Podľa záznamov nahlásených strát 3. letky NJG 2 malo lietadlo s autopilotom pokračovať ďalej, až kým sa po minutí benzínu nezrútilo v priestore Malacky na Slovensku. Znie to až neuveriteľne, že by ťažko poškodené lietadlo bez živej posádky dorazilo od Hannoveru do Malaciek, čo je vzdialenosť okolo 650 kilometrov.
Gróf Alexander Pálffy bol mladším bratom malackého kniežaťa Mikuláša Pálffyho a malackým rodákom. Vyštudoval právo a na konci 19. storočia pôsobil ako rakúsko-uhorský diplomat v západnej Európe. Veľa cestoval. Zomrel ako 56-ročný vo viedenskom sanatóriu. Informácie o jeho živote z dobovej tlače spracoval Andrej Wsól.
V 19. storočí pôsobil ako osobný lekár u kniežaťa Antona Karola Pálffyho (1793-1879) moravský rodák Samuel Kadisch. Jeho príchod do Malaciek zrejme súvisel s manželkou kniežaťa. Sledovali sme osudy jeho potomkov – jeden z jeho vnukov bol vo Viedni spolupracovníkom slávneho psychoanalytika Sigmunda Freuda.
Pri príležitosti manévrov, ktoré sa konali na Záhorí v roku 1884, bol cisár František Jozef I. so svojou suitou ubytovaný v zámku v Malackách. Podáva o tom správu časopis Wiener Salonblatt. V čísle 37 ročník XV. je malackému zámku venovaných niekoľko riadkov.
Po pátraní v internetových databázach sa podarilo zrekonštruovať základné body príbehu súrodencov Jakuba, Štefana, Márie a Pavla Polákovcov. Pochádzali z Malaciek, ale v mladosti odišli do Ameriky. Najmladší Jakub sa oženil s indiánkou a žil v rezervácii Čiernonožcov.
V rakúskej monarchii bola v roku 1857 uzákonená všeobecná branná povinnosť. Väčšina mužov ale rukovala, keď dosiahla dvadsiaty rok života. Noviny “Innsbrucker Nachrichten“ písali o mužoch z prešporskej župy, ktorí sa vyhýbali vojenskej povinnosti a ich pobyt bol neznámy. Zo zoznamu spomínaného denníka sme vybrali ľudia zo Záhoria.
V zámockej kaplnke v Malackách sa konali svadby sestier posledného malackého kniežaťa Mikuláša XIII. Pálffyho. Zo života malackej línie Pálffyovcov sa čo-to dozvedáme aj vďaka viedenským novinám, ktoré prinášali správy o vtedajšej aristokracii. Noviny informovali o narodeniach, sobášoch, úmrtiach, podujatiach alebo hoci len o aktuálnych pobytoch šľachticov.
Od apríla 1945 sa v Malackách a v okolí nachádzalo prechodne niekoľko sovietskych vojenských špitálov. V meste bola dislokovaná chirurgická poľná mobilná nemocnica i infekčná vojenská nemocnica. Spolu s infekčnou nemocnicou sa do Malaciek dostala aj rodáčka z Leningradu Iskra Arnoľdovna Gidrovičová (vydatá Fokinová).
Zemské četnícke veliteľstvo v Bratislave pochválilo v auguste 1922 činnosť malackej četníckej stanice proti zlodejským bandám v roku 1921.
Policajný vestník vydávaný vo Viedni mapoval kriminálnu činnosť v monarchii. Tu sa zhromažďovali zatykače na hľadané osoby od policajných riaditeľstiev, súdnych úradov a podobných inštitúcií. Okrem zatykačov sa tu oznamovali prípadné odvolania zatykačov