Mikuláš VI. Pálffy

Mikuláš VI. Jozef bol starším synom Jána IV. Karola Pálffyho, mladšieho syna Pavla IV., a Sidonie Agnes von Liechtenstein. Narodil sa v roku 1671. Keď sa narodil, nič nenasvedčovalo tomu, že raz bude hlavou malackého rodového majetku.

Mikuláš sa uplatnil na habsburskom dvore, stal sa kráľovským komorníkom a strážcom koruny. Pôsobil v armáde, dosiahol hodnosť plukovníka.

Oženil sa v roku 1693 vo Viedni s grófkou Juliannou Drugeth de Homonna (1679-1726). V roku 1695 sa im narodil syn Jozef Karol, ktorý v tom istom roku zomrel. Iných potomkov nemali.

V roku 1693 zomrel Mikulášov mladší brat František II. Iných súrodencov Mikuláš nemal. V roku 1694 zomrel jeho otec Ján IV. Karol a tiež strýko Ján III. Anton, dovtedajší držiteľ malackého fideikomisu. Vtedy sa stal hlavou práve Mikluláš VI.

O jeho vzťahu k Malackách nevieme vôbec nič. Po Pavlovi IV. a Jánovi III. Antonovi bol treťou hlavou Plaveckého panstva z pálffyovského rodu. Zdá sa, že svojej funkcie sa de facto neujal. Snáď kvôli pohnutým časom  a vojenským povinnostiam. Františkáni pri úmrtí jeho nasledovníka Mikuláša V. v kronike uviedli, že bol štvrtým fundátorom (zakladateľom-patrónom) kláštora, neskôr to prepísali na tretieho a toto číslovanie dodržiavali. Ako “druhý fundátor” bol uvádzaný Ján III. Anton, Mikuláša VI. vynechali. Môžeme len špekulovať, či riadila panstvo jeho matka alebo niekto iný. Zrejme to nebolo obdobie rozvoja.

V tom období prebiehalo posledné z protihabsburských povstaní, počas ktorého bol Plavecký hrad veľmi poškodený. Pálffyovci ho už neobnovili a začal chátrať.

Mikuláš zomrel ako 35-ročný 10. augusta 1706 na talianskom území (Modena) v Carpi. Bolo to počas vojenského ťaženia, ktoré bolo súčasťou habsbursko-francúzskej vojny o španielsky trón (vojny o španielske dedičstvo). Nezomrel v boji, v literatúre sa uvádza, že príčinou bola horúčka. Vdova Julianna sa o tri roky neskôr opäť vydala. Mikulášova matka prežila svojho syna o takmer pätnásť rokov.

Mikulášovou smrťou vymreli potomkovia Pavla IV. vymreli po meči. Z tohto dôvodu prišlo v nasledujúcom roku k veľkému deleniu pálffyovských majetkov. Rod sa rozdelil na dve línie, staršiu reprezentovanú Mikulášom V. a mladšiu vedenú jeho (mladším) bratom Jánom V. Obaja boli synmi Mikuláša IV. a vnukmi Štefana II., brata Pavla IV. Držiteľom majetkov malackého fideikomisu sa podľa testamentu Pavla IV. Pálffyho stal Mikuláš V. Pálffy (1657-1732).

Výrez z pálffyovského rodokmeňa podľa Pavla Jedlicsku. Pavol IV. je tu nesprávne uvedený ako Pavol III.

V tejto súvislosti treba upozorniť na zaujímavosť v číslovaní. Po smrti Mikuláša VI. zdedil Plavecké panstvo a ďalšie majetky Mikuláš V. Nejde o chybu – Mikuláš V. bol starší, ale nebol priamy potomok Pavla IV. A prednosť pri dedení mali priami potomkovia. Až po smrti Mikuláša VI. a vymretí Pavlovho potomstva po meči prišiel na rad Mikuláš V. Zdá sa, že jeho éra bola pre Malacky lepšia.

Zdroje:
http://genealogy.euweb.cz/hung/palffy1.html
Hupko, D.: Pálfiovci z Malaciek a malackí Pálfiovci. In: Malacky a okolie 3, 2010. s. 96
Lehoczky, A.: Stemmatographia Pars II. V. Genealogia Pálfiana. Pozsony, 1798, s. 92
Jedlicska, P.: Eredeti részletek gróf Pálffy-család okmánytárához (1401-1653) s gróf Pálffyak életrajzi vázlatai. 1910, s. 601