Človek, ktorý tu zanechal stopu

Vo veku 70 rokov dokončil včera svoje pozemské putovanie kútsky rodák, v Malackách veľmi dobre známy bývalý dekan a správca farnosti Augustín Drška. U mnohých ľudí sa hneď v pamäti vynoria obrazy z obdobia rokov 1989-91.

Začnem svojimi spomienkami. Na náboženstvo som začal chodiť ako druhák na základnej škole. V suteréne budovy bývalého kláštora boli dve triedy. V jednej učil tretiakov Irenej Ciutti a v druhej nás Augustín Drška. Bolo nás len niekoľko z celého ročníka, ktorých rodičia nedbali na upozornenia učiteliek o možných ťažkostiach pri štúdiu. Pán dekan Drška nám rozprával o Adamovi a Eve, o Kainovi a Ábelovi a ďalšie príbehy. Rozprávanie dopĺňal kresbami na tabuľu. Ako odmenu za vedomosti nám dával rôzne drobnosti, dodnes mám doma od neho obrázok Jána Pavla II. Vždy, keď sme boli v nedeľu na omši, dal nám známky, ktoré sme si s hrdosťou lepili do zošita. Sršal humorom, pamätám si, ako zo srandy spolužiaka prehodil cez plece ako vrece. Mňa volal Marcin.

O rok neskôr, už po revolúcii, bol chvíľu v Malackách sám, bez kaplána. Pripravoval nás, už na Dérerke, na prvé sväté prijímanie. Vysvetľoval vtipným spôsobom, ako pri prijímaní treba vyplaziť jazyk a ako to niektorí ľudia robia nesprávne – niektorí veľmi vyplazujú, iní takmer vôbec. Samozrejme nechýbali názorné ukážky. Boli to zaujímavé, zábavné hodiny. A vôbec, bolo to pekné obdobie, aj vďaka nemu, jednému z človekov medzi ľuďmi. Mám to hlboko v pamäti a som mu vďačný.

Ako si na Augustína Dršku a na obdobie jeho pôsobenia v Malackách spomínajú tí, ktorí vtedy boli dospelí?

Nikdy by sme nemali odkladať veci, na ktorých nám záleží a ktoré sú dôležité. Možno nie sú dôležité len pre nás. Tak som sa roky chystal vycestovať na návštevu za pánom dekanom Augustínom Drškom, až nie je kam… Rozšíril zoznam ľudí, ktorých som nestihol a už navždy mi to ostane veľmi ľúto.

Zoznámil nás Vlado Šíp v najhektickejšom porevolučnom období, kedy sa otvárali možnosti na objasnenie množstva odpovedí na mnoho otázok. Bolo to obdobie, keď sme práve s jeho súhlasom a pomocou hľadali možný hrob Andreja Hlinku, pretože jedna z horúcich stôp viedla do Čierneho kláštora v Malackách. Hľadali sme v kostole ostatky Pálffyovcov, v kryptách základy kaštieľa, ktorý tu stál prvý, vyberali sme zo spoločného hrobu ostatky františkánov, aby ich bolo možné po pol storočí dôstojne pochovať, triedil som a spisoval pozostatky kláštornej knižnice… Pri tom všetkom sme s pánom dekanom prebrali celý svet. Stretol som v živote málo tak vzdelaných ľudí, ale to nebolo to najdôležitejšie. Jeho duša bola ešte oveľa väčšia ako jeho vedomosti a navyše bola na dušu duchovného nezvykle liberálna. Vedeli to pravdepodobne všetci, ktorí sa s ním stretli i keď bývalému režimu a niektorým jeho nadriadeným to nebolo celkom vhod.

Skôr ako som sa pustil do týchto niekoľkých riadkov o našej krátkej spoločnej ceste, prepátral som internet v snahe sledovať, kadiaľ sa uberala ďalej. Je plný vyznaní najrôznejších ľudí, ktorí neváhali prichádzať zďaleka, aby ich zosobášil práve on a plný spomienok ľudí hrdých na to, že s ním mohli obedovať, alebo aspoň chodiť na jeho kázne. Stretnutia s ním museli byť silné, keď sa o to ľudia delili s ostatnými ešte počas jeho života. Vlastne až teraz som si uvedomil, aké sme mali šťastie, že sme ho poznali tak zblízka. A až teraz, keď nám jeho smrť dovolila poodstúpiť, vidíme v plnom obraze jeho veľkosť. Ďakujem mu za všetko a za všetkých. Zomrel človek, ktorý bude svetu chýbať.

