Genius loci (14) – Sokolovňa
Sokolovňu poznajú generácie Malačanov ako telocvičňu pri Maline, neskôr pri Malom námestí, kde trénujú rôzne oddiely TJ Strojár. V dnešnej rýchlej dobe pri pohľade na hranatú budovu len málokomu napadne, že ide o osemdesiatročnú budovu, ktorú nechali postaviť členovia vtedy populárnej jednoty Sokol.
Telocvičná jednota Sokol mala v Malackách zastúpenie od roku 1919. Členovia sa stretávali a hrávali divadlá u Mereša, v hostinci, na mieste ktorého je dnes obchod s potravinami. Nemali však vlastný priestor. Chceli mať vlastnú sokolovňu a začali na tom pracovať.
Členovia malackého Sokola v období 1. ČSR
Kúpili pozemok na brehu potoka Malina. Miesto nebolo vybrané náhodne. Táto lokalita poskytovala dobrý predpoklad na plánovanú výstavbu bazéna.
V časopise Slovenské Záhorie č. 1/1930 sa o tom píše: „Na prahu druhého desaťročia svojho trvania podarilo sa jednote získať konečne stavebné miesto na Husári. Stavba Sokolovne priblížila sa k uskutočneniu. Bola zahájená upisovacia akcia, ktorá pokračuje dosiaľ veľmi sľubne. Na valnom zhromaždení 9. februára budú predložené k schváleniu tri projekty (malý, stredný a veľký, od 259 do 600 tisíc Kčs).“
Nakoniec sa dohodli na projekte. V otázke autora projektu však rôzne pramene uvádzajú odlišné mená. Podľa internetovej stránky Ústavu architektúry SAV, ktorá čerpá z ďalších zdrojov, bol presadený projekt sokolovne od architekta Hermana K. Starka. Podľa Slovenského Záhoria č. 7/1931 bol projektantom mjr. Hanák, známy sokolský pracovník z Brna. Pri projektovaní malackej sokolovne vraj využil skúsenosti, ktoré získal pri budovaní mnohých stavieb podobného druhu.
Každopádne na mimoriadnom valnom zhromaždení 19. októbra 1930 bola zadaná stavba firme Stern-Blaško. Stavať sa začalo už 27. októbra. Tehly získali členovia Sokola rozoberaním starých domov a stodôl na Rakárni. Stavba postupovala aj vďaka priaznivému počasiu veľmi rýchlo a bola ukončená v nasledujúcom roku.
Otvorenie sokolovne prebiehalo v dňoch 27. a 28. júna 1931 a bolo spojené so zletom sokolskej župy bratislavskej (Masarykovej) a so zájazdom rakúskej sokolskej župy.
Nová budova je v časopise Slovenské Záhorie opisovaná ako moderná, vzdušná, plná svetla. Priestranná sála, v tom čase najväčšia v meste, umožňovala cvičenie viac ako 50 dospelých mužov.
Čo sa o sokolovni hovorí v registri modernej architektúry Slovenska? „Jadrom sokolovne je ústredný priestor telocvične zastrešený pultovou strechou siahajúci cez dve podlažia. Strechu nesú drevené priehradové väzníky. Priestor telocvične bol pôvodne určený aj na divadelné produkcie. Z dvoch strán sa k nemu primykajú prízemné hmoty šatní a ostatných obslužných priestorov. Z takého usporiadania priestorov vyplynula stupňovitá silueta domu, ktorá kulminuje v priečelí s veľkým presklením hlavného priestoru. Objemová gradácia posilnená vertikálnymi preskleniami dáva objektu sokolovne konštruktivistický charakter.“
Na priečelí budovy bol pôvodne znak Sokola. Neskôr ho vystriedal slovenský štátny znak. Dnes je toto miesto prázdne
„Programy a vystúpenia, ktoré sa tu odohrávali, boli zaujímavé a pútavé, preto účasť na týchto vystúpeniach bola veľká, tiež i zisk, ktorým sme dlhy vyplatili,“ napísali bývalí sokoli v liste vtedajšiemu primátorovi Vladimírovi Moravčíkovi so žiadosťou, aby sa vlastníkom budovy stalo mesto Malacky.
