Genius loci (18) – Z histórie malackého pivovaru

V Malackách niekoľko storočí počas pálffyovskej éry fungoval pivovar. Nevieme, kedy sa začala jeho činnosť. Môžeme predpokladať, že to bolo pri presune sídla zemepána z Plaveckého hradu, resp. Podhradia do Malaciek, niekedy v 17. storočí.

Najstaršou známou zmienkou o malackom pivovare je nemecky písaný list Pavla IV. Pálffyho z 11. septembra 1623, v ktorom žiadal mesto Bratislava o poslanie majstra Urbana Zimmermanna na stavbu pivovaru v Malackách. List nehovorí o existujúcom pivovare, ale o pláne postaviť pivovar. Majster Zimmermann v krátkom čase neprišiel, preto týždeň po odoslaní žiadosti napísal palatín ďalší list, ktorým urgoval mesto Bratislava o poslanie uvedeného majstra. Oba listy sú uložené v Archíve mesta Bratislavy.

MPpivovar01

O tom, kedy a ako bola žiadosť vybavená, informáciu nemáme. Rovnako nevieme nič o umiestnení pivovaru, ani o jeho činnosti a pracovníkoch v prvých rokoch. Uvedené listy boli napísané krátko po tom, ako sa stal Pavol IV. Pálffy držiteľom Plaveckého panstva. Vtedy ešte nebol jeho vlastníkom.

Stručné informácie o existencii a pôsobení malackého panského pivovaru poskytujú matriky. Na ich základe môžeme naisto tvrdiť, že tu pivovar bol a poznáme mená pivovarníkov-sládkov, ktorí tu varili pivo.

Najstaršiu informáciu v matrike nachádzame v roku 1692. Malackému sládkovi Gašparovi Tümovi sa narodil syn Jozef. Tento záznam prináša zmienku tiež o pivovare vo Veľkých Levároch, keďže krstným otcom malého Jozefa bol sládek z Veľkých Levár.

Ďalších pivovarníkov nachádzame v matrikách v priebehu celého 18. a 19. storočia. Väčšinou boli katolíci, o iných vierovyznaniach nie sú v dostupných matrikách záznamy. Pivovarníctvu sa však venovali aj židia. Adresár podnikateľov z roku 1862 uvádza v Malackách pod jednou položkou pivovarník a liehovarník meno Izák Spitzer. O niekoľko rokov v období 1880-1893 uvádzajú adresáre podnikateľov ako pivovarníka Leopolda Spitzera.


MPpivovar05

Budova bývalého pivovarského mlyna na dnešnej Zámockej ulici

Pivovar bol umiestnený v objekte mlyna na dnešnej Zámockej ulici. Dokazuje to kombinácia údajov z matrík a máp z 19. storočia. A tiež občasné poznámky v matrikách z 18. storočia. V nájomnej zmluve z roku 1868 medzi kniežaťom Antonom Karolom Pálffyom a mlynárom Františkom Srnčíkom sa uvádza, že išlo pivovarský mlyn. Mlynské koleso slúžilo na šrotovanie sladu. A zároveň sa v mlyne mlelo obilie.

MPpivovar03

Pri ceste do zámku stál na ľavej strane mlyn s pivovarom

Nevieme presne, kedy bol malacký pivovar zrušený. Môžeme predpokladať, že zánik súvisí s vybudovaním siete zámockého vodovodu (1895), ktorého strojné zariadenia boli umiestnené práve v tomto mlyne. Podľa mena strojníka sa v 20. storočí zvyklo toto miesto pomenúvať Himrov (Himmerov) mlyn.

f_MP09malinamap

Mapa z roku 1914 ukazuje aj miesto, kde stál Himmerov mlyn

Budova nadväzovala na prízemný dom, ktorý v 20. storočí obýval advokát Adalbert Prenoszil. Druhá svetová vojna poškodila budovu v mieste prejazdu do dvora a odvtedy boli budovy oddelené.

MPpivovar04

Druhá svetová vojna poškodila časť budovy

Neskôr tu bola práčovňa a mestské kúpele. Ešte na začiatku 60. rokov 20. storočia sa tu mohli okúpať Malačania, ktorí nemali doma kúpeľňu. Podľa pamätníčky táto služba stála 3,40 Kčs, pričom v cene bol aj uterák a mydlo. V tomto objekte bolo aj pohostinské zariadenie.

MPpivovar02

Bývalý mlyn okolo roku 1970

Budova bývalého mlyna bola zbúraná v 70. rokoch 20. storočia v súvislosti s vybudovaním nadjazdu.

2 komentárov
  1. Petr Kos
    Petr Kos hovorí:

    Dobrý den. Pocházím z rodiny píseckých Heyduků (např. známý básník Adolf Heyduk), z nichž jeden (Josef Heyduk) byl kolem pol. 19. století sládkem pivovaru v Malackách (1854) u hraběte „Kolewiče“. Tento záznam pochází z rodinné kroniky. Chtěl bych se zeptat, zdali je tento údaj platný a zaznamenán někde v historických spisech?
    Děkuji, Petr Kos z Mokré u Brna

  2. Martin Macejka
    Martin Macejka hovorí:

    Dobrý deň, Heyduk bol sládkom u Koloniča vo Veľkých Levároch, neďaleko Malaciek. Pozrite http://digicontent.snk.sk/content/journals/Slovensky_dennik/1915/17A0057570_105.pdf
    V knihe Adolf Heyduk a výbor z jeho poesie od Ferdinanda Strejčka sa píše: „Básník byl zvláštním životem různých lidí tamnějších, jejich písněmi, pohádkami, řečí tak zaujat, že by byl nejraději u bratra zůstal již trvale, ale ten, znaje lépe život než nezkušený snílek, právem toho nepřipustil a vypravil bratra s první jeho opičkou z vína přes Moravu domů.“
    Ak chcete vedieť o Heydukovi viac, skúste skontaktovať Spolek přátel Rychmburku.

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.