Zámok v Malackách v lete opäť ožije

Po roku a po dokončení rekonštrukcie strechy a komínov bude niekdajší pálffyovský zámok v Malackách opäť prístupný verejnosti. Na nádvorí a v rekonštruovaných priestoroch je pripravený zaujímavý program. Read more

CHILL OUT s Róbertom Rothom

Divadelná sezóna Štúdia mladých Divadla na Hambálku vrcholí diskusnou platformou Chill Out by ŠM DNH. O motivácii, úspechu a o kompromisoch budeme debatovať s Róbertom Rothom, hercom Slovenského národného divadla v pondelok 5.júna 2017 o 19.00 h v Spoločenskom dome v Malackách.

Read more

Chill out s Petrom Balkom

CHILL OUT BY SM DNH je diskusná platforma, ktorú pripravujú naši mladí divadelníci: Denis Farkaš  a Denis Šatan, má ambíciu predstavovať inšpiratívnych a zaujímavých hostí. Predpokladám, že sa im opäť podarí vytvoriť príjemnú neformálnu atmosféru, v ktorej budú diskutovať s Petrom Balkom

  • mladým a talentovaným chalanom, 
  • ktorý sa prvýkrát zviditeľnil ako spoluscenárista filmu Kandidát /ktorý skutočne odporúčam, vynikajúci/, 
  • taktiež je spolutvorcom seriálu Moje povstanie, jedinečný projekt, v rámci ktorého účinkovali v krátkych príbehoch, inšpirovaných SNP,napríklad Dominika Cibulková, Celeste Buckingham, Miroslav Šatan, Lukáš Latinák a iní
  • je laureátom prestížneho ocenenia ANASOFT LITERA za knihu Vtedy v Lošonci
  • scenárista filmu Čiara, ktorý bude uvedený počas leta, odohráva sa na slovensko – ukrajinských hraniciach a venuje sa tematike pašovania ľudí a tovaru
  • spolutvorca projektu Večer s Havranom 
  • a iné

Partnerom projektu je vydavateľstvo KK Bagala, je nám cťou, že pozvanie prijal pán Koloman Kertész Bagala osobne

  • ktoré sa venuje organizácii kultúrnych podujatí a propagácii domácej literatúry pod hlavičkou občianskeho združenia literarnyklub.sk
  • doteraz vo svojom vydavateľstve KK Bagala vydal približne 350 kníh, 
  • orientuje sa výhradne na slovenských autorov, veľký priestor dáva debutantom
  • založil a 18 rokov organizuje literárnu súťaž Poviedka, v roku 2009 pribudla aj súťaž Básne

Verím, že sa v utorok, 25. 4. 2017 o 17,00 zídeme v spoločenskom dome, vedľa Inkubátora a podebatujeme a dáme si kávičku so skvelými a inšpiratívnymi hosťami 🙂 Tešíme sa na Vás 🙂

videoinfo 

Text: Beina Reifová

Prameňe. Prehlídka starodávného záhoráckého folklóru

Pokiaľ chcete hlbšie načrieť do ľudového prameňa, príďte sa podívať na prehliadku záhoráckeho folklóru – Prameňe. Táto prehliadka si kladie za cieľ prezentovať širšie spektrum záhoráckych folklórnych prejavov, ako i krásu ľudového kroja. Učujete melódie starobylých piesní a zamyslíte sa nad ich textami. Uvidíte naše pôvodné tance a zvyky a zapojíte aj chuťové bunky. Read more

Videozáznam z 1. medzinárodňí konferencie o Mackovi

V polovici októbra sa v Malackách konala historicky prvá konferencia o Mackovi – postave, ktorá išla niekedy v minulosti do Malaciek. Prinášame záznam jedinečných prednášok, ktoré odzneli v októbri v rámci konferencie o Mackovi. Čo všetko sa zatiaľ podarilo vyskúmať? Read more

Zborník Malacky a okolie venovaný remeslám

V uplynulých dňoch vydalo Múzeum Michala Tillnera nový zborník o Malackách. Ten aktuálny je najobsiahlejší a je výsledkom dlhodobého výskumu témy remesiel, živností a služieb v Malackách. Read more

