Články

V 17. storočí sa v Malackách písalo aj po záhorácky

Prednedávnom sme stručne písali o histórii farského kostola. V bratislavskom štátnom archíve sa zachovala matrika, na ktorej začiatku sa nachádza Liber templi Malacensis, teda Kniha malackého kostola Čítať ďalej

O Záhorí, o Záhorákoch, od Záhorákú

Jozef Moravčík Jakubovec 21. júna šošovicou pokrstil nové Oddelenie regionálnej literatúry MCK – Knižnice v Malackách – Záhorácky kút. Sú v ňom sústredené desiatky titulov záhoráckych autorov, monografií miest a obcí Čítať ďalej

Stránky

Malý záhorácky slovník

  • bačorina – mláka, močarisko
  • blékat – plakať
  • cinter – cintorín
  • čut – počuť
  • de – kde
  • dojde, donde – príde
  • dzi, dzite – poď, poďte
  • enem – len
  • ešče – ešte
  • doleva – doľava
  • fčil – teraz
  • friško – rýchlo
  • furt – stále
  • í – je (konzumuje)
  • ít – isť
  • jet – ísť na nejakom vozidle, napr. autom
  • kerý – ktorý
  • kolo/kouo – bicykel
  • konc – úplne, celkom
  • kúsat – hrýzť
  • ludé – ľudia
  • není – nie je
  • nic – nič
  • ňegdo – niekto
  • ňekerý – niektorý
  • odkát – odkiaľ
  • oné – to (univerzálne, mnohovýznamové slovo)
  • pit – piť
  • pondzelí – pondelok
  • poštár – vankúš
  • potát – potiaľ
  • sklep – pivnica
  • rači – radšej
  • rožnút – zažať
  • scet, scú  – chcieť, chcú
  • tady – tu
  • túcit – tĺcť
  • vrácit – vrátiť

 

Názvy okolitých obcí:

  • Dimburk – Suchohrad
  • Búre – Borský Mikuláš
  • Hasprunka – Studienka
  • Hoštetno – Vysoká pri Morave
  • Jány – Moravský Sv. Ján
  • Kiripolec – Kostolište
  • Marietál – Marianka
  • Rarbok – Rohožník
  • Uherská Ves – Záhorská Ves
  • Zóhr – Zohor

V roku 2017 bol knižne vydaný obnovený Záhorácky slovník od Konštatnína Palkoviča.

Môžete si ho kúpiť za 12 eur v Turistickej informačnej kancelárii na Záhoráckej ulici v Malackách (vedľa knižnice) cez pracovné dni v čase 9.00-17.00 h, v sobotu v čase 9.00-12.00 h.

Dorozumiete sa v Malackách?

Región Záhoria má špecifickú polohu na pomedzí troch krajín – leží v Slovenskej republike, v susedstve s Českou republikou a Rakúskom. V minulosti bolo prepojené s viacerými štátnymi útvarmi, bol tu citeľný vplyv mnohých národov. Tieto skutočnosti ovplyvnili jazyk, nárečie, ktoré používajú obyvatelia Záhoria v komunikácii medzi sebou navzájom. Nazýva sa záhoráčtina.

Ak by sme ju chceli niekam zaradiť, nachádza sa medzi spisovnou slovenčinou a češtinou. Najbližšie jej je dialektom niektorých oblastí južnej Moravy. V záhoráčtine bol zvlášť v minulosti cítiť silný nemecký vplyv (slová ako cólštok, fajermúr, fjertoch, hastrman, vercajch, šnicla, zrichtovat a mnoho ďalších).

Záhoráčtina nie je uzavretý, nemenný jazyk alebo dialekt. Vyvíja sa v čase, mení sa v závislosti od mesta, dediny. Za všetky uvedieme jeden príklad – slovo zemiaky má v záhoráčtine v súčasnosti minimálne štyri rôzne podoby (grumbír, erteple, krumpole a zemáky).

Pre návštevníka Malaciek, ale vôbec regiónu Záhorie je zaujímavé porozprávať sa s domácimi obyvateľmi v ich nárečí.

 

 

Napriek tomu, že ovládanie spisovného jazyka patrí k základnému vzdelaniu a prejavu kultúrnosti človeka, z hľadiska identity obyvateľstva regiónu je dôležité zachovanie záhoráčtiny. Pozoruhodne to vyjadril obyvateľ Malaciek: „„Sám po záhorácky nehovorím, keďže väčšinu svojho života som prežil mimo túto nárečovú oblasť. … Jednou z mojich nočných mor je i tá, že sa záhoráčtina vytratí a stane sa mŕtvym jazykom. Táto udalosť by pre mňa korešpondovala s koncom sveta.“

Na ukážku záhoráčtiny uvádzame úryvok zo spomienok roľníka Michala Čermáka, zachytených okolo roku 1940 a publikovaných v štúdii P. Dezidera Dubaya, OFM v Sborníku záhorských akademikov v roku 1942 (s. 94):

„Ná, prv to tak nebívauo jak fčiléki. Já sem sa narodziu, no, biuo to tak volajak, ufám po Michale, ked sa hnoje vozili, jak moja neboška maci, Pámbu im odpusci a daj lachké nebje, ríkavali. Kerého roku to konc biou, nevím a keksne ťi to  netrúfam povidat, ale, že než Prajz došeu. Nač bi sem si také kalabise pamatau, beztak je to v matrice našrajbované. Fčiléki, jak mi to pán notárus povidali, Pámbu ich osláv, mám devjet desin a ešče tri nové leta k temu. Éj, za tú dobu sem moc vistáu a zažiu. Na šecko sa už konc aňi nepamatám, lebo sa mi to za tích moc rokú z huavi viluftovauo.“

Záujemcom o záhoráčtinu dávame do pozornosti aj medzinárodňí konferenciju o Mackovi.