Začiatky Dobrovoľného hasičského zboru v Malackách

V tomto roku si malacký dobrovoľný hasičský zbor pripomenul 150. výročie od svojho založenia. Je to najstarší spolok v meste, ktorý vznikol v roku 1875 a ktorý zároveň nepretržite funguje. Pri absencii zápisníc a iných dobových dokumentov vychádzame z neskorších dokumentov a spracovaných textov. Najobsiahlejšie informácie poskytuje kronikárka Jozefína Brantalová v texte, ktorý vznikol približne sto rokov po vzniku spolku. Predpokladáme, že vychádzala zo starších prameňov, ktoré nemáme k dispozícii. V článku venujeme pozornosť vývoju malackého hasičského zboru v prvom štvrťstoročí jeho existencie. Cieľom článku je poskytnúť náčrt, predstavu o požiaroch a činnosti hasičov v tom období.

Vývoj v oblasti hasenia požiarov v starších časoch

Najstaršia známa zmienka o požiari v mestečku Malacky je v súpise usadlostí z roku 1553. Samozrejme, požiare v mestečku boli aj predtým aj potom, keďže oheň bol v domácnostiach nevyhnutný – varilo sa na otvorenom ohni. Príčinou požiarov býval aj zásah bleskom. Keďže domy, najmä strechy, neboli z ohňu odolných materiálov, a technické možnosti hasenia boli obmedzené, požiar sa neraz rozšíril a spôsobil väčšie škody. Ako sa píše v úvode dobovej príručky od Jozefa Kohúta:

Ako sa píše v úvode dobovej príručky od Jozefa Kohúta:

„Oheň, ako z jednej strany je nesmierne užitočný a človečenstvu prepotrebný, tak z druhej strany zase stáva sa on často škodonosným; lebo sotva si človek postavil kolibu, už ho navštevuje oheň ako nepriateľ a človek je nútený boriť sa s ním.“

Hlavnú úlohu pri hasení zohrávali takmer do konca 19. storočia cechy. Ako pozorovateľňa pravdepodobne slúžila ochodza na veži farského kostola.

Dobrovoľné hasičské zbory začali v Uhorsku vznikať v poslednej tretine 19. storočia, impulzom bolo založenie hasičského zväzu v Budapešti v roku 1863. V tom istom roku bol založený hasičský zbor v Spišských Vlachoch, v Prešove dokonca už v roku 1847. V Bratislave vznikol dobrovoľný hasičský zbor v roku 1867, v Trnave o rok neskôr. Ďalším dôvodom vlny vzniku hasičských zborov bolo zavedenie preventívnych opatrení nariadením ministerstva vnútra z roku 1869 a následné zrušenie cechov v roku 1872. Tým vznikli obciam povinnosti v tejto oblasti a začali sa zakladať obecné hasičské zbory zložené z dobrovoľníkov. V 70. rokoch vznikli zbory v ďalších mestách a obciach krajiny, pričom nie je isté, či išlo v jednotlivých prípadoch o faktický alebo právny vznik, teda či boli zbory úradne zaregistrované.

V Malackách vznikol hasičský zbor začiatkom roka 1875 – ako prvý na Záhorí. V 19. storočí bolo v Malackách do jeho vzniku niekoľko vážnych požiarov, z nich najpamätnejší bol oheň v roku 1808, ktorý okrem zničených domov výrazne poškodil farský kostol, ktorý mal odvtedy vyše sto rokov na veži len provizórnu striešku. O požiari v roku 1852 informovali dobové Slovenské noviny:

„Podobně 3 dny před tím, totiž dne 28. Mar. weliký požár zachwátil Malacky (w pressp. stol.) tak že za 3 hodiny 54 domů shořelo.“

