že pod mestom vedú podzemné tajné chodby, ktoré vystavali Pálffyovci ešte v 17. storočí. Bolo to obdobie tureckých vojen a protihabsburských povstaní, teda pre malackých zemepánov krajne nepriaznivé časy. Z podzemných priestorov pálffyovského zámku podľa legendy vychádzajú tajné podzemné chodby. Sú vystavané z tehál, klenuté. Sú dostatočne veľké na to, aby nimi prešiel malý zapriahnutý koník. Slúžia najmä ako úniková cesta pre prípad potreby, ale využíli sa aj na zásobovanie, či na presun v prípade nepriaznivého počasia. Hlavná chodba vedie zo zámku do františkánskeho Čierneho kláštora. Ďalšie chodby viedli do iných pálffyovských budov v meste (Malý kaštieľ, Bersón a Rendunk) a do Plaveckého Podhradia. Existencia chodieb sa spomína aj v súvislosti s farským kostolom a s niekdajšou farou. Pod časťou kostola sa nachádzajú rozsiahle podzemné priestory, dodnes nepreskúmané. Otázniky vyvoláva aj umiestnenie krýpt pod Čiernym kláštorom. Podľa pamätníkov chodby poznali Pálffyovci, ale aspoň niektoré aj františkáni. Využívali ich až do polovice 20. storočia, vtedy boli plne funkčné. V roku 2007 prebiehal prieskum zámku a okolia. Vedľa zámku a v parku sa pod povrchom zeme našli zaujímavé objekty. Na niektorých miestach parku sa exaktne preukázala existencia dutých podzemných priestorov. Otázka zostáva otvorená a odpoveď dá až seriózny odborný výskum.
Zaujímavá príhoda sa viaže k vojenským manévrom, ktoré prebiehali koncom 19. storočia v Malackách a zúčastnil sa ich aj sám rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. Počas svojho pobytu cisár spal v pálffyovskom zámku a kňažná na jeho počesť pripravila veľkú hostinu, na ktorej sa panstvo dobre bavilo. Avšak cisár po oficiálnej časti oslavy odišiel – jedol vraj to isté jedlo ako jeho vojaci a spal na železnej posteli so slamníkom.
Na malackom starom cintoríne, pri vstupe vpravo sa nachádza hrob maliara Michala Tillnera, vybudovaný v tretej štvrtine 20. storočia. Keď kopali jeho základy, natrafili v hĺbke približne štyroch metrov na šesťhrannú rotundu, ukrývajúcu minimálne štyri truhly. Boli oceľové, tepané s držadlami, vykladané ozdobami zo zlata alebo bronzu. Bol to unikátny archeologický nález. Snáď by mohol prezradiť niečo o bitke na Moravskom poli v 13. storočí, kde padol český kráľ Přemysl Otakar II. Malačania však na historickú rotundu vyliali betón, dokončili hrob pre Tillnera a otázka tajomného hrobu zostáva dodnes nezodpovedaná.
Mesto Malacky sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky, na juhu Záhorskej nížiny. Približne 35 kilometrov južne od mesta leží hlavné mesto Bratislava, neďaleko mesta sa tiež nachádzajú hranice s Rakúskom a s Českou republikou.
Dnes sú Malacky sídlom okresu a hospodárskym, správnym a kultúrnym centrom južného Záhoria. Vzhľadom na výhodnú geografickú polohu, napojenie na infraštruktúru, rozvinutosť služieb a zastúpenie priemyslu býva zaraďované medzi najlepšie slovenské mestá súčasnosti. Mesto sa rozvíja najmä po ekonomickej stránke, nezamestnanosť je hlboko pod celoslovenským priemerom.
Počet obyvateľov je ustálený, už viac ako dve desaťročia sa pohybuje okolo 18 000. Podstatná časť obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckemu náboženstvu.
V rámci zahraničných vzťahov sú partnerskými mestami Malaciek Albertirsa (Maďarsko), Veselí nad Moravou (Česká republika), Szarvas (Maďarsko) a Žnin (Poľsko).
V posledných dvoch desaťročiach zažili Malacky pomerne výrazný rozvoj priemyselnej výroby. Po období krátkeho útlmu, kedy v Malackách zanikli, resp. utlmili svoju výrobu dovtedy významné podniky ako Závody ťažkého strojárstva, Západoslovenské nábytkárske závody alebo Liečivé rastliny, nový impulz pre malacký priemysel predstavuje automobilová výroba. Priemysel v Malackách a ich blízkom okolí je primárne orientovaný na automobilovú výrobu, resp. výrobu komponentov pre jednu z najväčších slovenských automobiliek – Volkswagen v Devínskej Novej Vsi.