Nové pexeso a kalendár o Malackách – očami detí

Koncom roka boli vydané dva materiály, ktoré sú zamerané na pamiatky Malaciek a ktoré majú spoločné to, že sú zostavené z aktivít detí. Ide o pexeso a nástenný kalendár. Read more

Tri roky „varenia“ Šošovice za nami

Rok 2016 je onedlho za nami a v našej organizačnej kuchyni pomaly rekapitulujeme, čo všetko nám priniesol. A nebolo toho vôbec málo – dve vydarené Malacké šošovice, desiatky skvelých predajcov a nespočetné množstvo návštevníkov. Read more

Nová kniha Malacké pohľady. Výber z článkov 2013-2016

Desiate výročie fungovania webstránky malackepohlady.sk si jej tvorcovia pripomenuli počas slávnostného večera 24. novembra. Súčasťou takmer dvojhodinového programu bol koncert autorských piesní Vlada Handla v klavírnom sprievode Maťa Johanesa, rekapitulácia pôsobenia Malackých pohľadov a prezentácia novej knihy Malacké pohľady. Výber z článkov 2013-2016.

Nová kniha pozostáva z 37 článkov od šiestich autorov. Má rozsah 160 strán vrátane množstva súčasných aj historických obrázkov Malaciek. Vydanie knihy finančne podporil aj Bratislavský samosprávny kraj z Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy na podporu kultúry. Kniha je dostupná v MCK na Záhoráckej ulici, je možné objednať si ju aj na adrese mpohlady@gmail.com.

Malacké pohľady

Malacké pohľady

Objednať si môžete aj predchádzajúce knihy Malacké pohľady.

Ešte objavnejšie pohľady na Macka, ktorý išeu do Malacek (Druhá časť)