Dobrovoľný hasičský zbor v Malackách – vznik a začiatky

Podľa kronikárky J. Brantalovej vznikol dobrovoľný hasičský zbor v Malackách 15. februára (rok uvádza nesprávne 1876, hasiči dôsledne uvádzali ako rok vzniku 1875) a združoval ľudí bez rozdielu politického a náboženského presvedčenia. Prvým predsedom a veliteľom sa stal gróf Mikuláš Pálffy (1831-1884), podpredsedom advokát dr. Ľudovít Eremit. Aj ďalšie funkcie v predstavenstve zastávali ľudia z prostredia honorácie mesta, spravidla nepochádzajúci z Malaciek. V čase založenia mal spolok 182 členov, z toho 76 aktívnych, ďalší boli prispievajúci členovia.

Ako je zvykom pri združeniach a spolkoch, v pravidelných intervaloch sa konávali stretnutia členov (valné zhromaždenia) ktorých programom bola aj voľba funkcionárov. Ich úlohou bolo zabezpečiť podmienky na existenciu a rozvoj, vrátane samotnej hasičskej činnosti. Starali sa o administratívu a hospodárenie, organizovali aj spoločenské podujatia. Byť členom vedenia hasičského zboru bolo vtedy vecou prestíže a v zozname nachádzame mená mnohých vplyvných osobností.

Prvý predseda Mikuláš XII. Pálffy podľa Brantalovej pôsobil vo funkcii dvanásť rokov. Údaj nie je presný, keďže tento šľachtic zomrel v roku 1884. Ďalšími predsedami do konca 19. storočia boli pálffyovský správca Pavol Bacsák (Bačák) a štátny notár František Bucsay (Bučaj).

Samotné zásahy pri požiaroch, ale aj pri povodniach, riadil veliteľ zboru a vykonávali iní členovia ako funkcionári. O ich aktivitách informuje najmä dobová tlač. Prvým veliteľom bol Jozef Šetaffy, jeho zástupcom Gustáv Karner. Po dvoch rokoch sa stal veliteľom Ján Ramsauer, ktorý po dvanástich rokoch odovzdal funkciu na viac ako štvťstoročie krajčírskemu majstrovi Ignácovi Roszkopfovi.

Priestorové a technické podmienky

Od začiatku mali hasiči k dispozícii štvorkolesovú ručnú striekačku, ktorú venovala malacká samospráva. Táto striekačka bola zakúpená už v roku 1858, čo ukazuje, že samospráva sa podporovala hasičskú činnosť aj pred vznikom organizovaného hasičského spolku. Túto striekačku využívali hasiči až do roku 1931. V roku 1887 pribudla trojkolesová ručná striekačka. 16-metrový mechanický rebrík mali hasiči od roku 1895 a používal sa až do polovice 20. storočia.

Ďalšie vybavenie zboru opisuje Brantalová: „Mimo toho mal zbor v držbe hasiaci prístroj Totál, jeden voz pre mužstvo, 4 sudy na vodu, dva práškové hasiace prístroje, 672 bm hadíc, 54 bežných metrov savíc a všetku potrebnú výzbroj pre mužstvo.“

Valné zhromaždenia bývali pravdepodobne v prenajatých priestoroch niektorého z malackých hostincov. Technika bola zložená v Pálffyovcami poskytnutej budove zbrojnice v „Sklépkoch“ na námestí pri Čiernom kláštore, vedľa nej sa nachádzala aj pozorovacia veža, resp. stĺp. Tento stav sa nemenil 60 rokov. Pálffyovci finančne podporovali dobrovoľných hasičov do roku 1926.

Brantalová o ďalších aktivitách hasičského spolku píše: „Veľmi parádne a slávne bývali hasičské bály. Dlhé roky to však bolo výsadou tej panskej časti požiarnikov.“ Zápisnice zo stretnutí orgánov spolku, ktoré obsahovali podrobné informácie, sa nezachovali.

