Genius loci (17) – Stará fara

V 70. rokoch bola zbúraná časť Záhoráckej ulice od farského kostola po dnešné budovy bánk – UniCredit a VÚB. V tomto priestore zostali len dve budovy, ktoré mali zostať zachované. Stáli oproti sebe – Rendunk ako symbol pálffyovskej moci a stará fara z 18. storočia ako symbol cirkevnej moci. Obe nakoniec zbúrali. Dnes sa pozrieme na históriu niekdajšej farskej budovy.

Najstaršia zmienka o malackej fare je z polovice 16. storočia. Stála neďaleko kostola, podľa niektorých na mieste neskoršej budovy obecného domu (dnes bytové družstvo). Budova fary, ktorej je venovaný tento článok, stála vedľa dnešnej budovy MCK smerom ku kostolu. Je možné, že pôvodná farská budova stála práve tu.

Fara na katastrálnej mape z roku 1914

Novšia farská budova bola podľa pamiatkárskych zdrojov baroková stavba z 18. storočia. Tento údaj potvrdzuje kanonická vizitácia z roku 1812, ktorá uvádza jej rok postavenia 1789. V roku 1808 pri požiari Malaciek vyhorela a bola obnovená o rok neskôr. V pamiatkárskych materiáloch je opisovaná ako prízemný dvojkrídlový dom so širokou 8-osovou hlavnou fasádou. Prejazd bol na ose zaklenutý pruskou klenbou. Nosná bytová časť bola trojpriestorová a zaklenutá pruskými klenbami. Zadná prístavba vznikla neskôr.

Fara bola sídlom malackých katolíckych diecéznych kňazov, ktorí mali na starosti správu farnosti. (Na rozdiel od františkánov, ktorí mali iné poslanie a úlohy.) Tu, v niekdajšom centre Malaciek, bol farský úrad, tu sa vybavovali krsty, sobáše, pohreby a iné záležitosti, tu boli vedené všetky matriky. Sem poddaní odvádzali do polovice 19. storočia dávky pre cirkev.

Vo tejto farskej budove bývali a pôsobili títo kňazi: koncom 18. storočia Ján Mráz, v 19. storočí ďalej Ján Nepomuk Proháska, Michal Žibraj, Imrich Ostrovský, Anton Nuszer, Štefan Čulen a až do štvrtiny 20. storočia a malacký rodák Jozef Kováč. Poslední traja sú pochovaní na starom cintoríne.

Po smrti posledného dekana Jozefa Kováča v roku 1925 prevzali správu farnosti františkáni a farský úrad presunuli do kláštora, kam bola prenesená aj podstatná časť inventáru vrátane knižnice (podľa vizitácie z roku 1912 mala 392 kníh). Budova fary bola uvoľnená na iné účely.

Po likvidácii kláštora sa sem správcovia fary nevrátili, ale sídlili v bývalom kláštore. Keďže budova bola rozľahlá, rozdelili ju na tri nájomné byty. Vlastníkom zostala cirkev. Istý čas tu v medzivojnovom období býval aj významný malacký učiteľ Peter Straka. Od začiatku 70. rokov 20. storočia v jednom z bytov bývali rehoľné sestry kongregácie Notre Dame, ktoré pôsobili v malackom detskom domove.

V tom čase sa už pripravovala projektová dokumentácia nového sídliska na Záhoráckej ulici. Keďže budova fary bola pamiatkovo chránená (ako kultúrna pamiatka III. kategórie), počítalo sa s jej zachovaním. Rovnako mala byť zachovaná ešte budova bývalej pálffyovskej správy (Rendunk) a hotel Tatra. Takýto návrh bol ešte v dokumentácii z roku 1979. O niekoľko rokov zbúrali aj faru, ako poslednú budovu na tejto strane ulice v rade od školy (dnešná ZUŠ) po cestu na Vinohrádek. Onedlho rovnako skončila aj budova Rendunku. Časť ulice bližšie k dnešnej svetelnej križovatke zostala zachovaná.

Budova fary krátko pred zbúraním

Fara stála v priestore medzi budovami na fotke (dnešné MCK a polyfunkčný dom). Na aktuálnych fotkách vidieť dodnes zachovaný vjazd od cesty k fare

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.