Aké bolo pôvodné námestie pri Čiernom kláštore

Často rezonuje otázka, že Malacky nemajú námestie ako tradičné mestá. Na rozdiel od miest, ktoré mali v určitej dobe cielene vytvorené uzavreté námestie štvorcového, resp. obdĺžnikoveho tvaru, rozvoj zastavaného územia Malaciek ovplyvňovalo niekoľko faktorov. Po prvé potok Malina a jeho priebeh vo veľkej časti Malaciek v smere východ-západ. Po druhé obchodné a iné cesty, ktoré cez Malacky prechádzali zrejme pred vznikom pôvodného jadra Malaciek. Po tretie poľnohospodársky charakter sídla (najmä Dolný koniec).

O rozsahu zastavanosti Malaciek a teda aj o pôvodnom námestí do 18. storočia nemáme veľa informácií, preto sa môžeme pohybovať len na úrovni dohadov. Zámok bol sídlom zemepanskej vrchnosti, samospráva sídlila niekde pri farskom kostole. Pri obecnom dome (ak sa stále nachádzal na mieste obecného domu blízko dnešného okresného úradu) nebol veľký priestor na námestie. Pri kostole bol pôvodne cintorín. Niektoré funkcie námestia mohla plniť dnešná Záhorácka ulica – od farského kostola po horný hostinec (Bersón), ktorá poskytovala dostatočný priestor na stretávanie, konávali sa tu výročné trhy – jarmoky. Zaujímavý je priebeh uličnej čiary na tejto ulici, ktorá na severnej strane nebola rovnobežná s južnou, v strede sa priestor rozširuje.

Detail mapy z konca 18. storočia ukazuje veľkú plochu námestia pri kláštore.

Vytvorenie železničnej trate východne od mestečka ovplyvnilo ďalší urbanistický vývoj. Smerom k trati sa stavali nové domy a centrum sa postupne presunulo k Čiernemu kláštoru, ktorý bol pôvodne na okraji. Pri kláštore bola veľká plocha, ktorá sa označovala ako námestie. Pritom cez ňu odjakživa jazdili rôzne vozidlá smerujúce von z mesta na okolité polia, do susedných dedín a do Stupavy, Bratislavy.

Námestie pri Čiernom kláštore na katastrálnej mape z roku 1913

Po roku 1918 sa toto miesto nazývalo Námestie republiky. Táto nezastavaná plocha (dnes Mierové námestie a Kláštorné námestie) bola ohraničená približne týmito dnešnými budovami: sporiteľňa, červený obchodný dom, domy pri parkovisku, mestský úrad (inkubátor), panelák pri zákrute a bašta vedľa Čtverákovcov.

Časť námestia na leteckom zábere z konca 30. rokov 20. storočia.

Táto obrovská plocha bola nezastavaná (okrem tzv. Sklépkú) do konca 30. rokov 20. storočia. Po dlhoročnom hľadaní miesta pre novú budovu okresného úradu sa začalo stavať takmer v strede námestia – je to budova dnešného okresného súdu. Ešte predtým prišlo k vydláždeniu dovtedy prašných ciest križovatky. Zároveň vznikol pri kláštore parčík, ktorý mal iný rozsah ako dnes. Priestor námestia sa zmenšil a rozdelil.

Budovanie domov a ciest na ploche námestia pokračovalo, námestie sa zmenšovalo. Jedinou nezastavanou plochou okrem parku pri kláštore alebo pri inkubátore je dnes parkovisko. Ktoré príležitostne slúži na zhromažďovanie, ale nie je klasickým námestím.

Je zbytočné dnes smútiť nad týmto vývojom, ale je dobré poznať vývoj a pomenovať jeho zásadné body. Je to určenie presnej trasy cesty smerujúcej do Stupavy, stavba dnešnej budovy súdu, vybudovanie parku pri kláštore a neskôr vybudovanie sídliska Domky. Rozhodovanie o všetkých krokoch bolo v rukách kompetentných, zvažovali pre a proti, s vedomím vlastnej zodpovednosti. Spätne sa na tieto rozhodnutia niekedy pozerá inak ako v čase rozhodovania.