Ak ste si mysleli, že konferencia o Mackovi sa uspokojila len s doteraz publikovanými závermi, tento článok vás vyvedie z omylu! Prináša ešte objavnejšie pohľady na Macka, ktorý išeu do Malacek. Nebojí sa dedukcie, indukcie, gender perspektívy, pestovania, ani pátrania v paralelných dimenziách. Pretože: “Nic není také, jak to vypádá“ (Syzifos Sláma)
konf2016_18
Mackov život a práca v právnohistorickom kontexte – Doc. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD
  • Prednášku uviedla prekvapivým tvrdením, že podľa už stratenej osobnej komunikácie sa Macek priatelil s Móricom Beňovským (strávil s ním čas na Madagaskare), stretol sa s Thomasom Jeffersonom a pobudol istý čas v kaštieli v Dolnej Krupej, práve v čase, keď bola skomponovaná Sonáta mesačného svitu.
  • Jej 3 osobné motivácie pre štúdium Macka:
    • Macek bol rodák z Plaveckého Podhradia a stadiaľ aj do Malaciek išiel! (na základe už zhorenej obecnej kroniky – je to veľmi zaužívané meno v obci a tiež sa v roku 2014 našli úlomky sošky s dátumom narodenia 1747 v rozvodnenom obecnom potoku, ktorých rekonštrukciou bola vytvorená socha Macka s cepami a huslami) Macek pochádzal z rodiny kníhtlačiarov z plaveckého hradu.
    • Bol v mladosti študent na Trnavskej univerzite v Trnave, ako je preukázané v archívoch univerzity v rokoch 1780, v roku 1840 tam taktiež študoval jeho syn, alebo vnuk. Macek študoval filozofiu a neskôr právo – náklady mu hradila Mária Terézia, ktorá sa s ním stretla v roku 1775 v Bratislave.
    • Bol zaujímavý prípad z hľadiska pracovného práva a obchodných vzťahov.
  • K mláteniu šošovice sa dostal najskôr ako brigádnik, neskôr ako zamestnanec v rodinnom podniku prostredníctvom námedznej zmluvy. Neskôr ho najal spolok obchodníkov so šošovicou a pôsobil ako marketingový riaditeľ – mlátenie šošovice bolo ukážkou pre pestovateľov, takže je možné ho považovať za zakladateľa marketingu. Z interných dokumentov spolku sa dozvedáme, že fungoval na základe obchodnej a príkaznej zmluvy.
  • Jeho úspech v predaji šošovice dokázal využiť aj v prostredí iného potravinárskeho odvetvia – Bratislava bola v 18. storočí známa výrobou čokolády. Vynašiel nový tvar cukroviniek – lentilky (inšpirované anglickým názvom pre strukoviny – lentils).
konf2016_19
Ivana Kovárová, PhD.vystúpila s príspevkom o pestovaní šošovice
  • Zhodou okolností sa prvá konferencia o Mackovi koná v roku, ktorý VZ OSN vyhlásilo za rok strukovín. Dalo by sa povedať, že Malacky sa týmto počinom zapájajú do celosvetovej série podujatí o pestovaní a popularizácii strukovín, ktorá prispieva k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu.
  • Šošovica bola pestovaná už v starovekom Egypte – dávala sa faraónom do hrobiek, alebo v iných kútoch sveta. V stredoveku sa preukázateľne pestovala aj na našom území, o čo sa zaslúžili starí Slovania. V súčasnosti sú hlavní pestovatelia India a Kanada. Od roku 1992 sa u nás postupne prestáva pestovať a takmer výhradne sa dováža. Ešte v 90-tych rokoch sa v okolí Malaciek pestovalo cca 4-12 ha šošovice.
  • Pôdy na Záhorí nie sú až tak vhodné na pestovanie šošovice, lebo pôda tu nie je bohatá na vápnik, ktorý šošovica potrebuje. K sejbe sa používajú dobre naklíčené semená, tam, kde sa š. nepestovala je potrebné ich moriť tzv. rizóbiami pre lepší vývin koreňov. Šošovica sa sadí aj schádza na jar, má rada sucho, ktoré ju chráni proti chorobám.
  • Strukoviny sú známe ako mäso chudobných – ľahko stráviteľné a hodnotné jedlo. Sú vhodné aj pre diabetikov a pri kardio- vaskulárnych ochoreniach, pretože majú nízky glykemický index. Nevýhodou sú látky, ktoré spôsobujú nadúvanie, vyhnúť sa im dá dlhším varením, alebo namáčaním.
  • V súvislosti s Mackom sú tiež znepokojivé zistenia, že strukoviny sa v histórii nespomínajú ako predmet desiatku, takže jej pestovanie nebolo rozšírené na veľkých plochách. V minulosti si ju teda zrejme ľudia pestovali len pre svoju potrebu na záhradke, pretože si ju vedeli vymlátiť sami. Používali sa cepy, alebo sa nechali zrná vymrviť vo vreciach, po ktorých sa stúpalo. Čo teda išiel Macek mlátiť? Možno nie šošovicu, ale obilie.
konf2016_17
Ivan Čermák predviedol svoje inštrumentálne majstrovstvo na tému piesne

Mohol by byť Macejko respondentom pre agrárneho etnografa? – PhDr. Peter Slavkovský, DrSc. (príspevok predniesol Bc. Denis Farkaš)

