V posledných rokoch nastali v odpadovom hospodárstve Malaciek zmeny. Aké boli, čo priniesli a čo nás čaká v najbližšej dobe? Prečo sa mení poplatok za komunálny odpad? Porozprávali sme sa s konateľom mestskej spoločnosti TEKOS Jurajom Schwarzom. Čítať ďalej →
Návštevníci Malaciek si môžu v sobotu 17. februára 2018 popoludní bezplatne pozrieť najvýznamnejšie pamiatky mesta, navyše s výkladom sprievodcov.
Pri príležitosti Svetového dňa sprievodcov cestovného ruchu pripravilo MCK Malacky – Múzeum Michala Tillnera v spolupráci s občianskym združením Malacké pohľady zimnú verziu Historických potuliek Malackami. Prechádzky so sprievodcami povedú mestom od farského kostola Najsvätejšej Trojice na starý cintorín, odtiaľ do františkánskeho Čierneho kláštora, ktorého súčasťou sú Sväté schody a rozsiahle krypty. Ďalej budú potulky pokračovať v synagóge a záver bude patriť niekdajšiemu pálffyovskému zámku. Čítať ďalej →
Bratislava (20. 1. 2018). Bolo to zhruba tak, ako sme si mysleli. Na začiatku halovej sezóny sa nedajú očakávať zázraky. Chceli sme, aby naše kvarteto ekipákov útočilo na osobné maximá, aj keď sme tušili, že to nebudú mať jednoduché. Napokon však z osem štartov bolo päť s prívlastkom osobných maxím, nuž môžeme byť spokojní. Najlepšie sa prezentovala Zuzka, ktorá si s úžasnou ľahkosťou dobehla po tri skvelé časy na prekážkach, dvojstovke a štvrťke. Čítať ďalej →
21. februára 2018 privíta malacké Gymnázium sv. Františka Assiského v rámci Dňa otvorených dverí nových záujemcov o štúdium. Otvorené dvere sú súčasne symbolom výmeny a medzi tými, pre ktorých sa tu maturita stala štartom, je mnoho úspešných osobností, ktoré ďalej ovplyvňujú svoje okolie a nesú odkaz tejto školy vo svojej práci. Sú medzi nimi napríklad historik a publicista Martin Macejka, manažér a držiteľ prestížneho ocenenia StartUp Awards 2017 Miroslav Konečný, medzinárodne uznávaný virológ Róbert Szabó, herecký talent Michal Jánoš, úspešné IT manažérky sestry Kollmanové, experti v oblasti bankovníctva Adam Nádaský a Vladimír Kunštek, vedkyňa v oblasti aplikovanej bioanalytickej chémie Barbora Micháleková Richveisová, Andrea Gašparovýchová, absolventka Universität Wien, atď.
V rozhovore s riaditeľom gymnázia Mgr. Danielom Masarovičom sa zoznámime so školou, ktorá si v povrchnom, zložitom a neistom svete materiálnych hodnôt vytýčila vlastnú úspešnú cestu. Čítať ďalej →
Karol Machata sa narodil v Malackách v 13. januára 1928. Jeho otec bol v pálffyovských časoch žandárom v Malackách, po prevrate pôsobil v súdnictve. Mama pochádzala z rodiny pálffyovského revírnika. Mali spolu štyri deti, z nich bol Karol najmladší. Okrem toho mala mama päť detí z prvého manželstva. Čítať ďalej →
San Giorgio su Legnano (6. 1. 2018). Premiéra v dorasteneckej kategórii ako hrom? Nuž, asi hej. Zuzana Švejdová, naša minuloročná krosová majsterka Slovenska, dostala ponuku bežať vo svojej kategórii na prestížnych krosových pretekoch v San Giorgio su Legnano, kúsok od talianskeho Milána. Nepočínala si zle a v konkurencii 38 domácich bežkýň obsadila ôsme miesto. Čítať ďalej →
Po obzretí za Malackami v prvých rokoch nového milénia prinášame ďalšie fotky z nášho digitálneho archívu. Tento raz je to 24 fotiek z obdobia 2006-2007. Za desať rokov sa mesto až tak výrazne nezmenilo, ale je zaujímavé pozrieť sa, čo predsa poznačil zub času, alebo skôr čo sa zveľadilo. Čítať ďalej →
Je Silvester a nastáva čas bilancovania. Ak sa pozrieme na rok 2017 z pohľadu nášho atletického klubu, tak môžeme byť spokojní. Darí sa nám zvyšovať členskú základňu, naši zverenci nám robia radosť, nosíme medaily z majstrovstiev Slovenska a naši pretekári sa zúčastňujú aj medzinárodných podujatí. Čítať ďalej →