Požiare a povodne od založenia hasičského zboru do konca 19. storočia

Podľa Brantalovej boli väčšie požiare v rokoch 1885 (vtedajšia Nová ulica, na ktorej sa o rok neskôr začala stavať synagóga), 1888 (veža Čierneho kláštora), 1889 (trikrát požiar v Domkoch), 1896 (dva požiare na Rádku), 1898 (dva požiare na Dolnom konci – Družstevnej ulici a na Trávničku). Posledným v do konca 19. storočia bol ničivý požiar synagógy v roku 1899, po ktorom bola synagóga obnovená v nasledujúcom roku.

O dvoch požiaroch v roku 1885 informovali dobové noviny Pressburger Zeitung. V tých časoch mestečko trápili podpaľači. Jeden požiar zničil dva domy so slamenými strechami a o niekoľko dní neskôr štyri obytné budovy rovnako so slamenými strechami a priľahlé stajne. Autor článku pochválil hasičov (nie je isté, či malackých alebo bratislavských), ktorých aktivita údajne predčila mnohé stále hasičské zbory. Ďalej píše o Bratislavčanoch:

„Veliteľ našej žandárskej stanice sa počas tohto požiaru obzvlášť vyznamenal svojou odvahou a nebojácnosťou. Riskoval svoj vlastný život, keď vošiel do horiaceho domu a zachránil starú ženu ležiacu na lôžku, ktorá už stratila vedomie z prenikajúceho dymu, pred istou smrťou udusením.“

Dobové noviny stručne informovali aj o iných požiaroch v tom období.

Hasiči zasahovali aj pri povodniach, ktoré tiež neboli zriedkavosťou. Brantalová uvádza povodne v rokoch 1876, 1884, 1897 a 1901. Dobové kronikárske záznamy hovoria oj o povodni v apríli 1900, pri ktorej údajne pomáhali „z Bratislavi telegrafične dovolani Pioniry“.

Súčasnosť

Činnosť dobrovoľných hasičov pokračovala aj v ďalších rokoch a pokračuje dodnes – hoci v súčasnosti sa netešia toľkej pozornosti ako v začiatkoch. Dôvodov je niekoľko – v meste pôsobia profesionálni hasiči (Hasičský a záchranný zbor), byť dobrovoľným hasičom už nie je „spoločenskou povinnosťou“, je tu väčšia ponuka spolkov, resp. združení, pričom ich predmet činnosti i členská základňa je často užšia, atď. Malackí dobrovoľní hasiči dnes pracujú v skromných podmienkach, ale napriek všetkému sú aktívni a majú záujem sa rozvíjať.

Zdroje:

• BRANTALOVÁ, Jozefína. Kronika mesta Malacky, s. 93-94
• KOHÚT, Jozef. Cvičebník: príručka pre hasičov. [Martin], p. 1. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:47ff5069-92ec-4a0d-bd4b-4449be32c1a9
• MIKUŠ, Tibor a kol. História a súčasnosť dobrovoľných hasičských zborov v Trnavskom samosprávnom kraji. Trnava: Trnavský samosprávny kraj, 2014
• SUJA, Marián. Reglement ochrany pred požiarmi a záchranných činností. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2019
• ŠIMONÍK, František. 85. výročie založenia zemskej hasičskej jednoty na Slovensku. In Malacky a okolie. História. Malacky: Mestské centrum kultúry, 2008
• VRABLEC, Pavol. Pamätnica Dobrovoľného hasičského zboru Malacky 1875 – 2015. Malacky: Mesto Malacky, 2015
• Malacký hlas, Mimoriadne číslo I./2000
• Pressburger Zeitung, 19.8.1885, s. 2, 4
• Slovenské noviny, 6.4.1852, s. 168
• Múzeum Michala Tillnera, Pamätná kniha Malaciek, 1936
• Kronika Rim. kat. ľud. školy dievčenskej v Malackách

Titulná fotografia: Hasičská technika pred hasičským skladiskom na námestí v roku 1925 (Foto archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)