  • Mohol, vyvstáva však celý rad otázok: Urobil si cepy sám? Z čoho ich vyrábal? Mali železnú zákovku? Alebo to boli bunkoše – cepy s kratším a hrubším cepíkom? Nezabudol si cepy naschvál? Bola to namáhavá činnosť, ale tiež spoločenská udalosť, možnosť si oddýchnuť od rodinného života. Možno išiel pomôcť priateľovi?
  • Kombinácia hospodárskych a sociálnych vzťahov priniesla zvláštnu atmosféru a spôsob života, ktorá je charakteristická pre roľnícke civilizácia všeobecne. J. Easterbrook: Roľníci žijú v prostredí, kde všetci robia v podstate rovnakú prácu. Obrábanie pôdy považujú za svoje poslanie so spoločným cieľom a kolektívnu súdržnosť.
  • Pieseň hovorí o vidieckom spôsobe života – tradičnej európskej roľníckej civilizácii, ktorá sa vďaka rôznym podmienkam vyvinul ado mnohých kultúrnych podôb.
  • Aj keď všetko v piesni nasvedčuje tomu, že Macek radšej hral a spieval, ako mlátil šošovicu, ale i takých ľudí treba, veď oni sú v tom spoločnom prežívaní spoločných radostí nenahraditeľní.
konf2016_20
 Konšpiračný pohľad na pozadie príbehu piesne – Mgr. Karol D. Horváth
  • Predniesol základné tézy, ktoré vyplývajú z rigídnou vedou nezaťaženej analýzy navonok jednoduchej ľudovej piesne, pretože: “Nic není také, jak to vypádá“ (Syzifos Sláma)
  • Pieseň sa svojou tempo-rytmickou a dynamickou výstavbou kategoricky vymedzuje voči ostatnej piesňovej produkcii v Záhorskej nížine (Vínečko bíué, Vínečko rudé, Vínečka obje) – zavrhuje bukolicko-rustikálny koncept hudobnej tvorby v pokojnej kontemplácii a je nahradený rastúcim energetickým nábojom, že jej interpreti sú podvedome nútení po stáročia v jenom z kompozičných vrcholov skladby nepríčetne vrieskať: „Heeej!“ a „Macejkooo“ aby sa zbavili prebytočnej energie obsiahnutej v piesni, inak by ich roztrhlo na tisíc kusov a po bezprostrednom okolí by sa rozlialo množstvo vína, piva a karpatskej horkej.
  • Správne položená otázka preto znie: Odkiaľ sa na Záhorí dorici zobral čardáš? Odpoveďou je, že za ním stojí prvý a posledný hermetik na uhorskom tróne Matyáš (Macej) Korvín. Kráľ prišiel počas výbojov do Osmanskej ríše do styku s tajomnými učeniami orientu – povestná tajomná šambala údajne neleží v Himalájach, ale na západnom úbočí Malých Karpát, niekde medzi Ralbochom a Sološnicou, alebo podľa iných v Malackách. (tu sa totiž najčastejšie mláti ústami – muácí hubú = filozofuje).
  • Piesňou nám zanechal tajný odkaz. Zakladal univerzity ako ohniská učenia. Prvú univerzitu nezaložil v Pešti, ale v Pozsonyi (Bratislave) – práve preto, lebo je oveľa bližšie k Záhoriu a ozajstnému centru vedomia – Malackám. Odkaz bol poistený autobiografickou piesňou o hľadaní pravdy zloženou samotným Matejom Korvínom, ktorá sa vymyká iným piesňam v regióne. Odkazuje na utajené centrum vedomia – na Malacky.
  • Upozornil tiež na drobný žart, ktorý Matej vložil do piesne: Macek si zabudol cepy, preto mlátenie (komunikovanie o najväčších tajomstvách vesmíru) by sa nemohlo konať. Ha-ha-ha, smejeme sa spolu s kráľom Macejom. Komunikácia v skutočnosti jestvovala a nikdy nebola prerušená. Táto konferencia je toho žiarivým príkladom.
  • Odporúčaná literatúra: Trojzväzkové dielo Špekulácie, vinkulácie a iné podstatnosti, 3 rev.vydanie vydavateľstvo VEDA, Jakubov (očakávané čoskoro)
konf2016_23
konf2016_21

