V rubrike história sú zaradené články týkajúce sa minulosti Malaciek a regiónu Záhoria. Prípadne aj súčasnosti s väzbou na minulosť (historické objekty, osobnosti a podobne). Súčasťou tejto rubriky sú podkategórie Genius loci, Osobnosti, Pálffyovci, Pamiatky, Stroj času a iné.
Jedným z najstarších a architektonicky najcennejších rodinných domov v Malackách je typický sedliacky dom z polovice 19. storočia, ktorý sa nachádza na Dolňím konci. Dom na Kozej ulici, ktorý súsedí s hlavnou cestou, má na štíte nápis naznačujúci, že dom bol postavený v roku 1858. Unikátny je komín, asi jediný zachovaný svojho druhu v meste.
Čítať ďalej →
Henrieta Františka Michala (Henryka Franciszka Michalina) Pleszowicze-Fredro sa narodila 19.7. 1844 v Ľvove (Lemberg) grófovi Henrykovi Fredro (* 1799) a Mariane Jabłonowskej (* 1820). O osem dní neskôr ju pokrstil kňaz František Turski v miestnom rímskokatolíckom kostole Sv. Márie Magdalény. Prvé meno dostala po otcovi.
Čítať ďalej →Pri príležitosti sviatkov, keď si pripomíname zosnulých, prinášame opäť krátky článok o jednom z významných hrobov na starom cintoríne v Malackách. Hrob obchodníkov Josefa a Moniky Duschekovcov siaha do čias rakúsko-uhorskej monarchie.
Čítať ďalej →
V roku 1933 v USA tragicky zahynul policajný dôstojník John Skopek, pôvodom Záhorák. Podarilo sa odhaliť jeho korene a tiež okolnosti smutnej udalosti.
Rodičia Johna Skopeka pochádzali zo Záhoria. Otec Ján Škopek sa narodil 10. marca 1874 v Kostolišti v dome č. 132 robotníkovi Martinovi Škopekovi a Anne Reichnerovej. Pokrstili ho v Malackách. Matka Tereza Vilémová prišla na svet 27. augusta 1877 v Gajaroch v dome č. 357 domkárovi Štefanovi Vilémovi a Márii Vicenovej.
Čítať ďalej →
Dnes sa väčšine ľudí označenie Vinohrádek spája s objektami hospodárskeho charakteru (majer a liehovar), ktoré sa nachádzajú pri starej ceste do Plaveckého Štvrtka a pri kanáli Malina na okraji Malaciek, južne od intravilánu. (Tento kanál, na rozdiel od pôvodného koryta potoka vedúceho cez mesto, bol inou vetvou zrejme vybudovanou umelo.) V minulosti pomenovanie Vinohrádek alebo Vinohrady označovalo rozsiahlejšiu lokalitu medzi spomenutou cestou a dnešnou cestou I. triedy (I/2) vedúcou do Bratislavy.
Táto lokalita bola, ako dokladujú archeologické nálezy, osídlená už v 8. storočí. V tých časoch sa tam preukázateľne vo veľkom pestoval vinič. Kontinuitu a súvislosť s označením Vinohrádek zatiaľ nevieme preukázať.
V Malackách a na Plaveckom panstve sa vinič pestoval aj neskôr, z novoveku sme našli konkrétnu zmienku o ročnom výnose panstiev, ktorá zahŕňa aj produkciu vína. V roku 1725, v ére palatína Mikuláša V. Pálffyho, produkcia vína na Plaveckom panstve predstavovala vyše 8 percent výnosov všetkých panstiev tohto šľachtica. Pre porovnanie uvedieme, že to bolo neporovnateľne menej ako pri panstvách na opačnej strane Malých Karpát. Pezinské panstvo spolu s červenokamenským panstvom produkovali spolu 54 percent vína zo všetkých panstiev Mikuláša V. A to ešte dobové výkazy zahŕňali len časti (nevieme, aké veľké) oboch panstiev. Stupavské panstvo malo v tom roku produkciu vína približne 7,5 percent z celkového objemu.
