Z otvorenia ZŠ Dr. Jozefa Dérera v Malackách

25. septembra 1932 sa v Malackách konala slávnosť otvorenia, resp. odovzdania verejnosti novej školskej budovy – dodnes nesúcej meno Dr. Jozefa Dérera. Pri tej príležitosti mal slávnostný príhovor vtedajší minister školstva a národnej osvety, malacký rodák a syn Jozefa Dérera Dr. Ivan Dérer. Text bol v roku 1934 publikovaný v zbierke Československá otázka, zostavenej z textov tohto politika a niekoľkonásobného ministra z obdobia prvej Československej republiky. Prinášame časť príhovoru, ktorá sa týka Malaciek.

Otvorenie školy po dvojročnej práci

Ivan Dérer vyjadril potešenie z možnosti zúčastniť sa ako minister školstva a národnej osvety Československej republiky slávnosti odovzdania novej školskej budovy nesúcej meno jeho otca verejnosti. Zdôraznil, že budova bola postavená s veľkými nákladmi, ktoré znášala obec (mesto) Malacky s príspením štátu.

„Keď sme na tomto mieste kládli pred viac ako dvoma rokmi jej základný kameň, netušil som, že budem môcť byť prítomný i po dokončení diela pri odovzdaní hotovej už budovy ako najvyšší šéf našeho republikánskeho československého školstva,“ uviedol ďalej. Dodal, že to boli dva roky tichej a intenzívnej práce. On osobne podľa vlastných slov prispieval k rozvoju školstva reformami. Zároveň avizoval, že onedlho predloží návrhy zákonov.

Poukázal na rozmach školstva po vzniku Československa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Popri odbočke smerujúcej k politickej situácii sa vrátil naspäť do nášho regiónu. Vymenoval obce, kde boli otvorené nové meštianske školy – Devínska Nová Ves, Lozorno, Gajary, Sološnica a Borský Sv. Jur. Meštianky boli už predtým zriadené v Malackách, Veľkých Levároch a Záhorskej Vsi. „Tento počet iste stúpne už v najbližšej dobe, pretože to nevyhnutne potrebuje zvlášť zanedbaný kraj podhorský,“ uzatvoril túto tému.

Dérer vyjadril potešenie z toho, že Malačania, napriek rôznosti politických názorových prúdov, sa zjednotili v práci smerujúcej k novej škole. Osobitné poďakovanie adresoval malackému starostovi a svojmu priateľovi Jozefovi Obselkovi „za jeho ohromnú námahu, vytrvalosť a oduševnenie, ktorým toto záslužné dielo započal, vybojoval a šťastne dokončil“.

Spomienky na Dr. Jozefa Dérera

V príhovore si potom zaspomínal aj na svojho nebohého otca dr. Jozefa Dérera, niekdajšieho advokáta a národovca, odchovanca slovenského gymnázia v Revúcej. „Tento Stredoslovák priľnul úplne k svojmu západu, ktorý sa mu stal domovinou a do zeme ktorého kázal uložiť svoje vychladlé mrtvé telo. Tento Stredoslovák dokázal celým svojím prácou vyplneným životom tu v Malackách, že slovenský problém sa nevyrieši povýšeným panským zachádzaním, ale len demokratickou cestou a že sa vzájomne musíme ctiť a vážiť a nie nenávidieť sa,“ pokračoval a nabádal učiteľov, aby v tomto duchu vychovávali mládež.

Dotkol sa aj záhoráčtiny, keď okrem iného vyzýval na lásku k vlastnej reči a svojráznosti: „Popri zdokonalení sa v literárnej reči nezabúdajte pestovať zvláštny svoj krajový dialekt.“

Vyzdvihol tiež pracovitosť Jozefa Dérera a uviedol jeho príklad hodný nasledovania. Ku koncu príhovoru poďakoval Malačanom za početnú účasť na pohrebe jeho matky v predchádzajúcom roku a zároveň oznámil, že so súrodencami zriadil základinu (fond), pomenovanú po ich rodičoch. Finančné prostriedky boli určené na podporu chudobných žiakov škôl, ktoré sídlili v novej školskej budove. Okrem ľudovej a meštianskej školy v nej mala sídlo aj reformná škola a živnostenská škola.

Ivan Dérer ukončil príhovor želaním: „Školy dra Jozefa Dérera, prekvitajte a pracujte k blahu našeho rodného kraja, Slovenska a celej Československej republiky!“

V nasledujúcom roku dostal Ivan Dérer spolu s františkánom P. Mansvétom Olšovským od mesta Malacky ocenenie – obaja sa stali čestnými občanmi mesta. Je pozoruhodné, že vzhľadom na čechoslovakistickú názorovú líniu Ivana Dérera bolo v nasledujúcom období v zmenených politických pomeroch čestné občianstvo Dérerovi odňaté a meno Jozefa Dérera dočasne z názvu školy odstránené.