Stano Bellan

V roku 1990 sme sa s mojou Jankou sobášili. V malackom kostole. A neboli sme jediní, ktorí mali to veľké šťastie. Pretože ako iných, tak aj nás sobášil človek s veľkým Č. Už na predsobášnych posedeniach sme si porozumeli a také naše špecifické, svojské priateľstvo pretrvalo dodnes. Dodnes, kým som sa nedozvedel tú smutnú zvesť. Ale my s pánom dekanom vieme, že vieme. Lebo on je jedinečný. Mám v sebe mnoho príjemných spomienok a ďakujem za to, že ich mám. Pri každej príležitosti ich s radosťou prerozprávavam priateľom a známym a všetci ho potom túžia spoznať. Tak trochu teraz neviem ako. Ale viem, že naše deti ho cez nás spoznávajú deň čo deň. Pretože mne aj Janke otvoril spoločnú cestu životom. Dokonale. A to hovorím bez pátosu. Je to tak. Máme Ťa radi, ujo Augustín.

Janka a Vlado Zetkovci

Pre mňa bol Gusto Drška príklad kňaza, ktorý ma veľmi oslovil a ktorého praktiky aj ja úspešne užívam. Nikdy ma neoslovovali kňazi, ktorí akoby boli z inej, nejakej klerikálnej planéty, ktorí chodia iba v kňazskom koláriku, vyžívajú sa v dlhých, ľuďom cudzích a životu vzdialených bohoslužbách. On bol normálny chlap, vedel sa porozprávať s chlapmi, ktorí práve pracovali na kostole a to takým spôsobom a štýlom, že ich našiel tam, kde sa práve v ich životnej situácii nachádzali. Nerobil im svätuškárske prednášky, nemoralizoval, ale vedel ich osloviť. Ale nemal problémy porozprávať sa ani s politikmi, či ženami, ktoré pravidelne chodili na rannú či večernú omšu. Priamosť a akási záhorácka úprimnosť boli pre mnohých prekvapujúce, až sa niektorí urážali, ale ak sa jednalo o pomoc, bol prvý, ktorý urobil často aj nemožné. Bol veľmi obľúbený u manželských párov, ktoré pripravoval na sobáš, alebo u rodičov, s ktorými sa rozprával o krste. A to sa mi zdalo veľmi dôležité, že ním boli oslovení ľudia, ktorí s cirkvou nemali nič dočinenia. Jeho bohoslužby boli jednoduché, ale dôstojné a nikdy nie dlhé. Ako začínajúcemu teológovi mi dal názory, ktoré zastávam aj dnes a podľa ktorých sa v pastorácii riadim. Viem, že kým bol v Malackách, nemal vlastné bankové konto. Jeho plat chodil na konto fary, čiže jeho osobne peniaze patrili farnosti. Tak nemal ani nikdy nič našetrené. Nikdy nechcel byt stredom pozornosti, neprijímal žiadne gratulácie ani tituly.

Ja v ňom strácam dobrého priateľa, ale zároveň sa teším, že mám zasa jedného dobrého známeho v nebi. A mať v nebi známosti je určite dobré; teším sa, že si tam s ním raz znova sadnem, otvoríme si fľašu dobrého nebeského vína a budeme diskutovať.

Gabo Kožuch

Foto: archív autora a valcovic.blogspot.com

24 replies
  1. Robo
    Robo says:

    Spoznal som ho v Bratislave na Dlhych Dieloch, kde nam pokrstil dve deti. Jeho pristup k dospelakom aj detom bol uzasny, a jeho kazne … to sa nedalo nepocuvat ho, zaujal asi vsetkych.

  2. Michal Ďuriš
    Michal Ďuriš says:

    Jednoduchý a bezprostredný, so srdcom na dlani, s rýdzim humorom, priamou rečou, hlboko ľudský a zároveň Boží… Tým všetkým sa nás, každého kto ho stretol, nejako dotkol a zanechal v nás trvalú, nezmazateľnú stopu… Je nám ľúto, a cítime potrebu povedať mu, čo sme nestihli… Ďakujeme

  3. Miriam
    Miriam says:

    Chcem Vám poďakovať v mene dekana Dršku za pekné články o ňom, viem, že by tak urobil, ale už to nejde! Velmi nám chýba… a vždy bude.

    jeho neter Miriam

  4. Marian
    Marian says:

    Som rád,že som vyrastal pri takom kňazovi.Tie spomienky,ktoré mám na neho navždy zostanú vo mne.Ked v r.1989 od nás odchádzal,boli sme veľmi smutní.Ale ked prišla táto správa…Nikdy nezabudnem na Vás

  5. Jana
    Jana says:

    Aj ja som mala osobnú skúsenosť stretnúť sa s pánom dekanom Drškom. Toľko veľkorysosti, dobroty a pochopenia, koľko venoval môjmu problému dnes už nenájdem. Je mi smutno, lebo často som sa k nemu v myšlienkach vracala. Posielam vďaku do neba….

