V nedeľu budú hody
Týždeň po Turícach – sviatku Zoslania Ducha Svätého slávi katolícka cirkev a ďalšie kresťanské cirkvi sviatok Najsvätejšej Trojice. Práve Trojici je zasvätený malacký farský kostol a v tento deň (nie je stanovený presný dátum, je to pohyblivý sviatok a závisí od dátumu Veľkej noci) sú v Malackách hody. Tento rok budú hody v nedeľu 19. júna.
Farský kostol na Dolnom konci je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Malackách. Z prameňov je zrejmé, že pochádza minimálne zo začiatku 17. storočia. Teda je minimálne o polstoročie starší ako Čierny kláštor. P. Hallon uvádza, že kostol bol pôvodne evanjelický a až potom ho prevzali katolíci. Podľa niektorých je však farský kostol ešte starší, resp. súčasný kostol vznikol prestavbou staršieho kostola. Prvý známy malacký farár (evanjelický) tu pôsobil od roku 1581.
Kostol mal pôvodne zrejme gotické črty. Veža je renesančná, pribudla v roku 1672, aspoň podľa letopočtu v strede balustrády, lemujúcej ochodzu veže. Táto ochodza slúžila najmä na pozorovanie okolia pre prípad požiarov a iných negatívnych javov. Dnes predstavuje zatiaľ nevyužitý potenciál ako atrakcia pre turistov. Namiesto toho sme svedkami, ako veža vlhne, najmä pod ochodzou. Podľa našich informácií je to spôsobené tým, že po niektorej z posledných opráv odtiaľ nemôže odtekať dažďová voda.
Po požiari na začiatku 19. storočia a následných stavebných úpravách zanikla pôvodná klenba a v súčasnosti jediný znak kostola, ktorý naznačuje gotiku, je tzv. polygonálny uzáver presbytéria. Požiar zničil aj strechu a namiesto nej bola až do roku 1925 len malá strieška v tvare ihlana. Až vďaka dekanovi Kováčovi sa podarilo dostať na vežu strechu, ktorá je tam dodnes.
Kostol spolu s budovou fary a okolitými administratívnymi budovami tvoril v minulosti centrum Malaciek. Vedľa bol cintorín, neďaleko tiekla Malina. Kostol bol farský, pôsobil tu farár, ktorý mal na starosti správu celej farnosti. Na rozdiel od Čierneho kláštora, kde pôsobili františkáni – oni mali iné úlohy.
Situácia sa zmenila po smrti dekana Kováča v roku 1925. Farárom bol odvtedy až do likvidácie kláštora niektorý z františkánov a farský úrad bol presunutý do kláštora. Kostol, napriek tomu, že dodnes má titul farský, strácal na význame. Súvisí s tým aj presun centra mesta do okolia kláštora. Po likvidácii kláštora prevzali správu farnosti diecézni kňazi, ale farský úrad zostal v bývalom kláštore.
Hody bývali v minulosti veľkou udalosťou, môžeme to usudzovať aj na základe zachovaných tradícií hodov v okolitých dedinách. Dnes je to inak. Okrem hodovej sv. omše (tento rok vo farskom kostole o ôsmej hodine ráno) sa hody slávia individuálne v niektorých rodinách na Dolnom konci, ale žiadne podujatie väčšieho charakteru sa nekoná.
….“hody sa slávia individuálne v niektorých rodinách na Dolnom konci, ale žiadne podujatie väčšieho charakteru sa nekoná“? nuž, aby sme neboli prekvapeni…viď http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/kotlebovci-smeruju-do-malaciek/!
Neviem, preco sa stale niekto boji Kotlebovcov. Vsak oni chcu pre obyvatelov jednotlivych miest a obci len dobre. Podla mna 90% obyvatelov Slovenska ma taky isty nazor ako oni, len sa boja povedat ho nahlas. Vzite sa do zivota Dobrovodskeho a stanete sa privrzencom Kotlebovcov za 10 sekund. Nasilie nie je dobre, samozrejme, ale ide to aj inac? Pomohlo sudne rozhodnutie?
Jedinne ucinne riesenie je otvorit pre neprisposobivych centralny slovensky ‚lager‘ na Lesti a kontrolovat vstupy a vystupy. Urcite by sa mnohym ulavilo. Americania to tiez spravili s Indianmi, hoci oni neboli neprisposobivi. Oni mohli, my nemozeme – americka demokracia.
Všetci chceme rýchle a efektívne riešenie problému „Družstevná“, ale nie spôsobom, ktorý reprezentuje Kotleba a jeho suita.
Kotlebovi nejde o riešenie toho problému a ani nič riešiť nebude. Kotleba si ide riešiť iba svoju PR a chce za zviezť na vlne momentálne jediného mediálne známejšieho problému s etnickou skupinou, ktorá je na Slovensku najmä vlastnou vinou všeobecne neobľúbená. Kotleba sa len predvedie v telke, v utorok na Malacky zabudne a pán Dobrovodský a ostatní susedia si budú „safari“ užívať ďalej.
Americké riešenie indiánskeho problému z polovice 19. storočia je už chvála bohu prežitkom, aj keď ho jeden fúzkatý rakúsky kaprál aplikoval aj v 1. polovici 20. storočia.
Malačania by si mali skorej vziať za vzor postup Pezinčanov pri ich boji s novou skládkou a mediálnym a iným tlakom (napr. hromadným posielaním emailov na adresy poslancov parlamentu, ministrov a pod.) prinútiť kompetentných (napri. ministerku spravodlivosti, premiérku, predsedu parlamentu, predsedu Smeru – ten je inak odborník na boj proti neprávosti a pod.) aby konečne pripravili legislatívu tohoto štátu tak, aby sa také spôsoby, ktoré predvádza ten klan, dali úspešne a rýchlo trestať a účinne vymáhať právo na pokojný život pre poškodených občanov.
Stačilo by napríklad uzákoniť tresty verejnoprospešnej práce na priestupky a nahradiť tak neúčinné pokuty niečím, čo porušovateľ zákona bude reálne pociťovať. Ak by tí darebáci za každý priestupok dostali napr. 100 hodín verejnoprospešných prác, lopata by ich po pár turnusoch určite ukľudnila, tej sa boja viac ako policajtov…
Reč je o hodoch. Sadli ste Mivalovi na lep. Ste chlapci vedľa. Toto nie je azet.
handl evidentne azet poznas,ci?
A tych ciganov…na nich treba ako ked cvicis psa ,az ked spravi to co od neho chces tak mu das odmenu a nie ciganom vsetko do hubinky davat !!! Nech to vyznie ako chce rasisticky a neviem co tak jednoducho je to tak.Spravit vsetkym ciganom na Slovensku(tym co ziju na cudzom a su neprispôsobivy lebo su aj slusni a pracoviti)legalne osady mimo miest , dedin a tam nech si hospodaria sami samozrejme pod kontrolou majoritnej spolocnosti.Nie im kupovat domy v obciach a potom vzinakaju taketo problemy .Malacania im kupili dom v Gajaroch a oni zase im kupili dom tu v Malackach . Takto to pojde dokola a dokola. Po Slovensku spravit 10-15 velkych osad(legalnych) s vlastnou samospravou a tam nech su a v mestach,obciach klesne kriminalita a vasne .