V mape zo záveru 18. storočia, ktorá bola súčasťou prvého vojenského mapovania, v tejto lokalite nie je uvedený žiaden názov. Druhé vojenské mapovanie z polovice 19. storočia lokalitu označuje ako Vinohrad (Winohrad).
Pozemková mapa z roku 1860 pozná lokality Horné vinohrady (Horni Winohradi) a Dolné vinohrady (Dolni Winohradi). Situované boli na rovnakom mieste ako sme uviedli v úvode tohto článku. Severne od Balážovho potoka medzi oboma cestami vedúcimi južne od intravilánu Malaciek, pričom horné boli na západe, dolné na východe.
Pálffyovský súpis pozemkov z roku 1812 obsahuje názov Vinohrádky (Vinohradki), čo je v tejto chvíli najstaršia známa zmienka o názve lokality. Nepochybne je však pomenovanie staršie. Rovnaké meno lokality uvádza aj pozemková kniha z roku 1835.
Dodnes známe pomenovanie Vinohrádek sa na mapách objavuje až koncom 19. storočia ako označenie rovnomenného majera. V prameňoch sme našli najstaršiu zmienku obsahujúcu túto verziu názvu z roku 1870 – v matrike zosnulých.
Lokalita sa dnes oficiálne volá Vinohrádok a nie Vinohrádek. V článku používame historickú podobu vychádzajúcu zo záhoráckeho dialektu, ktorá je dodnes v Malackách rozšírenejšia. Podobne ako Rádek, zámek atď. Viac o tejto téme nájdete v inom článku.
V budúcnosti sa budeme v samostatných článkoch venovať majeru a liehovaru na Vinohrádku.
O Severínkovi sme toho napísali dosť. Bodkou za pôvodným miestom bude tento krátky článok.
Čítať ďalej →Monumentálna plastika s názvom Stvorenie sveta zdobí Záhorácku ulicu v Malackách už 35 rokov. Jej autorom je významný sochár Alexander Trizuljak, ktorého najslávnejším dielom je Víťazný vojak na na bratislavskom Slavíne.
Čítať ďalej →
Dnes sa vrátime do Malaciek z konca 19. storočia. Pozrieme sa na sériu článkov publikovaných začiatkom roka 1885 v týždenníku Svornosť, ktorý vychádzal každý piatok v Trenčíne. Vydavateľom periodika s podtitulom „Časopis pre politiku, školstvo a hospodárstvo“ bol Karol Kubányi. Išlo o promaďarsky orientovaný časopis určený pre slovenské publikum.
Čítať ďalej →Starý cintorín v Malackách v minulosti siahal od vstupu po hlavný kríž. Rozšírenie severným smerom nastalo v druhej polovici 19. storočia. Táto časť sa zapĺňala postupne a ľudí z “lepších” rodín pochovávali pri hlavných cestičkách, ktoré vychádzali od hlavného kríža. Dodnes je zachovaných veľa pôvodných náhrobkov, jedným z nich je hrob niekdajšieho malackého hostinského a staviteľa dnešného Hotela Tatra Jozefa Pölzmanna.
Čítať ďalej →Sme svedkami historickej udalosti – presunu sochy sv. Františka Xaverského v Malackách. Po reštaurovaní sa socha, ľudovo označovaná ako Severínek, vráti na námestie, v porovnaní s pôvodným miestom sa však presunie o niekoľko metrov južným, resp. juhozápadným smerom. V článku zhrnieme dostupné informácie o soche, čím nadväzujeme na informácie publikované na našich stránkach v minulosti.
Čítať ďalej →
Martin Macejka
Andrej Wsól
Martin Macejka
Martin Macejka
Martin Macejka
Martin Macejka
Martin Macejka