Wiesnerovci v Malackách

Meno Wiesner malo v Malackách v prvej polovici 20. storočia silný zvuk. Označovalo tlačiareň, ktorá produkovala knihy, tlačivá, pohľadnice pre široké okolie. Dnes meno na Záhorí stále rezonuje. Jednak kvôli potomkovi rodiny architektovi Ernstovi Wiesnerovi, a tiež kvôli pohľadniciam z prelomu 19. a 20. storočia, ktoré zachytávajú mnohé obce Záhoria.

Obrázky z pohľadníc sú umelecké diela, hodnotné po všetkých stránkach. Pritom je možné, že Wiesnerovci neboli autormi, ale len vydavateľmi

Dnes sa pozrieme na rodinné vzťahy u Wiesnerovcov v Malackách.

Otec Lazar Wiesner 

Najstarším členom rodiny, ktorý sa spomína vo vzťahu k Malackám, bol Lazar Wiesner. Pochádzal z Moravy, jeho rodičia boli Heinrich a Rachel, rodená Jelínková (Jellinek). Oženil sa so Šarlotou Vlčekovou. Mali päť detí. 

V našom regióne sa Lazar usadil najneskôr v 80. rokoch 19. storočia. Literatúra uvádza, že bol úradníkom u Pálffyovcov, ale objavuje sa aj informácia, že mal vlastné podniky – tlačiareň a obchod s papierom, začiatkom 90. rokov dokonca v Kostolišti obchod s koloniálnym tovarom.

Je zrejmé, že do Malaciek sa presťahovala celá rodina. Vrátane dospievajúcich (a dospelých?) detí, ktoré sa narodili na Morave. Bližšie informácie nemáme, rovnako nič nevieme o Lazarovej manželke. Pravdepodobne zomrela pred rokom 1910, usudzujúc podľa úmrtného oznámenia z roku 1910, keď zomrel jeho syn Heinrich (Henrik). 

Wiesnerovci, Malacky
Červenou farbou je označený dom, v ktorom sa narodili deti Alfreda Wiesnera. Zelenou farbou je označená budova tlačiarne, ktorá neskôr patrila Heinrichovi Wiesnerovi a jeho rodine

Lazar zomrel v Malackách 25. septembra 1917 vo veku 84 rokov. V dome, v ktorý patril synovi Heinrichovi. Išlo o dom na dnešnej Radlinského ulici, v ktorej bola minimálne 40 rokov wiesnerovská tlačiareň.

Alfréd Wiesner

Syn Lazara Wiesnera Alfréd sa narodil 12. mája 1862 v Dambořiciach. Práve jeho meno je spomedzi súrodencov najzvučnejšie. Podnikal v Malackách spolu s bratom (alebo alebo oboma bratmi) minimálne od roku 1886. Podnik niesol najskôr označenie “Bratia Wiesnerovci”, neskôr dlhý čas práve Alfrédovo meno. 

Oženil sa v roku 1887 v Uherskom Ostrohu na Morave s Bertou Winterovou (nar. 1864), po sobáši bývali v Malackách na dnešnej Záhoráckej ulici v dome číslo 247. Bol to druhý dom na severnej strane ulice od križovatky cesty vedúcej kedysi do Studienku. (Pri rozširovaní križovatky okolo roku 1980 bol susedný dom zbúraný a pôvodný wiesnerovský dom sa stal krajným.)

Tu sa im narodili deti Matilda (1888, vydatá Schlesingerová), Ernst (1890), Gustav (1892), Erwin (1893) a Robert (1895). Staršie deti zrejme navštevovali malackú štátnu školu.

Záhorácka ulica Malacky
Dnešná Záhorácka ulica v Malackách s rodným domom Ernsta Wiesnera (druhý sprava) okolo roku 1900
(Foto: archív autora)

Alfréd s rodinou odišiel koncom 19. storočia do Brna. V roku 1899 odovzdal podnik v Malackách bratovi Henrikovi a v tom istom roku sa už v Brne spomína ako obchodník. Okolnosti tejto zásadnej životnej zmeny nepoznáme. Alfrédov dom zrejme práve vtedy kúpila jedna z najbohatších rodín – Weinwurmovci, ktorí si v dome zriadili obchod.