Macek a jeho manželka – gendrový pohľad – Mgr. Gabriela Alexová

  • Aký je Macek typ muža? Je živiteľom rodiny. Zrnká šošovive pripomínajú drobné mince a metaforicky teda odchádza vymlátiť finančný príjem.
  • Aká bola úloha jeho ženy, kde jej jej miesto na trhu práce? Bez nej by nebola ani druhá strofa. Mackova manželka vykonáva každodennú stereotypnú prácu v domácnosti (sa vždy nejako sama urobí). Macek je totiž rodený bordelár, nezapája sa do chodu domácnosti a nevie, kde má cepy.
  • Pani Macková nemá v piesni uvedené ani svoje meno – potvrdzuje rodový predsudok o úlohe ženy v domácnosti. Oslovuje ju rôznymi pomenovaniami, z ktorých vyplýva, že ju možno mal rád (milá moja, duša moja) alebo bol ich vzťah pragmatický (stará moja).
  • Nebojí sa pomenovať skutočnosť pravými slovami – jeho žena totiž nie je zakríknutá, bojazlivá, ale sebavedomá autentická bytosť, ktorá svojho muža nazve právom „slepým“.
  • Ako sa však Mackova žena cítila, keď Macek rozmlátil husle (v inej verzii pesničky)? Čo prežívala, keď sa zmienka o nej nedostala do tejto verzie ľudovej piesne? Aj v tejto verzii sa pracuje s rodovými stereotypmi – správa sa ako „macho“.
  • Svoj príspevok uzatvorila želaním, aby sa hrdinkou tretej (rodovo najcitlivejšej) verzie ľudovej piesne stala Mackova manželka Kačenka.
konf2016_16
Význam Macka pre Malacky – Martin Macejka
M. Macejka uzatvoril konferenciu krátkym zhrnutím a naznačil niekoľko smerov ďalšieho výskumu. Ako oznámil, počas konferencie objavila sa ďalšia verzia, kto bol Macek. Údajne by to mohol byť podľa spisu „Zabudnutá historka o Mackovi“ istý Matej Pláteník z Dimburka (Suchohradu). Výskum sa bude touto verziu taktiež zaoberať – možno to smeruje k tomu, že rodina Mackovcov bola rozvetvená a jednalo sa o viaceré postavy, ktoré išli do Malaciek. Existujú úvahy o tom, že Macek sa stretol s J. Cimrmanom, keď bol Zdeněk Svěrák v Malackách na vojne, údajne skúmal toto stretnutie. Je to ďalší smer výskumu tejto otázky.
  • Význam Macka pre Malacky je nesmierny, keďže je pravdepodobne jedinou univerzálnou vedomosťou o našom meste v priestore Slovenska a Česka. Táto vedomosť sa rozšírila aj do celého sveta prostredníctvom športových fanúšikov.
  • Ak by cepy neviseli na hambálku, ale „pod kolničkú na hrebíčku“, tak naše názov nášho ochotníckeho divadla by stratil svoje opodstatnenie. Taktiež ostatné zmienky ako folklórny súbor Macejko, úspešné podujatie domáckych trhov Malacká šošovica a podobne.
Uzatvoril niekoľkými poznámkami:
  • Označenie „Macejko“ nie je jazykovo správne, pretože v záhoráčtine sa oslovenie končí na -u, čiže správny tvar znie „Macejku“ a v tejto podobe by sa to malo aj používať
  • V genitíve sa hovorí správne „Macka“, nie „Maceka“.
  • V infinitíve sa slovesá „mlátiť“ a „vrátiť“ v pesničke niekedy vyslovujú ako „mlácic“ a „vrácic“, čo nie je v súlade so záhoráčtinou. Správne má byť „mlácit“ alebo „muácit“ resp. „vrácit“.
  • Rovnako nie je po záhorácky správne „na cenko“ ale má byť  „na tenko“.
  • Tiež sa v záhoráčtine nepovie „Vem si ich“ ale „Ber si ich“.

Filozofická otázka, či to nebolo všetko ináč? Pesnička mohla vzniknúť ako popevok mlátcovský oldomáš, kde sa niektoré útržky pesničky vyskytujú. Vzniká tu teda rovnaká otázka ako pri iných velikánoch – ako napríklad Sokrates: Čo ak bol Macek iba literárna postava? Skutočne žil, alebo je vymyslený? Táto otázka taktiež stojí za ďalšie skúmanie.

konf2016_22Autorkou novej podoby Macka je Vanda Kráľovičová. Podľa otázky z publika si Macka divák predstavoval inak – nevypadá jak záhorák, ale jak Maďar. S. Bellan odpovedal, že vyzerá monarchisticky („snažili sa, aby konečne nevyzeral jak debil“).

Martin Macejka tiež navrhol trojbodové prehlásenie účastníkov konferencie v nasledujúcom znení:

  1. Vedecká obec bude pokračovať vo výskume Macka a jeho príbehu a vo vhodnej chvíli bude výsledky výskumu prezentovať na ďalšej konferencii.
  2. Budeme šíriť osvetu smerujúcu k obnoveniu pestovania šošovice
  3. Napriek existencii viacerých verzií potvrdzujeme, že jediná správna verzia je záhorácka, pričom pri úvodnom slovese sú správne oba tvary „Išel“ aj „Išeu“.

Aj po odznení všetkých prednášok je jasné, že všetky otázky neboli zodpovedané a pravdepodobne ostáva priestor a pokračovanie výskumu a konanie ďalšej konferencie.

konf2016_24
konf2016_13
konf2016_10
konf2016_14
konf2016_15