Dekan Dr. Jozef Kováč

Uplynulo 155 rokov od narodenia malackého rodáka Dr. Jozefa Kováča, ktorý tu zároveň viac ako 30 rokov vykonával kňazskú činnosť. Podľa niektorých bol posledným farárom, ktorý v Malackách chcel pôsobiť.

Jozef Kováč sa narodil v Malackách 31. januára 1858 v dome, na mieste ktorého o niekoľko rokov neskôr postavili synagógu. Jeho otec Michal bol čižmárom, mama sa volala Rozália, rodená Kováčová. Pokrstili ho ešte v ten istý deň. Krstnými rodičmi boli malacký mlynár Ján Polák s manželkou. Pokrstil ho malacký farár Anton Nuszer.

Zápis v matrike o narodení Jozefa Kováča

Jozefov otec Michal Kováč podpísal v roku 1862 pozdravný list Štefanovi Moyzesovi. List podpísalo 23 obyvateľov Malaciek a okolia, z toho len štyria neboli kňazi. Táto informácia niečo napovedá o prostredí, v ktorom Jozef Kováč vyrastal.

Jozef Kováč študoval teológiu, za kňaza ho vysvätili v roku 1880. Neskôr získal doktorát z teológie. Jeden rok po vysviacke pôsobil v Modre, neskôr ako kaplán v Budapešti, kde získal doktorát. Potom sa vrátil na územie Slovenska, od novembra 1888 pôsobil v obci Hrádok (vtedy Hrádek) v okrese Nové Mesto nad Váhom. Zostal tu až do apríla 1893.

Latinská a slovenská verzia Kováčovho podpisu

Potom ho menovali farárom v rodnom meste Malacky. Prišiel sem na uvoľnené miesto po Štefanovi Čulenovi. Túto udalosť zaznamenala aj kronikárka z kláštora vincentiek v Malom kaštieli: „…vdp. farár Dr. Jozef Kováč, ktorého jako rodáka z Malaciek celá obec slávnostne privítala, pri čom sme i my spolkom marianským účasť braly.“ Stal sa dekanom malackého dekanátu a tiež správcom, v dnešnom ponímaní zástupcom zriaďovateľa malackej rímskokatolíckej ľudovej školy. Bol tiež diecéznym cenzorom a pápežským komorníkom.

Kováč medzi notárom Jávorom a slúžnym Jakubcom

Kováč z titulu svojej pozície patril medzi malackú honoráciu. Dobre spolupracoval s bežnými ľuďmi, ale aj s Pálffyovcami. Pavol Hallon uvádza, že ako jediný mohol prísť za kniežaťom a vždy bol s ochotou prijatý. Rovnako udržiaval dobré vzťahy s vedením mesta. Patril medzi členov spolku malackej inteligencie Kasíno, ktorý združoval Slovákov aj Maďarov. Pred rokom 1918 bol členom malackého obecného zastupiteľstva. Potom po prevrate istý čas nebol v zastupiteľstve a v posledných rokoch života sa tam zase vrátil.

Zaujímal sa aj o „veľkú“ politiku. Ivan Dérer vo svojich spomienkach uvádza stretnutia ohľadom volieb v 90. rokoch 19. storočia. Jozefovi Dérerovi vtedy ponúkli možnosť kandidovať za poslanca pre stupavský okes. Jedna taká porada sa podľa spomienky I. Dérera odohrávala na fare v Malackách pod predsedníctvom dekana J. Kováča.

Počas jeho pôsobenia boli zhodené tri zvony z veže farského kostola, ktoré sa použili na vojenské účely. Po skončení vojny sa aj vďaka Kováčovej snahe zrekonštruoval kostol, na veži bola odstránená provizórna strecha a nahradili ju barokovou, aká tam bola predtým. V roku 1925 na sviatok Najsvätejšej Trojice boli slávnostne posvätené nové zvony, ktoré vzápätí umiestnili do veže. V tom roku bol tiež renovovaný organ farského kostola.

Jozef Kováč bol posledným malackým farárom, ktorý žil a pôsobil na bývalej fare na dnešnej Záhoráckej ulici. Zomrel 29. decembra 1925. Zádušnú sv. omšu slúžil a pohrebné obrady vykonal bratislavský prepošt František Kopernický, príbuzný manželky Adalberta Prenoszila. Smútočnú kázeň predniesol františkán P. Libor Mattoška. Pohrebný sprievod bol veľký. Pochovali ho na starom cintoríne v Malackách. Ako kňaz pôsobil 46 rokov, z toho 32 rokov v Malackách.

Náhrobok Jozefa Kováča na starom cintoríne v Malackách

Kronikárka po pohrebe poznamenala: „Jeho život plynul ticho bez hluku, ľavica iste nevedela, čo činí pravica, len povďačné srdcia núdznych a utrápených znaly jeho dobrotu, ktoré sa nikdy neuchádzaly uňho nadarmo.“

Po jeho smrti skončilo súčasné pôsobenie rehoľných a diecéznych kňazov v meste. Správu farnosti prevzali františkáni. Po likvidácii kláštora zase diecézni kňazi, ktorí mali sídlo v bývalom kláštore. Tento stav trvá dodnes.

Zdroje:
Hallon, P.: Z dejín malackej farnosti. Malacky 1993
Almanach Spolku záhorských akademikov. Malacky 1938
Pozdravné listy Štefanovi Moyzesovi v rokoch 1861-1863. Matica Slovenská, Martin 1947
Historia domus Malackyensis (1916-1936)
Kronika Rímskokatolíckej ľudovej školy dievčenskej v Malackách
Matriky obce Hrádok (Hrádek)
Matriky Malaciek
Zápisnice obecného zastupiteľstva v Malackách

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.