Podniky Wiesnerovcov v Malackách

Vlani sme sa už venovali rodine Wiesnerovcov. Teraz upriamime pozornosť na podnikateľské aktivity členov tejto rodiny v Malackách počas takmer 60 rokov v období 1883-1941. V celom tomto období pôsobila wiesnerovská kníhtlačiareň, ktorú postupne prevádzkovali viacerí členovia rodiny. Popri tom fungovali aj ďalšie podniky spojené s rodinou Wiesnerovcov – papiernictvo, kníhkupectvo a krátky čas aj obchod s koloniálnym tovarom.

V článku vychádzame z útržkovitých informácií z rôznych zdrojov dostupných na internete a roztrúsených v rôznych archívnych fondoch. Je možné, že niektoré závery sa časom ukážu ako nie úplne pravdivé a text tohto článku sa môže neskôr aktualizovať podľa novo zistených skutočností.

Prvý podnik Lazara Wiesnera

Zámer vzniku tlačiarne bol publikovaný v novinách Pressburger Zeitung z 12. mája 1883. Lazar Wiesner sa tam spomína ako kiripolský občan, občan Kostolišťa. V tom čase bola podaná žiadosť na podžupanský úrad v Bratislave. V prípade schválenia, o čom autor novinového príspevku nepochyboval, mali byť Malacky štvrtým mestom v bratislavskej župe s kníhtlačiarňou. Po Bratislave, Trnave a Seredi.

Dobová obchodnícka príručka z roku 1887 hovorí, že Lazar Wiesner ešte v tej dobe prevádzkoval podnik pod svojím menom: “Wiesner L., firma Lazar Wiesner, majiteľ tlačiarne, obchodník s knihami a papierom a papierenským tovarom” V tej dobe v Malackách podľa uvedeného zdroja iný wiesnerovský podnik nepôsobil. V skutočnosti, ako uvádzame nižšie, už minimálne rok pôsobil iný rodinný tlačiarenský podnik.

Výmaz tlačiarenského podniku Lazara Wiesnera nastal v roku 1898. V Pressburger Zeitung bol publikovaný v rubrike Výmaz firmy jednoduchý oznam: “Lazar Wiesner, Buchdrucker, Malaczka”. Predpokladáme, že Lazar Wiesner mal dovtedy oprávnenie na tlačiareň, ale reálne túto činnosť už niekoľko rokov nevykonával.

Tlačiarenský podnik Bratia Wiesnerovci a ďalšie wiesnerovské podniky

Wiesnerovský podnik s názvom Gebrüder Wiesner, resp. po maďarsky Wiesner testvérek, je uvedený v obchodnom adresári z roku 1892. Tento podnik fungoval minimálne od roku 1886. Podľa jedinej známej informácie z neskoršieho obdobia išlo o spoločný podnik Lazarových synov Alfréda a Bernarda.

V tom istom adresári z roku 1892 sú popri tejto firme uvedené ešte tri podniky týkajúce sa rodiny Wiesnerovcov. Lazar Wiesner sa spomína ako obchodník s koloniálnym tovarom v Kostolišti, samostatne sa uvádza Alfréd Wiesner ako obchodník s knihami a samostatne Bernard Wiesner ako obchodník so sódovou vodou (tento podnik mal minimálne od roku 1886). Wiesnerovci mali teda v Malackách v tomto období štyri rôzne podniky fungujúce súčasne. 

V školskej príručke z roku 1889/1890 je v tiráži uvedené “Malaczka. Wiesner Alfréd.” Je možné, že je to informácia o vydavateľovi (obchodníkovi) a nie o tlačiarni. Každopádne niekedy po roku 1892 prestal byť Bernard spoločníkom v tlačiarenskom podniku, ktorý prevzal Alfréd. Podnik (resp. možno zlúčené oba jeho podniky) potom niesol jeho meno.

Podnik nazvaný Alfred Wiesner

V štatistickom prehľade za rok 1894 je už medzi tlačiarňami uvedený podnik Alfréda Wiesnera. V uvedenom prehľade sa uvádza, že pracovný čas v malackej tlačiarni bol 9,5 hodiny denne. Podnik mal päť zamestnancov – odborné práce zabezpečovali sadzač (typograf), strojník, tlačiar a dve pomocné pracovníčky.  