Sokolovňa teda nebola len telocvičňou, ale skôr kultúrnym stánkom. Bolo tu aj javisko, na ktorom sa hrávali divadelné predstavenia. V pláne sa počítalo s reštauráciou v rámci objektu, k tomu však neprišlo. Ako sa uvádza v citovanom liste, táto budova bola vždy otvorená pre každého občana Malaciek.
Sokol bol niektorými ľuďmi vnímaný aj ako česká organizácia. Postupom času začal byť vzhľadom na meniace sa politické pomery neprijateľný. Počas obdobia Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945 patrila sokolovňa Hlinkovej garde.
Keď Malacky navštívil vtedajší prezident Jozef Tiso, jeho kroky viedli aj do tejto budovy.
Aj v nasledujúcom období socializmu prebiehali okrem športových podujatí v sokolovni aj politické konferencie, výstavy, atď.
Po druhej svetovej vojne sa činnosť Sokola podarila nakrátko obnoviť, postupne sa však premenil na TJ Strojár. Ten sídli v sokolovni dodnes.
Zdroje:
– Register modernej architektúry Slovenska (http://www.register.ustarch.sav.sk/index.php/sk/architekt/284-stark-herman-k/1379-sokolova-v-malackach.html)
– List primátorovi Malaciek. 3.3.1992
– Slovenské Záhorie č. 1/1930, 7/1931
Foto: archív autora a archív MCK Malacky
super článok, škoda že tie naše novostavby v meste nesiahajú sokolovni ani po päty..
súhlas
Moji rodičia spomínali, že sa tam konali i zábavy a a pri jednej tancovačke sa zoznámili. Nebyť Sokolovne, nie som tu ani ja.
a jedna kraska vyrastie hned vedla toho rodinneho domu co dlho odolaval
Pre pána Ondroviča – keď tu je všetko nové také zlé, iniciatíve sa medze nekladú. Treba iba, aby ste niečo pekné a milé naprojektovali, niekto to bol ochotný podľa toho postaviť a naše mesto bude zachránené. Ako odborník na mestskú architektúru s jasným názorom na všetko možné sa môžete prosím akou konkrétnou stavbou prezentovať, ktorá konečne poteší naše oči a povieme si pri pohľade na ňu, že toto je tá pravá architektúra, čo nám tu chýbala. Môžte sa prezentovať portfóliom Vašich úspešných realizácií nech aj my amatéri spoznáme Vašu odbornosť, ktorá sa iste prejavuje aj vo Vašej práci v zastupiteľstve? Áno, myslím to ironicky, ale keď chce niekto len tak všeobecne a paušálne kritizovať, mal by mať oporu vo vlastných kladných výsledkoch, ktoré môže postaviť ako kladný príklad.
p. Ivan,
„likvidacia“ malaciek nie je vecou jedneho volebneho obdobia, je to vysledkom dlhych rokov asanacie a vysledok je zrejmy. Preto si p. Ondrovic moze dovolit hodnotit a vyjadrit svoj nazor. Dajme ludom pre malacky rovnako dlhy cas na revitalicaciu naseho mesta a potom si dovolme hodnotit a porovnavat. Uz nikdy nezachrania co bolo znicene moze sa im prinajlepsom podarit dat mestu aspon ako taku fasadu moderneho mesta kedze vsetko stare zostalo uz len na fotkach.
Príjemné čítanie,
len mi nedá sa nevyjadriť ako tam Sokolovňu veľmi dlhé obdobie hyzdí dlhodobo zatvorený stánok aj s chladničkou. Podnet bol nahlásený aj na odkaze pre starostu, s odpoveďou samosprávy: Pozemok, na ktorom som nachádza zatvorený novinový stánok s chladničkou nepatrí mestu. Majiteľom pozemku je TJ Strojár, s požiadavkou sa treba obrátiť na vedenie telovýchovnej jednoty, ktorá pravdepodobne pozemok prenajala inému subjektu.
Veľká škoda, ale kto vie… možno sa dočkáme zmeny a rohu Sokolovne sa aspoň čiastočne prinavráti opäť kus zelene a
o malý kus oku lahodiaci vzhľad.