Ako sa Malačania obliekali... (2) – Klobúky a účesy bohatších dám v posledných rokoch Rakúsko-uhorskej monarchie

V predchádzajúcom článku zo série o obliekaní Malačanov v minulosti sme písali o šatách bohatších žien ku koncu Rakúsko-uhorskej monarchie. V tomto článku tému rozšírime o účesy a nezabudnuteľné klobúky. Predchádzajúci článok nájdete tu.

Čítanie si spríjemnite hudobným hitom z roku 1905, piesňou I Can’t Tell Why I Love You But I Do od Harryho Macdonougha.

Ako teda vyzerali dámy v Malackách, keď nemali na hlavách klobúky? Ešte na prelome 19. a 20. storočia ich hlavy zdobili komplikované účesy.

Neznáme dámy, začiatok 20. storočia.

Žena a mladé dievča na začiatku 20. storočia.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že všetky ženy v tých dobách mali nádherné a husté vlasy. Pravdou ale je, že podobné umelecké diela na ich hlavách vznikali väčšinou pomocou rôznych príčeskov a výstuží dodávajúcich účesom objem a stabilitu. Jednou z najpoužívanejších bola výstuž kupolovitého tvaru nazývaná „pompadour“.

Príčesky a výstuže do účesov, Sears Catalog, USA 1910.

Aj dáma na tejto fotografii pravdepodobne použila príčesok. Za povšimnutie stoja tiež jej náušnice.

Od konca 19. storočia sa dámske šaty postupne menili, stávali sa pohodlnejšími, praktickejšími a menej honosnými. Spolu s nimi sa menili aj účesy. V roku 1890 Americký ilustrátor Charles D. Gibson nakreslil vlastný ideál ženskej krásy a jeho kresby sa veľmi rýchlo rozšírili po Amerike aj Európe. Popularita „Gibsonovho dievčaťa“ pretrvala až do konca prvej svetovej vojny a zaujímavé je, že v súčasnosti znovu vracia do módy, pravdaže v uvoľnenejšej forme.

Vľavo je detail mladej ženy z fotografie rodiny Terebessyovej, vpravo kresba dievčaťa od Charlesa D. Gibsona.

Aj dámy na nasledujúcej fotografii sa pravdepodobne nechali inšpirovať Gibsonom. Účesom zrejme vypomohli buď už spomínamou výstužou „pompadour“ alebo ďalšou špeciálnou vlasovou vložkou – vankúšikom vyrobeným zo skutočných vlasov, po anglicky prezývaným „rat“ – potkan. „Rat“ sa dal jednoducho vyrobiť aj doma a ženy si preň často odkladali vlastné vypadané vlasy. Neskôr sa „rat“ znovu používal v päťdesiatych rokoch 20. storočia.

Detaily fotografie z okruhu rodiny Prenoszilovej, začiatok 20. storočia. Niektoré zo žien pravdepodobne pri tvorbe účesu použili vlasovú výplň.

Kresby v uhorskom časopise „Vasarnapi Ujsag“, 1901.

Klobúk bol veľmi dôležitou súčasťou dámskeho oblečenia. Žena vyhovujúca vtedajšiemu ideálu mala štíhlu postavu, elegantne vzpriamený postoj a čo najtenší driek. Veľký a honosný klobúk ju nielen robil opticky vyššou, tiež ju nútil držať hlavu hrdo hore.

Kresba dámskych modelov v uhorskom časopise „Vasarnapi Ujsag“ na začiatku 20. storočia.

Irena Terebessy, dcéra malackého staviteľa Jána Terebessyho a neznámy džentlmen. Je vidno, že Irena do svojho účesu zapracovala vlasovú výstuž, ktorá zároveň slúži ako opora veľkému klobúku.

V móde konca 19. a prvej dekády 20. storočia platilo, že čím väčší a vyzdobenejší bol klobúk, tým lepšie. Zdobené bývali väčšinou stuhami, perami alebo umelými kvetmi, v najextrémnejších prípadoch aj vypchatými vtákmi.

Detaily klobúkov na fotografii zo začiatku 20. storočia.

Klobúk býval do účesu upevňovaný zdobenými sponami.

Fotografia ľudí z okruhu pálffyovského správcu dr. Ivana Prenoszila, začiatok 20. storočia.

Ľudia z okruhu pálffyovského správcu dr. Ivana Prenoszila.

Detaily z predchádzajúcej fotografie. Vhodným doplnkom dámskeho oblečenia bol tiež zdobený dáždnik a rukavičky. Zaujímavé sú sandále na nohách dvoch najmladších dievčat, keďže príslušníci vyššej spoločenskej triedy, vrátane detí, boli zvyčajne fotografovaní v uzavretej obuvi.

Okrem celkovo elegantného dojmu stoja za povšimnutie i precízne ušité rukavice z jemnej kože.

Mladé dievčatá v zámockom parku v Malackách. Klobúky sú jednoduchšie. Dĺžka sukní sa tu už viditeľne skrátila nad členky. Pvá zľava Elisabeth, tretia Caroline a štvrtá Emma Swanová, november 1904.