  6. Vojtech Planka
    Vojtech Planka says:

    Ďakujeme Vám, pán dekan! Celá naša rodina. Nedokážem opísať, ako je mi to veľmi ľúto, že sa už nestretneme na tejto pozemskej púti.
    Zbohom.

  7. Erika Dudová
    Erika Dudová says:

    Odišiel človek, s obrovským srdcom, veľkou mudrosťou a nekonečnou ľudskosťou,jeho pozemská púť je na konci, ale jeho múdrosť zostáva v nás!Zbohom, Gustinko!

  8. Margita a Miroslav Lihanovci
    Margita a Miroslav Lihanovci says:

    Keď som telefonovala s Gustikom – chrústikom v deň jeho narodenín ani vo sne mi nenapadlo že to bude náš posledný rozhovor.Moja rodina pozná tohto fantastického človeka 28 rokov bol to kňaz ktorý nás 17.10.1981 zosobášil,ktorý nám krstil deti, moja staršia dcéra keď bola malá mu vymyslela aj meno chrústik, takto Gustika-chrústika oslovujeme stále. To že ho už nikdy neuvidíme nás veľmi bolí, a je nám nesmierne ľúto, že odišiel tak úžasný a vzácny človek. Chceli sme ho navštíviť ale sme to nestihli, stále sa niekam ponáhľame a to podstatné v živote nám uniká.Milý Gustík- chrustík budeš nám veľmi, veľmi chýbať a stretneme sa už len pri tom pohári nebeského vína. Nikdy na Teba nezabudneme.

  9. Miriam
    Miriam says:

    Dnes je to mesiac, čo nám náš Gustík / Aťíťín a Gufta / odišiel a naposledy vydýchol. Ten mesiac bez neho tuná … Stále ho hľadáme, čakáme že príde…
    A on neprichádza. Nezavola,nepostíska, nepoteší !!! Realita je hrozná.
    Chýba nám a neni sú na to slová … len slzy.
    Tá strata je nenahraditeľná.
    Ďakujem, že na neho myslíte!

    neter Miriam

  10. peter valkovič
    peter valkovič says:

    Hlboko ma zranila táto správa, že Gusto odišiel od nás. Napriek tomu, že som poznal niekoľko kňazov, Gusto ostáva v mojom srdci absolútna autorita bol teda aj ako kňaz aj ako človek, nechápem načo ho Boh posiela do neba, keď tu na Zemi by bol užitočnejší. Ozaj škoda, že takýchto kňazov nemáme viac.

  11. Marian
    Marian says:

    Pri polnočnej sv.omši som si tak pomyslel,že sú tu vianoce,ktoré on už medzi nami neslávi.Spomienky,ked nádherne spieval na polnočnej evan. a mnohé iné krásne veci sa nedajú zabudnúť.On už slávi iné vianoce,ktoré sú iste krajšie a ja verím a teším sa na také vianoce,kde nášho Pána budeme oslavovať zasa spolu a ešte viac.

  12. Ludmila
    Ludmila says:

    Dnes by oslávil pán dekan Augustín Drška 71 rokov,
    prosím všetkých ktorí ho poznali o krátku modlidbu.
    Verím, že tak ako chýba mne a mojej rodine chýba
    aj Vám. Každý deň ďakujem nášmu Pánovi, že mi
    dal možnosť ho spoznať , tak vzácneho človeka s tak
    veľkým srdcom a láskou k ľuďom akého málokedy
    môžeme stretnúť.
    Vďaka Vám za všetko za Vaše duchovno ktoré ste
    do nás vlievali, posielame veľa pozdravov a veríme
    v stretnutie
    Ludmila s rodinou

  13. Nina
    Nina says:

    Spoznala som ho, keď som bola na prázdninách v Kamanovej. Mohla som mať asi 10 rokov. Keď vedel, že som na prázdninách u Žiakových, zastavil sa. Mala som ho veľmi rada. Vždy sa ku mne prihovoril. Po maďarsky. Vedel, že pochádzam od „Maďarov“, z juhu. Prvú detskú Bibiliu mám práve od neho. Bol to veľký človek.

  14. Vinco
    Vinco says:

    Až dnes som sa dozvedel, že už nie je medzi nami.
    Nikdy nezabudnem na jeho kázne na Dlhých Dieloch okorenené výbornými záhoráckymi vtipmi na ktoré nadvezovalo vždy nejaké
    poučenie. Pre každého mal vždy milé slovo a pre deti aj pohladenie alebo cukrík.
    Osláv Bože jeho dušu.

  15. Miriam
    Miriam says:

    Dnes by oslávil 72 rokov… Snád sedí niekde medzi anjelmi, popíjajú biele a oslavujú…Tak všetko naj ujo Gusto ! Chýbaš, smútný ostal ten život tuná bez teba…

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.