Z jeho detí bol najúspešnejší syn Ernst (Arnošt), ktorý sa stal architektom a v Brne projektoval viaceré významné súkromné i verejné stavby. V roku 1939 sa mu podarilo zachrániť sa pred nacistami – emigráciou do Anglicka, kde zomrel v roku 1971.

Ernst Wiesner

Alfrédova manželka zomrela v Brne v roku 1939, pochovali ju na tamojšom židovskom cintoríne. Alfréd bol z Brna deportovaný do Poľska v marci 1942, zahynul v koncentračnom tábore v Treblinke zrejme koncom toho istého roka.

V koncentračnom tábore zomrela v tom istom roku aj dcéra Matilda, aj syn Róbert. Syn Gustav zahynul v I. svetovej vojne. Syn Erwin, rovnako ako Ernst, emigroval do Veľkej Británie, vďaka čomu vojnu prežil. 

Heinrich Wiesner

Alfrédov brat Heinrich sa narodil v roku 1869. V roku 1899 sa oženil s Amáliou Spiegelovou (nar. okolo 1875). Mali tri deti. Dcéra Paula sa narodila v Malackách v roku 1899. V roku 1920 sa vydala v Malackách za obchodníka Arpáda Groszmanna (Grossmanna). Po siedmich rokoch nasledoval rozvod. Mali tri deti – Jána (1921), Alžbetu (1922) a Gertrúdu (1923). 

Syn Richard sa narodil v Malackách v roku 1907. Vyučil sa v rodinnom podniku, neskôr študoval v Lipsku. Jeho meno sme našli aj medzi členmi malackého športového klubu MSC. Oženil sa s Gertrudou Baderovou. Žil v Malackách, neskôr Bratislave a živil sa ako obchodník. 

Dcéra Šarlota (Sári) sa narodila v Malackách v roku 1900. V roku 1927 sa vydala za úradníka Arnošta Steckla. Neskôr žili v Snine.

V roku 1899 prevzal Heinrich bratov podnik v Malackách. Ten viedol do svojej smrti v roku 1910. Neskôr až do arizácie ho viedla jeho manželka Amália. 

Heinrich Wiesner, Malacky
Oznámenie o úmrtí Heinricha Wiesnera

Heinrich zomrel 22. apríla 1910, pochovali ho o dva dni neskôr na židovskom cintoríne v Malackách. Vdova Amália sa po protižidovských opatreniach musela podniku vzdať. Z Malaciek ju deportovali a v roku 1942 zahynula v koncentračnom tábore v Osvienčime. 

Dcéra Šarlota zahynula v koncentračnom tábore zrejme v roku 1942 a syn Richard o tri roky neskôr.

Dcéra Paula je uvedená v súpise židov zo začiatku 40. rokov. Z archívnych dokumentov (firemný register vedený krajským súdom) jednoznačne vyplýva, že vojnu prežila.

V uvedenom zozname sú aj dve z jej detí – Gertrúda (1923) a Alžbeta (1922). O ďalšom osude Gertrúdy nevieme. Alžbeta vojnu prežila, bývala v Bratislave. Neskôr odišla do Anglicka, nie však za Ernstom, ako sme predpokladali. Indíciou k tejto informácii bola spomienka pani Polákovej, publikovaná ako komentár Lucie Vidanovej pod starším článkom o Ernstovi Wiesnerovi. V Anglicku sa Alžbeta (Sisy) vydala za príbuzného Marcela Meisla.

Paulin syn Ján zahynul v okolí Martina koncom II. svetovej vojny.

