Čierny kláštor bol založený pred 360 rokmi

Počas predchádzajúceho víkendu uplynulo 360. rokov od založenia františkánskeho kláštora v Malackách. Zakladateľom bol vtedajší malacký zemepán a uhorský palatín Pavol IV. Pálffy. Cieľom založenia kláštora bola najmä rekatolizácia panstva, ktoré bolo v období predchádzajúcich zemepánov Balašovcov evanjelické.

Zakladaciu listinu vydal Pavol IV. Pálffy vo svojej bratislavskej kúrii 11. októbra 1653. Originál zakladacej listiny bol napísaný zlatým ozdobným písmom na silnom pergamene s rozmermi 68×36,5 centimetrov. Súčasťou bola vosková pečať s pálffyovským erbom, zavesená na štvorfarebnej šnúre. Listina, napísaná v bratislavskej pálffyovskej kúrii, bola v prvej polovici 20. storočia uložená v provinciálnom františkánskom archíve v Bratislave. V súčasnosti je nezvestná, zachovala sa v latinčine v mnohých odpisoch. V roku 1938 publikoval františkánsky historik P. Vševlad Gajdoš v Almanachu Spolku záhorských akademikov doslovný preklad textu listiny v slovenčine.

Pečať Pavla IV. Pálffyho. Zdroj: http://mek.oszk.hu/05800/05842/html/3kotet/images/fff3450.jpg

Vyberáme z tejto listiny niektoré pasáže. Po vymenovaní všetkých titulov a funkcií zemepána nasleduje objasnenie dôvodov založenia kláštora. „Na známosť dávame touto listinou všetkým, ktorých sa to týka, že obsiahnúc od dobrotivého a všemohúceho Boha mnoho darov … sme uvažovali o tom, ako by sme mohli prejaviť svoju povďačnosť voči jeho božskej dobrotivosti … prispieť i k spáse spolublížnych. A keď sme o tomto premýšľali, padla nám vtedy do očú poloha a miesto nášho panstva v Malackách, na území spomínaného nášho Plaveckého hradu v menovanej Bratislavskej stolici, že tam dáme vystaviť nejaký dôstojný príbytok čili kláštor pre dôstojných otcov a velebných bratov menších prísnejšej observancie serafínskeho otca sv. Františka.“

Nasleduje informácia o postavení kláštora s kostolom (čo sa neskôr stalo polemickou témou). Kostol s kláštorom bol zasvätený Nepoškvrnenej Panne Márii a odovzdaný františkánom, „aby ho obývali a zbožne a vytrvale tam slúžili Bohu, svojmu poslaniu a regule učinili.“

MP-klastorzal03

Čierny kláštor na začiatku 20. storočia

V zakladacej listine sa zaoberá aj otázkou materiálneho zabezpečenia kláštora: „Pretože … spomínaný kláštor je založený na neúrodnej pôde a v kraji príliš suchom, nebolo by tam o živobytie bratov dostatočne postarané, … z vlastného popudu, dobrovoľne a slobodne dávame, sľubujeme a zaväzujeme, … že … spomínanému nášmu kláštoru … obstaráme a obstarávať budeme na živobytie pre trinásť rehoľníkov bez prestania každoročne 100 vedier vína, práve toľko piva, tri vozy obilia, 40 metrických centov hovädzieho mäsa, 20 hrúd kamennej soli po 50 librách a dreva na palivo toľko, koľko potreba bude vyžadovať.“

Uvedený záväzok podporovať kláštor sa netýkal len samotného zakladateľa kláštora (niekoľko týždňov po tejto udalosti zomrel), ale aj jeho potomkov: „Dedičom však, potomkom i všetkých našich nástupcov obojeho pohlavia vážne a dôrazne, ba priamo pod trestom upadnutia do nemilosti Božej napomíname a prajeme si, aby sa cítili zaviazanými toto naše zadelenie, výmer a záväzok, navždy neporušene zachovávať, taktiež povinní sú a nech vždy udeľujú svätú almužnu vyššie spomínanému nášmu kláštoru v Malackách, ako sme to hore určili, a nech sa ju neopovažujú v ničom umenšovať alebo porušovať. Ba im to opravdive a účinne ustanovujeme, vymerujeme, prikazujeme a odovzdávame, nech sa to trvalým a neodvolateľným záväzkom dodržiava a vykonáva, podržiava a zachováva…“

MP-klastorzal05

Kláštorná záhrada po roku 1930

Nasledujúci deň (12. októbra 1653) bol kostol a kláštor slávnostne odovzdaný za prítomnosti vacovského biskupa a bratislavského prepošta Mateja Tarnóczyho.

Treba poznamenať, že františkáni boli v Malackách už niekoľko rokov pred odovzdaním kláštora, zrejme v provizórnych podmienkach. Prvým gvardiánom sa stal P. Mikuláš Ondreovič.

Pálffyovci si svoj záväzok voči kláštoru, označovaný ako patronátne povinnosti, plnili až do 20. storočia, potom v zmenených pomeroch po roku 1918 zmluvne časť záväzku previedli na Vojenské lesy. Zvyšná časť záväzku zanikla až o niekoľko rokov neskôr, keď Pálffyovci odovzdali františkánom zámok v Malackách.

MP-klastorzal02

V 20. storočí sa františkáni sústredili najmä na pastoračnú činnosť a vzdelávanie mládeže

V roku 1950, takmer presne po 300 rokoch, sa pôsobenie kláštora násilne ukončilo. V súčasnosti do Malaciek príležitostne zavítajú františkáni z bratislavského kláštora.

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.