Gróf Alexander Pálffy

Gróf Alexander Pálffy bol mladším bratom malackého kniežaťa Mikuláša Pálffyho a malackým rodákom. Vyštudoval právo a na konci 19. storočia pôsobil ako rakúsko-uhorský diplomat v západnej Európe. Veľa cestoval. Zomrel ako 56-ročný vo viedenskom sanatóriu.

Alexander Maria Felix Gabriel Pálffy sa narodil 11. januára 1865 v Malackách ako šieste dieťa grófa Pavla Pálffyho a Geraldíny Károlyovej. O tri dni neskôr ho pokrstil malacký farár Anton Nusszer.

Detstvo

Otca si príliš neužil, pretože ten zomrel ako 39-ročný 4. apríla 1866 vo Viedni (ako príčinu smrti lekár uviedol vodnatieľku osrdcovníka) a zrejme zažil aj prechodný zábor malackého zámku 7. pruskou divíziou v júli 1866.

Jeho výchova bola ovplyvnená vedomím, že ako druhorodený syn neprevezme dedičstvo Plaveckého panstva a rátalo sa v jeho prípade skôr s diplomatickou alebo cirkevnou kariérou.

Alexander Pálffy ako diplomat

Potom, ako Alexander získal doktorát z práv, venoval sa diplomatickej dráhe, počas ktorej žil vo veľkomestách ako Kodaň, Konštantínopol (Istanbul), Londýn a Paríž.

V Londýne pôsobil od roku 1893. Ako atašé rakúsko-uhorskej ambasády v Londýne nahradil v januári grófa Alberta Mensdorff-Pouilly (1861 – 1945), ktorý bol vyslaný na diplomatickú misiu do Petrohradu. Spolu s grófom Maxom Hadikom opustil post sekretára v Londýne v januári 1898.

Začiatkom 20. storočia odišiel z Paríža vo funkcii legačného radcu na odpočinok na vlastné prianie. Po odchode z diplomatických služieb sa vo svojej domovine venoval výchove mladistvých kriminálnikov na kresťanskom základe. Preto sa aj skontaktoval s mužským rádom Sv. Calasantia a saleziánmi Dona Bosca, aby mu poskytli školiacich bratov na výchovu. Tí mu však nemohli pomôcť, keďže nemali rehoľníkov, ktorí by ovládali maďarčinu. Nakoniec mu maďarský biskup poskytol svetského kňaza na rok na opatrovanie. 

Alexander Pálffy v Malackách

Alexander pravdepodobne býval častejšie v Marcheggu ako v Malackách. Keď sa zdržiaval v zámku v Malackách, obýval tam priestory východného krídla.

Bol osobne prítomný pri svadbách svojich sestier v zámockej kaplnke Sv. Kríža, ktoré sa konali 24. júla 1881 (Geraldína Pálffyová a Július Károly) a 27. apríla 1892 (Paula Pálffyová a Rudolf Kinský). Začiatkom júna 1912 býval v Pálffyovskom paláci v Budapešti, odkiaľ odišiel do Marcheggu, aby sa 15. júna toho roku zúčastnil miestnej kanonickej vizitácie a sviatosti birmovania vedenej kardinálom Franzom Naglom.

Zúčastnil sa aj konfirmácie ostatkov matky Geraldíny rodenej Károlyovej v Pálffyovskom paláci v Budapešti dňa 16.3. 1915 a zrejme i následného pochovania jej telesnej schránky v rodinnej hrobke v Malackách vedľa jej manžela Pavla Pálffyho. 

V položke vozovne panstva na zámku v Malackách bol ešte v roku 1926, niekoľko rokov po jeho smrti, evidovaný kočiar grófa Alexandra bez lámp.

Záľuba v kúpeľoch

Alexander hojne navštevoval kúpele. Sám bez služobníctva a príbuzných. V penzióne Viktoria na Schlossbergu v Karlových Varov sa nahlásil 26. júna 1910. Jeho brat Mikuláš tento penzión navštívil minimálne v rokoch 1907 a 1908.

Dňa 10. augusta 1912 Alexander prišiel z Marcheggu do kúpeľného štajerského mestečka Aussee a ubytoval sa v hoteli Zum Kaiser von Österreich.

Z Viedne do Karlových Varov prišiel 24. októbra 1916 a ubytoval sa v centre kúpeľov na severnom brehu rieky Teplá v hoteli Café Elefant. V Karlových Varoch sa opäť sám ubytoval 20. augusta 1917, tentokrát v hoteli 4 Jahreszeiten na ulici Kaiser Wilhelm Strasse.

O rok neskôr 11. augusta 1918 prišiel do hotela Café Elefant a krátko pred svojou smrťou v auguste 1921 znova navštívil Karlove Vary. 

Zdravotné problémy a smrť

Gróf Alexander Pálffy zomrel 28. augusta (niekde sa udáva dátum 29. augusta) 1921 vo viedenskom sanatóriu na Mariannengasse 20. Údajne sa mal pod jeho zlý zdravotný stav podpísať alkoholizmus. Dva dni pred smrťou prijal posledné pomazanie.

Noviny Wiener Zeitung o jeho smrti uverejnili 29.8. 1921 krátku noticku: 

V sanatóriu Löw dnes zomrel v 56. roku života bývalý rakúsko-uhorský legačný radca ríšsky gróf Alexander Pálffy ab Erdödy.

Vo viedenskom denníku Reichspost o grófovi Alexandrovi v septembri 1921 napísali: 

Ako oznámil denník „Wiener Stimmen“ ríšsky gróf Alexander Pálffy zomrel v 56. roku života vo viedenskom sanatóriu (Dr. Löw).                                                                                                                       …Gróf Pálffy vďaka svojej reputácii našiel podporu pre svoju prácu v cirkevných kruhoch, u maďarskej šľachty a u uhorskej vlády. Gróf Pálffy bol tiež človekom vedy, najmä vo všetkých intelektuálnych oblastiach, o čom svedčí aj jeho veľká knižnica v „Tusculu“ (tu vo význame bohatého útočiska pred ruchom veľkomesta) v Marcheggu. Gróf Alexander počas pobytu na zámku Marchegg nikdy nechýbal na svätej omši v nedeľu alebo vo sviatok. Ak pricestoval ráno v nedeľu alebo vo sviatok z výletu, počas ktorého cestoval celú noc, predsa len prišiel na bohoslužby. Ak bol v Ríme, potom určite navštívil aj Svätého Otca. Aj v neskorších rokoch bol medzi grófom a jeho matkou mimoriadne láskavý vzťah, voči svojim súrodencom bol milý a ústretový. Dva dni pred odchodom z Karlových Varov – jeho stav bol povážlivý – vykonal generálnu spoveď.

Viedenské sanatórium ako súkromnú kliniku prevzal po otcovi Heinrichovi v roku 1874 prešporský rodák Anton Löw (1847 – 1907). Na Mariannengasse 20 sa nachádzalo od roku 1882. Na začiatku 20. storočia to bola prvá viedenská klinika s chirurgickým vybavením. Liečili sa tu pacienti ako Gustav Mahler (1860 – 1911), Gustav Klimt (1862 – 1918), Richard Specht (1870 – 1932) či Ludvig Wittgenstein (1889 – 1951).

Telo Alexandra Pálffyho bolo pochované do hrobky v kúpeľnom meste Kaltenleutgeben a onedlho nato ho previezli do hrobky v Marcheggu, kde boli neskôr vedľa neho pochované ostatky jeho švagrinej Margity rodenej Zichy a brata Mikuláša. Hrobka bola v roku 1945 poškodená zlodejmi, hľadajúcimi cennosti.