Tehelne v Malackách

Stavebným materiálom v Malackách a okolí bola v posledných storočiach najmä tehla. V Malackách bolo v minulosti niekoľko tehelní. Najstaršie zmienky o tehelniach na území Malaciek máme z 18. storočia. Podľa spomienok starých Malačanov vieme, že tehelňa bola na tzv. Práfeldách (Brachfeld), pri ceste smerom do Veľkých Levár a na mieste dnešného „odpadového dvora“ na Rádku, na Hlbokej ulici. Staré mapy ukazujú, že tehelne na tých miestach naozaj boli, ale aj na iných miestach.

Na mape z konca 19. storočia vidíme dve tehelne – jednu pri levárskej ceste, druhú severne od Rádku (Hrádku)

Téma tehliarstva a tehelní v Malackách zatiaľ nie je komplexne spracovaná. Tento článok je akousi mozaikou zostavenou z útržkov informácií z rôznych zdrojov a vôbec nepokrýva celú oblasť tehliarstva v Malackách. Môže však byť východiskom pre ďalší výskum. Cenným zdrojom informácií sú práve mapy.

Na mapách tretieho vojenského mapovania sú tehelne označené ako „Ziegelhütte“, resp. skratkami Z. O. (Ziegelofen) alebo Z. S. (Ziegelstreichen). Na katastrálnej mape z roku 1914 sú tehelne v Malackách označené ako teglaház. Informácie o tehelniach máme aj zo súpisov pálffyovského majetku a z cirkevných matrík.

Využitie tehál v praxi. Stavba domu na Stupavskej ulici v 30. rokoch 20. storočia

1. Tehelňa pri Kozánku

Podľa katastrálnej mapy z roku 1866 bola tehelňa situovaná na južnom okraji katastra Malaciek, tesne pri hraniciach s katastrom Plaveckého Štvrtka. Objekt je v mape pomenovaný ako Ziegel Brennerei Pri Kozance. Informácie o tehelni máme aj z matrík. V roku 1860 sa narodil syn pracovníčke tehelne na Kozánku.

2. Tehelňa na Brachfelde (Práfeldách)

Miesto s týmto názvom sa nachádzalo neďaleko Rakárne (Rakárny), východne od centra Malaciek. Tahelňu v tejto lokalite nám ukazuje mapa z tretieho vojenského mapovania, aj katastrálna mapa z roku 1914.

Najstarší záznam o jej existencii v matrikách sme našli z roku 1857. V tomto období boli tehliarmi v tejto tehelni Jozef Rohlíček, Jozef Nedelský, Vendelín Danihel a možno aj ďalší.

V súpise pálffyovského majetku z roku 1899 (uvádzanom ako Kmeňová kniha Plaveckého panstva) sa nachádza jediná píla – práve rakárenská. Ocenili ju na 2000 zlatých.

Pálffyovská tehla z 19. storočia

V súdnych spisoch sa zachoval opis tejto tehelne z roku 1927. Objekt pozostával z dvoch obytných budov, štyroch drevených kôlní (zrejme na skladovanie tehál), kravína a dvoch sušiarní tehál. V období po vzniku Československa mal dom číslo 600. Väčší dom mal šesť izieb, šesť kuchýň a komoru. Menší dom mal dve izby, dve kuchyne a komoru. Po skončení pálffyovskej éry prevzali tehelňu vojenské lesy. Istý čas zrejme nebola v prevádzke, do činnosti bola uvedená opäť v roku 1930, ako sa dozvedáme z inzerátu v Slovenskom Záhorí.

3. Rádek (Šimkova tehelňa)

Ďalšia tehelňa sa nachádzala v areáli dnešného smetiska na Hlbokej ulici. Tiež nám túto informáciu potvrdzujú obe vyššie uvedené mapy. Podľa Vladimíra Šípa sa táto tehelňa označovala ako Šimkova.

4. Pri levárskej ceste (Uhrincova tehelňa)
Jedna tehelňa sa nachádzala severne od centra Malaciek, neďaleko cesty vedúcej do Veľkých Levár. Podľa viacerých informácií sa táto tehelňa označovala ako Uhrincova. Fungovala od 19. storočia a spomínaná je aj v 30. rokoch 20. storočia.

Dve tehelne medzi cestou do Veľkých Levár a železničnou traťou na mape z roku 1914

5. Severná časť Malaciek (Rohlíčkova tehelňa)
Východne od Uhrincovej tehelne sa nachádzala ďalšia tehelňa, ktorú viaceré zdroje uvádzajú ako Rohlíčkovu. Obe tehelne sa nachádzajú aj na starých mapách. Na tomto mieste treba uviesť, že meno Rohlíček sa v starých matrikách spomína aj v súvislosti s inými malackými tehelňami.

6. Stupavská ulica (Štepánkova tehelňa)
O umiestnení tejto tehelne sme našli zmienku u V. Šípa. V miestopise z roku 1930 sa zase uvádza, že v tom čase bola v prevádzke.

7. Pri kanáli Maliny (Tri duby)
Tehelňa v tejto lokalite je označená na katastrálnej mape z roku 1914. Nachádzala sa na konci dnešnej ulice Ota Kožucha, za potokom Malina. Iné informácie k nej sme zatiaľ nenašli.

Tehelňa pri kanáli Maliny

Čo sa týka vlastníkov alebo nájomcov malackých tehelní, okrem vyššie uvedených mien sa na prelome 19. a 20. storočia spomínajú aj ďalšie mená – Wasservogl, Stern, Spitzer (tento mal zrejme jednu z tehelní v smere na Veľké Leváre), Polák. Predpokladáme, že sa viazali na niektoré zo siedmich tehelní, ktoré sme popísali. Vlastníci a nájomcovia sa menili a s nimi aj označenie tehelní.

Okrem domácich tehelní využívali obyvatelia tehelne najmä z Devínskej Novej Vsi, Pezinka, Šenkvíc. V okolí Malaciek boli rozšírené aj tehly z rakúskeho Dürnkrutu.

V súvislosti s tematikou tehelní dávame do pozornosti zaujímavú štúdiu Tehliarstvo na Záhorí.