Malackú keramičku Libušu Čtverákovú netreba predstavovať. Táto výnimočná keramička, ktorá včera oslávila narodeniny, svojou tvorbou presahuje hranice Malaciek. V posledných rokoch ju však v ďalšej práci brzdila nefunkčná pec na vypaľovanie keramiky. Pomôcka pre keramičku nevyhnutná a pritom veľmi drahá. Po dlhom období hľadania možnosti ako ju zabezpečiť sa podarilo spojiť financie od viacerých subjektov a pec v tomto roku zakúpiť. Čítať ďalej →
Regionálna výchova v Malackách má k dispozícii ďalšiu pomôcku. Čerstvou novinkou sú pracovné zošity pre najmenších školákov s názvom Malacky. Spoznávame svoj región. Čítať ďalej →
Malacky. Tento názov sa oficiálne používa už vyše sto rokov, od roku 1918. V podobe Malaczka je známy už minimálne od 14. storočia, táto verzia bola oficiálnym názvom mesta do roku 1918. V reči domáceho ľudu sa názov Malacky/Malacek vyskytuje už v písomnostiach od 16. storočia. Existuje mnoho teórií o pôvode názvu mesta.
Medzi ľuďmi je asi najrozšírenejšia legenda o grófovi, ktorému v okolitých lesoch skočil do cesty diviak a ohrozil tým jeho život. Gróf vraj kričal „malac ki“, čo znamená „prasa preč“. Hájnik divé prasa odohnal a zachránil mu život. Táto legenda stráca na vážnosti, ak si uvedomíme, že v časoch grófskych a maďarských neboli ešte Malacky, ale Malaczka. Názvu mesta sa nepriamo venuje i františkánska kronika. Na otázku, kde by mohli okoloidúci obchodníci prenocovať, vraj odpoveď znela „Malaczkaknál“ – pri prasiatkach.
Je však nepravdepodobné, že by sa názov mesta spájal s prasaťom, či už malým, alebo diviakom, ktorý je v súčasnom malackom erbe. Spájať meno Malacky s maďarským slovom „malac“ vo význame prasa nie je správne, ani nie tak z hľadiska významového, ako z hľadiska historického a chronologického. Slovo „malac“ prevzali Maďari pomerne neskoro od Slovincov, a to zo slovinského slova „mladec, mladci“, čo označovalo u Slovincov nielen mladých ľudí, ale i mladé zvieratá, medzi inými i prasatá.
Ďalšia verzia hovorí tento raz o malých loskoch. Zemepán kedysi daroval pôdu poddaným, avšak pozemky neboli rovnako veľké a kvalitné. Aby sa ľudia neškriepili, vyriešili to losovaním a losované pozemky dostali meno Malé losky. Ďalší gróf vraj pozemky ľuďom vzal a vzniklo tak konštatovanie – gróf má lósky. Z toho údajne neskôr vznikol názov Malacky.
Avšak vráťme sa k prvej známej zmienke o Malackách. Je z roku 1206 a spomína sa v nej potok Malina (Maliscapotoca). Podľa niektorých práve od potoka Malina je odvodený názov Malacky, prípadne podľa malinišťa (z lat. malesca), ale existuje i ďalšia možnosť – jazvec (z lat. meles). Druhá najstaršia známa zmienka je z roku 1231 v znení Maluchka, číta sa Malučka. Inými slovami, malučká osada pri Malinskom potoku. Podľa neho potom Maďari vraj premenili názov na Malaczka.
Ďalšie slovo, ktoré je možno základom Malaciek, sú mláčky. Keď bola osada kompaktnejšia, medzi týmito mláčkami a Malinským potokom dostávala časom pomenovanie, ktoré sa dostalo i do starých listín ako už spomenutá „zem Maluchka“ – Mlacky – Malacky – Malaczka.
Jazykovedec Dr. Ondruš preferoval odvodenie názvu Malaciek od slova mlátiť (ďalej mlatsk a mlacky, Maďari tam povkladali dvakrát samohlásku a a boli Malacky) – lenže, slovo Malacky vzniklo až po roku 1918, dovtedy existovala le Malaczka, resp. Malatzka (ale aj Malacka a iné verzie). Ďalšia verzia od Dr. Ondruša je odvodená od vylisovaného chmeľu (mláto).
