Rok 2007 v Malackách (4)

dulanska.jpg

 

Síce nie som Malačianka, ale Malacky intenzívne navštevujem už desať rokov a za posledné dva roky som v Malackách strávila viac času ako doma. A dovolím si tvrdiť, že za tieto dva roky som v Malackách zaregistrovala viac zmien ako za tie ostatné dokopy. Takže rok 2007 pokračoval v duchu roka 2006, v duchu zmien.

Za jednu z najvýraznejších zmien považujem nové chodníky v parku na Kláštornom námestí. Nepochybne zmenili celkový výraz parku, ktorému atmosféru dotvára veľa intenzívne svietiacich svetiel. Podľa môjho názoru päsťou na oko, aspoň zatiaľ, sú staré zelené podpísane smetné koše. Čo ma však prekvapilo, bolo to, že niektorí ľudia i napriek vynikaniu týchto košov si ich nevšimli a už pár dni po sprístupnení celého parku sa po zemi povaľovali odpadky. Myslím, že docenené budú aj neprehliadnuteľné hodiny, ktoré okrem času nám ukazujú, koľko je momentálne stupňov.

Mňa určite potešia pohodlné sedačky v kine. No možno niektorí skôr ocenia novú vizáž Hotela Tatra. Samozrejme, to nie sú jediné zmeny v Malackách za rok 2007, ale sú tie, ktoré najviac môj život v tomto roku ovplyvnili, či menšími obchádzkami pri ich rekonštrukcii alebo každodenným užívaním týchto priestorov.

Zanedbateľná nebola ani výročná oslava oboch malackých gymnázií.

Ak by som mala zhodnotiť tento rok z môjho osobného hľadiska, tak by som ho definovala prídavnými menami: chaotický, zvláštny, rýchly, emotívny … a zároveň plný smiechu, nadšenia a vzrušenia. Síce často som si hovorila frázu svojho bratranca „to chce kľud a nohy v teple“ a ešte častejšie bolo, keď táto frázička zlyhala a ani nohy v teple nepomohli. No počas tohto roku vplyvom mnohých okolností a udalostí som získala nový pohľad na svet, vytvorila si vlastnú filozofiu, ktorej základom je asi nadhľad a smiech. Nadhľad vždy, všade a za každých okolností. A uvedomila si šťastie, ktoré mám – rodinu, aj keď si občas dobre lezieme na nervy, ďalej kamarátov, domov – prosto som si uvedomila všetky samozrejmosti v mojom živote, ktoré však v rámci sveta tak samozrejmé nie sú a v najhorších chvíľach som našla útočisko u Boha. Takže v každom prípade bol tento rok jedinečný a neopakovateľný, vďaka Bohu. Ale aby som mu zas nekrivdila, musím povedať, že som prežila veľa krásnych chvíľ, ktoré mi pri spomienke na ne vyčaria úsmev na tvári.

Magdaléna Dulanská, študentka Gymnázia sv. Františka Assiského v Malackách

2 replies
  1. jakub valachovič
    jakub valachovič says:

    Je pozoruhodné, ako sa ujal výraz MALAČIANKA. Každý normálny človek povie MALAČANKA, ale moderná spisovná slovenčina, ktorej sa striktne držia najmä v Malackom hlase nám velí používať výraz MALAČIANKA. Som rád, že som Malačan a nie MALAČIANKA, lebo taký názov by som dal jedine dychovke. Pýtal som sa v škole, kam chodím, prečo sa používa výraz MALAČIANKA. Dostal som odpoveď, že preto, lebo sa povie napr. MALAČIANSKE TRHY. Keď som sa spýtal, či je spisovné povedať aj MALACKÉ TRHY, povedali mi, že áno. Slovo MALAČIANKA však zrejme vyznieva spisovnejšie, aj keď je to rovnako absurdné, ako programové vyhlásenie našej vlády. Do nového roku prajem všetkým Malačanom a hlavne MALAČANKÁM veľa úspechov a šťastných dní

  2. Martin Macejka
    Martin Macejka says:

    Aby som to uviedol na pravu mieru: Magda vo svojom texte napisala „Malacanka“, na „Malacianku“ som to v duchu pravopisnych pravidiel prepisal ja… Tym nechcem povedat, ze sa mi spisovna podoba paci…

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.