Wiesnerovci, Radlinského ulica, Malacky
V strede fotky je budova wiesnerovskej tlačiarne (so svetlou fasádou) na dnešnej Radlinského ulici (Foto: archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)

Bernard Wiesner

O Alfrédovom a Heinrichovom bratovi Bernardovi máme spomedzi bratov najmenej informácií. V Malackách v 80. rokoch 19. storočia spoluvlastníkom rodinnej firmy Bratia Wiesnerovci. Neskôr zmenila firma meno na “Alfred Wiesner”. Dá sa z toho usudzovať, že Bernard už nebol súčasťou podniku, aj keď vylúčiť opak nemôžeme. 

V roku 1892 sa v Adresári maďarských remeselníkov a obchodníkov uvádza, že v Malackách prevádzkoval Bernard podnik so sódovou vodou (výroba a sklad).

V neskorších doteraz známych dokumentoch týkajúcich sa Malaciek jeho meno nenachádzame. V máji 1917, keď zomrela jeho sestra Antonie, ešte žil. 

Sestra Antonie Meislová

Antonia sa narodila okolo roku 1871. Vydala sa za Maxa Meisla, žili spolu v Senici a mali štyri deti – Rozáliu, Annu, Marcela a Antóniu. Niektorí z jej potomkov žijú dodnes.

Antonie zomrela v Senici 10. mája 1917, pochovali ju na tamojšom židovskom cintoríne. 

Antonie Meisl, Wiesner
Oznámenie o úmrtí sestry Alfreda a Heinricha Wiesnerovcov Antonie Meislovej

Sestra Berta Weisová

Berta sa narodila v roku 1877. Vydala sa za Hermana Weissa a mali dve deti – Henrietu a Jozefa. Jej manžel Herman pochádzal z Radošoviec, ale rodina snáď bývala v Malackách alebo okolí – syn Jozef sa narodil v roku 1905 v Kostolišti a jeho dcéra Otília v roku 1938 v Malackách. Obaja zahynuli tragicky na strednom Slovensku začiatkom roka 1945.


Na osudoch rodín piatich súrodencov Wiesnerovcov vidíme, ako druhá svetová vojna a holokaust zásadne zasiahli do pokojného života širokého okruhu ľudí. Väčšina z nich tieto udalosti neprežila. Tí, ktorým sa podarilo uniknúť smrti, začali po vojne prakticky od začiatku, bez podpory príbuzných.

Nabudúce sa bližšie pozrieme na činnosť wiesnerovskej tlačiarne od jej založenia až do znárodnenia v polovici 20. storočia.


Zdroje:

  1. Kudělková, Lenka: Architekt Ernst Wiesner. In: Stupava. História, pamiatky, osobnosti, príroda. Stupava: CLUB ABBELLIMENTO, 2008
  2. Udžan, Rastislav: Ernst Wiesner, Otto Eisler, André Steiner, Žikmund Kerekeš, Max Tintner – neznáme dielo moderných brnenských židovských architektov. FA VUT Brno (dostupné online http://docplayer.net/59885498-Ernst-wiesner-otto-eisler-andre-steiner-zikmund-kerekes-max-tintner-nezname-dielo-modernych-brnenskych-zidovskych-architektov.html)
  3. Štátny archív v Bratislave, Krajský súd, Firemný register
  4. MCK Malacky – Múzeum Michala Tillnera, Zápisnice MSC Malacky
  5. Malacké matriky
  6. Magyarország iparosainak és kereskedőinek cím- és lakjegyzéke (Budapest, 1892) (dostupné online https://library.hungaricana.hu/hu/view/FszekCimNevTarak_25_023/)
  7. www.geni.com (linky v článku)
  8. Encyklopedie dějin města Brna (https://encyklopedie.brna.cz/; linky v článku)
  9. The Central Database of Shoah Victims‘ Names (https://yvng.yadvashem.org/nameDetails.html?language=en&itemId=10627274&ind=1)
0 komentárov

Zanechajte komentár

Chcete sa pripojiť k diskusii?
Neváhajte prispieť!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.