Grófka Terézia Rossi-Pálffyová
Grófka Terézia Pálffyová, dnes úplne zabudnutá, prežila pozoruhodný život. Narodila v rodine sardínskeho diplomata, v príbuzenstve mala aj Napoleona Bonaparteho. V 17 rokoch sa vydala, ako 25-ročná sa stala vdovou. Mala päť detí. Podstatnú časť života, takmer 70 rokov, strávila v Malackách v pálffyovskom zámku. Prežila všetky svoje deti. Bola starou mamou posledných pálffyovských kniežat Mikuláša XIII. i Ladislava.
Pôvod Terézie
Narodila sa 23. apríla 1805. Jej otec bol gróf Gioacchino Alessandro Rossi (1761-1827), šľachtic, ktorý pôsobil v diplomatických službách sardínskeho kráľovstva na viedenskom dvore. Mama bola grófka Maria Jacobina von Althan (1761-1836), v poradí 18. dieťa grófa Michaela Johanna von Althan, ktorý bol viceprezidentom rakúskeho Najvyššieho súdneho úradu zriadeného v polovici 18. storočia. O prípadných súrodencoch sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť nič.
Našli sme informácie o iných príbuzných, ak vychádzame zo zmienky z roku 1866 (nižšie v texte). Carla Rossiho (1797-1864), ktorý pokračoval v šľapajách Gioacchina Alessandra Rossiho a ktorý sa v roku 1827 oženil s opernou speváčkou Henriette Sontag. A Carlovu sestru Flaminiu (1795-1840), vydatú zu knieža Florentina zu Salm-Salm. Súrodencami týchto dvoch boli aj Camillo Luigi De Rossi (zomrel 1850) a Properzia Rossi (1793-1835). Ich mama bola bola pomerne blízka príbuzná sestry Napoleona Bonaparteho. Príbuzenský vzťah týchto Rossiovcov s Teréziou zatiaľ nevieme okrem uvedeného zdroja bližšie preukázať.
Krátke manželstvo
23. decembra 1822 sa Terézia vydala za grófa Mikuláša XI. Pálffyho, mladšieho syna kniežaťa Jozefa III. Pálffyho a vnuka kniežaťa Karola IV. Hieronyma Pálffyho. V čase sobáša, ak zdroje uvádzajú správne údaje, mala len 17 rokov. Manželstvo trvalo necelých osem rokov. 6. augusta 1830 jej manžel na poľovačke tragicky zahynul. Nehoda sa stala v lese pri Rohožníku a osudným sa stal výstrel jeho vlastného brata Antona Karola Pálffyho.
Mikuláš a Terézia mali spolu päť detí. Najstaršia bola Terézia (1824-1879), ktorá v čase úmrtia otca mala šesť rokov. Nasledovala Karolína (1825-1826) a traja synovia Pavol Jozef (1828-1866, otec neskoršieho kniežaťa Mikuláša XIII.), Anton Jozef (1829-1689) a Mikuláš XII. (1831-1884, otec posledného kniežaťa Ladislava). Nešťastnú zvesť o úmrtí manžela sa Terézia dozvedela v čase, keď bola tehotná. Posledný syn sa narodil 28. januára 1831, takmer pol roka po úmrtí otca.
Terézia sa tak vo veku 25 rokov stala vdovou so štyrmi deťmi (jedna dcéra zomrela). Vtedy ešte nevedela, že trápenia s predčasnými úmrtiami ju budú sprevádzať aj naďalej. Prežila všetky svoje deti (dvaja synovia zomreli ešte pred štyridsiatkou). A prežila aj svojich súrodencov, svojho švagra Antona Pálffyho s manželkou a švagrinú Annu Máriu, manželovu sestru.
Grófka Terézia Pálffyová v Malackách
Terézia žila počas takmer celého 19. storočia a zdá sa, že v tejto dobe malacká línia pálffyovského rodu trávila podstatne viac času ako ich predkovia. Terézia sa po sobáši presťahovala do Malaciek. Po manželovej smrti sa nevydala a zostala v Malackách. Tu sa narodila aj väčšina jej detí a vnúčat.
