Ako sa darí našim bývalým atlétom

Keď tak listujem výsledkami atletických súťaži, tak ma hreje pri srdci, že odchovanci našej malackej atletiky sa umiestňujú na popredných priečkach. Často počúvam, že sa chválime cudzím perím a prisvojujeme si výsledky práce iných. Samozrejme, že to nie je pravda a takéto reči šíria len závistlivci alebo ľudia neznalí vecí.

Je logické, že v našich článkoch spomíname aj úspechy našich odchovancov, pretože sme hrdí na to, že sa nám podarilo vychovať pretekárov, ktorí šíria dobré meno našej atletiky. Máme však aj dostatok našich pretekárov, ktorí sú v našom klube, takže nemáme potrebu privlastňovať si výsledky iných. Dokonca si myslím, že sa nám za tie roky podarilo vybudovať také zázemie pre našich atlétov, že len máloktorí pretekári na Slovensku ho majú lepšie. Ale odchody sú zákonité, pretože ak u nás niekto dosiahne kvalitný výsledok často už na medzinárodnej úrovni, ťažko ho presvedčíte, že inde to nemusí byť lepšie. Slová typu – už ste ho dostali na majstrovstvá sveta, teraz ho dajte tam, kde z neho majstra sveta spravia – počúvame roky dokola. Títo kibici si neuvedomujú, že na Slovensku nerastú majstri sveta ako huby po daždi (chodec Matej Tóth je prvý a mám obavy, že aj dlhé roky bude posledný majster sveta v atletike) a že našou obetavou a poctivou prácou sa, už keď neprevyšujeme, tak aspoň vyrovnáme hociktorým klubom na Slovensku.

Nie vždy sa tieto odchody pretekárov z klubu stretnú s porozumením z jednej či druhej strany, ale taký je život. My však pozorne sledujeme ich ďalšie kroky a sme radi, ak sa dostavujú úspechy.

Alexandra Štuková

Alexandra Štuková bola našou najväčšou hviezdou a po senzačnom treťom mieste na majstrovstvách sveta dorastu prišli roky stagnácie. Sandra to riešila prestupom do Slávie UK k trénerovi Lopuchovskému. Tam stagnácia pokračovala a my sme už mali obavy, že tento veľký talent slovenskej atletiky zakrpatie. Stal sa však malý atletický zázrak, Sandra začala spolupracovať so skúseným trénerom Štefanom Merešom, prešla na trať 800m /čo podľa nás mala spraviť už dávnejšie/ a úspechy sa dostavujú. Na spadnutie je limit na ME dospelých. Bola by to prvá pretekárka v histórii nášho klubu, ktorá by sa kvalifikovala na vrcholné medzinárodné podujatie dospelých.

Svoje peripetie s odchodom si užil aj náš ďalší talent Claudia Hladíková. V 17-tich rokoch sa jej darilo v skoku do diaľky, z majstrovstiev Európy sa prebojovala na mládežnícku olympiádu do Singapúru, no a po nej nám oznámila, že odchádza do Dukly B.Bystrica. Málokto toto rozhodnutie chápal. Claudia mala v AC osobný rekord 583cm. Od odchodu vymenila viacerých trénerov, borí sa so zraneniami a teraz sme ju zbadali vo výsledkovej listine ligy. Skončila v skoku do diaľky 560cm a dúfajme, že tento talent nepovedal ešte posledné slovo.

Claudia Hladíková

Ďalšia talentovaná pretekárka, ktorá sa rozhodla opustiť naše rady, bola Monika Baňovičová. Prebojovala sa v trojskoku na majstrovstvá sveta juniorov, ktoré sa konali v mekke americkej atletiky v Eugene. Bolo zážitkom aj pre jej trénera vstúpiť na štadión, kde sa rodila história svetovej atletiky.

Aj Monika sa rozhodla zmeniť prostredie, trénera a klub a prestúpila do Slávie UK Bratislava. Zatiaľ sa hľadá, výsledky „nič moc“, ale veríme, že sa Monika vzchopí a ukáže, že talent, ktorý v sebe má, nezapadne prachom.

Monika Baňovičová, AC Malacky

Martin Koch sa v mládežníckych kategóriách javil ako veľký šprintérsky talent. Aj on sa rozhodol zmeniť klub, trénera a disciplínu a začal sa venovať trojskoku. Pre nás pomerne nepochopiteľne, pretože skokanský tréner je aj v našom klube, ale čo už narobíte, ak sa niekto rozhodne odísť, tak tomu nezabránite. Maťo sa venuje trojskoku stále, na Slovensku patrí medzi tých lepších, uvidíme, či sa mu podarí preraziť aj do Európy.

koch

Marco Adrien Drozda si tiež zvolil odchod, stále preteká, venuje sa krátkym prekážkam a podľa počutia robí sparingpartnera slovenskej reprezentantke Ivete Putalovej.

My sme radi, že toľko pretekárov z nášho klubu brázdi atletické dráhy nielen slovenských štadiónov a niekedy tak v duchu rozmýšľame, že ak by sa nám ich podarilo získať späť, vytvorili by sme také družstvo, ktoré by bojovalo v slovenskej atletickej lige o popredné umiestnenia. Ale to je len taký sen, oveľa dôležitejší sú pre nás pretekári, ktorí ostali a s ktorými trávime na ihrisku denne hodiny času a ktorých výsledky nás napĺňajú nádejou, že táto práca má zmysel aj napriek odchodom, napriek nie najlepšej klíme, ktorá panuje na Slovensku medzi niektorými trénermi. Nie každý vie pochopiť, že existujú aj vidiecke kluby, ktoré môžu svoju prácu vykonávať poriadne.

Ale to je asi v každom športe, pretože ak sa nenastavia jasné pravidlá, tak tieto problémy budú stále. Ale o tom individuálne športy sú. Aj na poslednej dedine môžeš vychovať svetového atléta, ak do toho vložíš srdce. A ani v tom najlepšom centre nespravíš zázraky, ak to berieš ako robotu.

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.