V apríli 1899 napísal Alfréd prehlásenie, v ktorom sa uvádza, že súhlasí s tým, aby dovtedajší podnik “Alfred Wiesner” viedol jeho brat Heinrich Wiesner, ktorý ho od neho prevzal. Dokument bol napísaný v Brne, kam sa Alfréd s rodinou presťahoval. Podnik s menom Alfreda Wiesnera v Malackách fungoval do smrti Heinricha Wiesnera v roku 1910.

Podnik A. Wiesner

Následne v roku 1910 podnik prevzala vdova po zosnulom Heinrichovi Amália Wiesnerová. Podnik sa premenoval na A. Wiesner a v tejto podobe vydržal až do arizácie v roku 1941. V 30. rokoch 20. storočia sa na hlavičkovom papieri uvádza celý predmet činnosti v znení: “Kníhtlačiareň a továrňa obchodných kníh. Linkovací ústav, kníhväzačstvo, zlatotlačiareň, obchod papierom, kancelárskymi potrebami a kníhkupectvo.”

V období 1906-1923 mali Wiesnerovci spolu jedenásť učňov v oblasti kníhtlačiarstva a kníhviazačstva. Spočiatku vždy len jedného a až po ukončení obdobia jeho učenia prijali nového. Zmena nastala po vzniku Československa, keď počet učňov u Wiesnerovcov rástol. Učňami v tomto období boli Martin Misál (1907-1911), Július Korec zo Senice (1911-1915), Pavol Brezina zo Senice (1915-1919), Arpád Grossmann (1919-1921), Jaroslav Králiček z Hodonína (1919-1923), František Bako z Malaciek (1920-1923), František Taraba z Malaciek (1920-1923), Ferdinand Dobrovodský z Malaciek (1920-1923), Vojtech Tóth z Malaciek (1921-1925).

Poslednými učňami v tomto období boli deti Wiesnerovcov – dcéra Paula (vtedy už vydatá Grossmannová) a syn Richard. Obaja boli učňami v období 1923-1925. Obaja skončili učenie predčasne, ale dostali výučné listy. Dôvodom Richardovho predčasného ukončenia (až o päť mesiacov) bol odchod na štúdiá do nemeckého Lipska. 

Arizácia a ďalší vývoj

Podnik bol arizovaný v roku 1941. Ústredný hospodársky úrad vydal 3. marca 1941 “rozhodnutie o prevode židovského podniku”. Tlačiareň po arizácii fungovala naďalej, ale pod iným menom.

V roku 1945 bola na podnik uvedená národná správa. Koncom roka 1947 bola národná správa zrušená a podnik mal byť odovzdaný dcére Wiesnerovcov Paule Grossmanovej, ktorá prežila vojnu. Podnik však nestihla prevziať, lebo podľa jej tvrdenia v máji 1948 bola opäť na podnik uvalená národná správa ako príprava znárodnenia. Z neskoršieho dokumentu vyplýva, že predsa len jej podnik vrátili a prenajala ho spoločnosti Ľudová kníhtlačiareň, na ktorú bola uvalená národná správa.

Znárodnenie prebehlo v januári 1950, tlačiareň sa stala súčasťou národného podniku Západoslovenské tlačiarne. Podnik pracoval do roku 1963, keď ho v pôvodnej budove nahradil podnik Kožatex.

Zdroje:

• Brezina, Peter. Náčrt vývoja živnostníctva v Malackách v r. 1872 – 1950. In Malacky a okolie 4. História. Malacky: MCK, 2011.
• Czégek kézikönyve Budapest, 1887.(https://library.hungaricana.hu/hu/view/FszekCimNevTarak_24_029/?pg=343&layout=s)
• Magyarország iparosainak és kereskedőinek czím- és lakjegyzéke 1892 (https://library.hungaricana.hu/hu/view/FszekCimNevTarak_25_023/?pg=1441&layout=s&query=Malaczka)
• Magyar Könyv-Szemle 1890.
• MAGYARORSZÁGI KÖNYVNYOMDÁSZSTATISZTIKA. Budapest, 1895.
• 25. výročie Kožatexu. In Malačan 2/1988, s. 6.
• Pressburger Zeitung, 12. mája 1883.
• Pressburger Zeitung, 4. novembra 1898.
• Štátny archív Bratislava, Krajský súd, Firemný register.
• MCK Malacky – Múzeum Michala Tillnera, Register učňovskej evidencie 1906-1923.