Podporovala miestny kláštor františkánov, v kláštornej kronike sa jej meno objavuje častejšie. Osobne vyšívala niektoré rúcha pre rehoľných kňazov. V roku 1853 sa zúčastnila slávnosti pri príležitosti 200. výročia založenia kláštora.
V roku 1866 počas prusko-rakúskej vojny, boli v malackom zámku ubytovaní pruskí vojaci. Z toho obdobia sa zachovala zmienka o grófke a jej neteri: “Žena kniežaťa (správne grófa Mikuláša Pálffyho XI., 1797 – 1830), tá dáma hore na balkóne vedľa dvoch pekných detí, je grófka Rossi (Terézia Rossi, 1805 – 1891) a tam na cestičke zatienenej brestom kráča hore a dole jej neter, dcéra slávnej, láskavej Henrietty Sontag (nemecká operná speváčka, 1805 – 1854), mladá grófka Rossi (Alexandra Rossi, 1844 – 1919, príp. Mária Rossi, 1839-1909)…” V skutočnosti nebola mladá grófka neter, ale vzdialenejšia príbuzná.
Máme zmienky o svadbách v zámockej kaplnke v Malackách – v roku 1849 sa vydávala jej dcéra Tereza Vilma a Terézia bola určite medzi svadobčanmi. Rovnako sa zúčastnila svadby vnučky Geraldíny Pálffyovej v roku 1881 a pravdepodobne aj svadby ďalšej vnučky Pauly Pálffyovej o rok neskôr.
Samozrejme nebola celý čas len v Malackách, bezpochyby cestovala, najmä do Viedne. Andrej Wsól uvádza, že grófka Terézia bola vedená ako komorníčka vdova medzi komorníčkami jej majestátu cisárovnej a kráľovnej Alžbety. Ako kráľovskú palácovú dámu ju označuje aj úmrtné oznámenie.
Úmrtie grófky Pálffyovej
Zomrela v malackom kaštieli vo veku 86 rokov 15. januára 1891 popoludní o štvrť na päť. Pohreb bol o dva dni neskôr. Jeho priebeh zachytáva pálffyovské nekrologium. Z kaštieľa jej pozostatky o desiatej hodine odniesli poľovníci do kláštora. O pol dvanástej bola zádušná omša a telo zosnulej bolo uložené v novej hornej krypte (dnes nazývanej Pálffyovská kaplnka), odkiaľ ju potom neskôr preniesli do dolnej krypty.
Zaujímavosťou je, že v roku 1909 v hornej krypte pochovali grófku Mariu Rossi, ktorá zomrela vo Viedni 26. januára. Pozostatky boli v kláštore uložené až 12. júna. Zrejme bola Teréziinou príbuznou, hoci bližšie informácie zatiaľ nemáme. Môžeme si len domýšľať, či to bola vyššie spomenutá “neter”.
Za spoluprácu pri príprave článku ďakujem Andrejovi Wsólovi.
Zdroje:
- Piscitelli, Enzo. La legazione sarda in Vienna (1707-1859)
- Wsól, Andrej. Mikulovský týždenník spomína na Pálffyho (https://malackepohlady.sk/?p=16472)
- Wsól, Andrej. Svadby v zámockej kaplnke (https://malackepohlady.sk/?p=20680)
- Wsól, Andrej. Spomienky pruského dôstojníka. In Malacky a okolie 12. Malacky: MCK, 2019.
- Zacharová, Mária. Pálffyovci očami malackých františkánov. In Pálffyovci. Dejiny šľachtického rodu od 17. po 20. storočie. Malacky: MCK, 2018.
- Farský archív Malacky. Protocolum Inclytae Familiae Palffyanae Anno 1818 conscriptum.
- www.geni.com
- www.familysearch.com
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!