Významný podiel má i drevospracujúci priemysel – v tejto oblasti treba spomenúť spoločnosť Swedwood a príbuzné spoločnosti v rámci skupiny, ktorá vyrába nábytkové komponenty pre švédsku spoločnosť IKEA. Rovnako treba spomenúť spoločnosť Pepsi ako predstaviteľa potravinárskeho priemyslu v Malackách a spoločnosť Fytopharma (bývalé Liečivé rastliny), zastupujúcu farmaceutický priemysel. Aj napriek rozvinutej priemyselnej výrobe veľká časť obyvateľov mesta pravidelne dochádza za prácou do Bratislavy.
V oblasti služieb pribudli v posledných rokoch v Malackách mnohé prevádzky, ktoré rozšírili predovšetkým ich rozsah, v menšej miere i kvalitu. Svoju pobočku v Malackách otvorila spoločnosť Tesco, svoju prevádzku tu taktiež má Billa, Lidl a Kaufland. Pri Tescu je nákupný komplex Malavia a v okolí sú situované ďalšie nákupné centrá. Sprievodným javom tohto rozvoja je úbytok ľudí v prirodzenom centre mesta a ich presun do nákupných centier na periférii – avšak toto je skutočnosť, s ktorou sa potýkajú nielen Malacky, ale i mnoho miest ako na Slovensku, tak v zahraničí.
Rovnako si treba povšimnúť aj výrazný stavebný rozvoj, nielen v centre mesta, ale i na jeho okrajoch. Pozitívnymi príkladmi sú budova podnikateľského inkubátora alebo novej základnej školy na Štúrovej ulici, tými negatívnymi pomerne veľké množstvo stavieb s diskutabilnou architektonickou a estetickou hodnotou a nerešpektujúcich priestor, v ktorom sa nachádzajú. Z rekonštrukcií treba upriamiť pozornosť na veľmi vydarenú komplexnú opravu exteriéru farského kostola a rekonštrukčné práce na Svätých schodoch vo františkánskom kostole. Rovnako bola výborne zvládnutá rekonštrukcia synagógy a čiastkové opravy v pálffyovskom zámku, ktorý je momentálne vo vlastníctve mesta. Po niekoľkých desaťročiach je opäť funkčná aj fontána v zámockom parku.
Malacky ležia v tesnej blízkosti diaľnice D2, ktorá spája Prahu a Brno s Bratislavou a v posledných rokov aj s Viedňou. O čo lepšie majú Malacky spojenie s okolitým svetom, o to komplikovanejšia je samotná dopravná situácia v Malackách, ktorej hlavným problémom je chýbajúci obchvat mesta, vyústenie diaľničného privádzača priamo v centre mesta a komplikované parkovanie.
Odvrátenou stránkou rozvoja Malaciek zostáva ekológia. Zóna C a D priemysleného parku Eurovalley, kvôli ktorému bolo odlesnené pomerne rozsiahle okolie Malaciek, je z dôvodu hospodárskej krízy v útlme a zapĺňa sa len pomalým tempom. Rovnako badateľná je i ťažba v hospodárskych lesoch v okolí Malaciek. Na druhej strane je potrebné spomenúť i aktivity, ktoré sa uskutočnili v prospech životného prostredia – rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd a práve prebiehajúce budovanie a rekonštrukcia kanalizácie v Malackách.
Po období útlmu sú posledné roky v znamení rozvoja kultúrneho života v meste. Za zmienku nepochybne stojí amatérske Divadlo na hambálku, ktoré pravidelne v septembri už niekoľko rokov organizuje divadelný festival Zejdeme sa na hambálku. V nedávnej minulosti prešla rozsiahlou rekonštrukciu budova malackého kina, ktoré v súčasnosti premieta i trojrozmerný obraz. Netreba zabudnúť ani na Mestské centrum kultúry v Malackách, ktoré okrem prevádzky kina a múzea organizuje i niekoľko obľúbených aktivít ako Prvomájové Malacky, Adventné Malacky alebo Kultúrne leto. Lokálni výrobcovia sa prezentujú na jarmoku Malacká šošovica.