Páter Hyacint Haverla

Pred 120 rokmi sa narodil neskorší františkán Hyacint Haverla, ktorý sa zapísal do malackých dejín najmä ako učiteľ a hudobník. Pôsobil tu s prestávkami viac ako štvrťstoročie. Nedeľné „hrubé“ omše, kde vystupoval spevokol a orchester pod jeho vedením, si pamätá si najstaršia generácia Malačanov.

Anton Haverla sa narodil 20. januára 1895 v Hodruši Ignácovi a Jane Haverlovcom. Ako 16-ročný vstúpil do františkánskeho kláštora. Navštevoval skalické gymnázium, potom študoval v Hlohovci, Bratislave a Žiline. Kňazom sa stal 4. mája 1919 – v deň tragickej smrti M. R. Štefánika. Zakrátko sa dostal do Malaciek, kde sa okrem iného zúčastnil septembrovej slávnosti Jednoty Orla.

Prvý kontakt so štátnou mocou zažil pred Vianocami 1925 v Malackách, keď ho podľa františkánskej kroniky po prečítaní pastierskeho listu v kostole vypočúval prokurátor. Súd prípad uzatvoril s tým, že v pastierskom liste nebolo nič protištátne.

V nasledujúcom období si doplnil vysokoškolské vzdelanie v oblasti prírodných vied (chémia a prírodopis) a v oblasti hudby (organ). Popri iných kláštoroch pôsobil aj v Malackách, kde viedol spevokol a orchester. Sám tiež komponoval.

Stal sa aj učiteľom novovzniknutého malackého františkánskeho gymnázia. Vyučoval hudbu a spev, od školského roka 1929/1930 aj prírodopis a chémiu. Spravoval hudobné zbierky gymnázia, neskôr prírodopisné zbierky. Po troch školských rokoch z Malaciek odišiel, na gymnázium sa vrátil v školskom roku 1941/1942.

Okrem vyučovania bol hudobným referentom Okresnej osvetovej komisie, kazateľom a vedúcim Milovníkov umenia v Malackách. Podľa výročnej správy gymnázia z uvedného školského roku so spolkom “usporiadal hudobnú akadémiu, na ktorej previedli Mozartovu Korunovačnú omšu a na výročité sviatky viedol kostolnú hudbu a spev”. O rok neskôr na Turíce zaspieval spolok pod jeho vedením vlastnú kompozíciu Missa gratiarum. Na gymnáziu pôsobil Haverla aj po poštátnení, až do roku 1947. V Malackách zostal aj v nasledujúcom období. Podľa spomienky pamätníka v roku 1948 počas volieb dal Haverla verejne najavo, že nevolí komunistov.

Na začiatku 50. rokov 20. storočia strávil dva roky vo väzení, okrem toho ho odsúdili na peňažnú pokutu a prepadnutie majetku. Po prepustení z väzenia sa nedostal do pastorácie. Istý čas strávil v charitných domovoch v Pezinku a v Báči. Potom pôsobil ako duchovný správca rehoľných sestier v Charitnom domove v Močenku. Tam zomrel v roku 22. januára 1976. Pochovali ho v Hodruši.