Anton Helmar, rodák z Malaciek

Na samom závere 17. storočia sa v Malackách v pôvodom nemeckej rodine pálffyovského úradníka narodil neskorší rehoľník, učiteľ a básnik Ján Anton Helmar, ktorý pôsobil na univerzitách vo Viedni a Trnave. Bol súčasníkom grófa Mikuláša V. Pálffyho, ale aj Márie Terézie.

Vývojom helmarovského rodu na Záhorí sa podrobne zaoberal Frederik Federmayer, ktorý publikoval článok v časopise Záhorie. Rod uvádza v podobe Hellmayr. My sa zameriame len na súvislosť s Malackami a popri uvedenom článku budeme čerpať najmä z matrík. Rodové meno uvádzame v podobe, v akej sa v matrikách vyskytuje najčastejšie – Helmar (Helmár).

Rodina

Ján Anton Helmar bol pokrstený v Malackách 27. októbra 1700. Presný deň narodenia nepoznáme, ale mohol to byť podľa vtedajších zvyklostí aj ten istý deň, prípadne o deň-dva skôr. Niektoré zdroje uvádzajú nesprávny dátum a miesto narodenia (28. november 1700, Stupava).

Jeho otec bol stupavský pálffyovský úradník (v tom čase účtovník) Bartolomej Helmar, mama bola Mária Paulina Wetichová (Wetychová), dcéra pálffyovského úradníka. Podľa zápisov v malackej matrike sa zdá, že rodina žila minimálne v období 1696-1702 v Malackách a potom najneskôr od roku 1704 žila v Stupave. V 20. rokoch ich mená nachádzame v malackej matrike príležitostne, keď Bartolomej a jeho manželka prichádzali za krstných rodičov do Malackiek.

Ján Anton mal veľa súrodencov – v Malackách sa mu narodili dve staršie sestry a mladší brat, v Stupave sa narodili ďalší piati bratia. Všetci bratia, okrem Štefana, ktorý sa narodil v Malackách ako druhý zo synov Bartolomeja Helmara, mali dve krstné mená, z ktorých prvé bolo zhodné – Ján. Na rozlišovanie teda slúžilo druhé meno.

Otec Bartolomej pôsobil celý čas, počas ktorého ho môžeme sledovať v matrikách, na stupavskom panstve. V roku 1696 bol pisárom, o štyri roky neskôr účtovníkom a v roku 1714 už provizorom panstva. Zomrel v roku 1724, ako uvádza Federmayer. V stupavskej matrike zosnulých sme ho nenašli, malacká matrika z toho roku nie je zachovaná. Vzhľadom na to, že manželka (1730) a minimálne jeden syn (1728) boli pochovaní v krypte malackého Čierneho kláštora, predpokladáme, že aj on bol pochovaný tam.

V Malackách žil s rodinou brat Bartolomeja Ján Helmar, pálffyovský obilník (minimálne v rokoch 1696-1697), ktorému sa v našom meste v roku 1681 narodil syn.

Neskôr v malackých matrikách nachádzame krsty detí Jozefa Helmara (1716-1719), ktorý bol v roku 1724 uvádzaný ako účtovník, resp. provizor na veľkolevárskom panstve, a Pavla Helmara (1719-1723). Obaja boli synovcami Bartolomeja – Jozef bol synom brata Michala a Pavol synom spomenutého Jána. Aj ich potomkov a ďalších príbuzných nachádzame v okruhu pálffyovských úradníkov.

Jezuita Anton Helmar

Keďže rodina žila neskôr v Stupave, predpokladáme, že Anton do školy chodil už tam. Potom študoval na bratislavskom jezuitskom gymnáziu a neskôr na trnavskej univerzite, kde získal doktorát z teológie. Zároveň vstúpil do jeuzitskej rehole. Za kňaza bol vysvätený v roku 1729. Keďže v Malackách neboli jeuziti, ani tu nežili najbližší príbuzní, predpokladáme, že sa do rodiska vracal veľmi málo.

Pôsobil ako pedagóg v Bratislave, Trnave, Viedni, Grazi, Jágri (Eger) a Pešti. Istý čas bol aj v Skalici a Trenčíne. Venoval sa aj písaniu, bol autorom a spoluautorom niekoľkých kníh.

Zomrel v Budíne 1. januára 1744 o veku 43 rokov.