Páter Emanuel Cubínek

Pred sto rokmi sa na Orave narodil františkán Emanuel Cubínek, ktorý zanechal stopu v slovenskej literatúre, ale aj medzi ľuďmi na Záhorí – v Skalici a v Malackách. Jeho život ukončila ruka vraha.

Jozef Cubínek sa narodil 13. mája 1913 v Oravskej Polhore. Otec zomrel pred jeho narodením. Krstným otcom bol františkán fráter Johannes z kláštora z Trstenej. Práve tam absolvoval Jozef prvé štyri ročníky gymnázia. V tom čase mal namierené do františkánskej rehole. Absolvoval ročnú prípravu v Malackách. V gymnnaziálnych štúdiách tu nepokračoval, lebo gymnázium malo v tom čase len najnižšie ročníky. Pátri neho a ďalších kandidátov rehoľného života pripravovali najmä v oblasti náboženstva a latinčiny.

Do kláštora vstúpil v Trnave 25. augusta 1929, prijal meno Emanuel. Následne odišiel naspäť do malackého kláštora na jednoročný noviciát. Po jeho skončení pokračoval v Skalici v štúdiu na gymnáziu. Zmaturoval v roku 1934. V tamojšom kláštore vydával časopis Prvosienky. Jedným z redaktorov bol aj Malačan Teodorik Zúbek.

Nasledovalo vysokoškolské štúdium teológie v Bratislave, neskôr v Záhrebe. V Bratislave bol redaktorom Františkánskeho obzoru. V tom čase vraj spával dve až tri hodiny denne, taký bol zaneprázdnený štúdiom a redaktorskou činnosťou. Písal aj poéziu, publikoval ju len v časopisoch. V Záhrebe sa naučil chorvátsky a taliansky jazyk a začal sa venovať prekladateľskej činnosti.

P. Emanuel Cubínek (stojí vľavo) s ďalšími františkánmi pochádzajúcimi z Oravy. Vedľa neho stojí P. Osvald Bednár a P. Kalixt Figura. Sedí P. Jakub Vavrek. Každý z nich strávil určitý čas v malackom kláštore

Vysvätili ho 29. júna 1937. Venoval sa aj pedagogickej činnosti, na skalickom gymnáziu pôsobil do roku 1946, potom prešiel na poštátnené malacké gymnázium.

Na malackom gymnáziu učil po jeho poštátnení, od roku 1947, ako výpomocný katechéta. Pamätník spomína, že ľudia zvykli chodiť na jeho pôstne kázne, ktoré trvali aj hodinu. Viacerí Malačania na neho spomínajú ako na veľmi vzdelaného človeka a výraznú osobnosť. Podľa Pavla Hallona bol učiteľom, „ktorý mohol suplovať všetko, či to bola matematika, dejepis, latinčina, nemčina.“ V Malackách na poštátnenom gymnáziu mu dovolili vyučovať len náboženstvo, ktoré vtedy už bolo nepovinné. Podarila sa mu napriek tomu dosiahnuť stopercentná účasť žiakov. Vo výročnej správe zo školského roku 1949/50 je poznámka, že z profesorského zboru odišiel dňom 14. apríla 1950. Teda pri likvidácii kláštora.

Po likvidácii kláštora bol internovaný v Jasove. V roku 1951 sa vrátil do Skalice ako správca farnosti. Od roku 1960 pôsobil vo Svätom Jure. Jeho pôsobenie bolo úspešné, za čo vraj dostal výstrahu od funkcionára národného výboru. Počas predposlednej noci roka 1965 bol zastrelený. Jediným presne miereným výstrelom. Neboli zistené žiadne kradnuté veci. V literatúre sa uvádza, že motívom bolo odmietnutie spolupráce so Štátnou bezpečnosťou. Medzi ľuďmi sa tiež hovorí, že motív nemusel byť politický, ale páchateľ mal blízkeho príbuzného na vyšších miestach v komunistickej strane. Okolnosti smrti neboli dodnes objasnené.

Záber z pohrebu P. Emanuela Cubínka

Na pohrebe 4. januára 1966 sa zúčastnilo viac ako dvesto kňazov a množstvo ľudí, aj z Malaciek a Skalice. Pochovával ho biskup Ambróz Lazík.

Zdroje
http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/jozef-emanuel-cubinek
www.frantiskani.sk/nekr
Hallon, P.: Kronika mesta Malacky 2002. Historická príloha
Hallon, P.: Nedožité osemdesiatiny profesora P. Emanuela Jozefa Cubínka O.F.M. In: Malacký hlas 5/1993, s. 5
Kaňa, J.: Legenda o pátrovi Emanuelovi. Bratislava, Serafín 1997