Bývalý mestský kronikár Jaroslav Rozum s cieľom nájsť pôvod názvu mesta skúmal keltské, italické, grécke, turkotatárske jazyky, ale i archeologické nálezy a staré mapy a prišiel k niekoľkým záverom. Podľa prvého názov vznikol v dobe rímskej, z latinského Malacie, čo znamená tiché miesto. Druhá možnosť – pôvodom bol potok pomenovaný po bohovi Molochovi (z latinského Fluvius Moluchka). Ako tretiu možnosť uvádza už spomenutý názov Maliscapotoca – maliništie pri prameňoch potoka.
Nedávno sa v Katolíckych novinách objavil text, kde sa okrem iného písalo: “Írski mnísi prinášali na svojich cestách po Európe vzdelanosť, učili ľudí čítať a písať, zakladali kláštory a univerzity, pôsobili v rozličných oblastiach. Možno povedať, že aj na Slovensko priniesli írsky spôsob ponímania kresťanstva a zohrávali dôležitú úlohu pri šírení kultúrneho dedičstva v strednej a východnej Európe. … Medzi írskymi mníchmi nechýbal prorok Malaki. “
Možno tiež predpokladať, že názov slovenského mesta Malacky, po írsky Malaki, môže byť odvodený aj od mena jedného z najznámejších írskych mníchov. O tom, či bol Malaki aj na Slovensku, sa vedú iba dohady. Jeden z názorov k tejto téme hovorí: “Nedokážeme to s určitosťou potvrdiť, ale keďže v strednej Európe pôsobili írski mnísi, predpokladáme, že práve Malackám dali meno po tomto veľmi váženom írskom svätcovi. Totiž práve cez toto územie viedli aj trasy pútnikov do Ríma a Svätej zeme.”
Zhrnuli sme na jednom mieste všetky známe možnosti, z ktorých mohol vzniknúť názov Malacky – nepochybne sú všetky zaujímavé. Niektoré sme doteraz brali ako pravdivé, iné sa nám možno zdajú byť úsmevné. Avšak úprimne – nevieme, ktorý z nich je správny. Možno odpoveď treba hľadať niekde úplne inde.
Socha Sv. František Xaverský (Severínek)
Najznámejšia malacká socha. Pochádza z 18. storočia, ktorá je umiestnená na vysokom stĺpe na hlavnej križovatke. Socha zobrazuje sv. Františka Xaverského, ale Malačania sochu nazývajú Severínek. Pozorne sleduje, čo sa v Malackách deje. Pamätá si mnohých Pálffyovcov, ale aj napoleonských či pruských, nemeckých i ruských vojakov. Je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Voľne prístupné.
Svetelná križovatka, v tesnej blízkosti Čierneho kláštora.
Najjednoduchšie je zaparkovať na parkovisku na Mierovom námestí, v tesnej blízkosti svetelnej križovatky.
Súsošie Sv. Anna s Máriou
Súčasné súsošie, umiestnené na mieste staršieho, pochádza z polovice 20. storočia, jeho autorom je františkán P. Štefan Muška. Socha je zapísaná v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Voľne prístupné.
Kláštorné nám, pri Čiernom kláštore.
Najvhodnejšie miesto na parkovanie je parkovisko na Mierovom námestí, vedľa svetelnej križovatky.
Súsošie Sv. Anton s Ježiškom
Najstaršia zachovaná socha v meste, pochádza zo 17. storočia. Dal ju postaviť správca pálffyovského majetku Matej Žigraj (Matej zo Žehry). Zaujímavosťou sochy je stĺp, na ktorom sú zobrazené atribúty týkajúce sa utrpenia Krista (mučiace nástroje, predmety symbolizujúce zradu, zapretie, poníženie a ukrižovanie). Socha je zapísaná v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Voľne prístupné.
Kláštorné nám, pri Čiernom kláštore.
Najvhodnejšie miesto na parkovanie je parkovisko na Mierovom námestí, vedľa svetelnej križovatky.
Socha Sv. Florián
Socha patróna hasičov z konca 18. storočia. Nechal ju postaviť gróf Pálffy, čo dokladuje rodový erb na podstavci.
Voľne prístupné.
Záhorácka ulica, pešo 5 minút od Čierneho kláštora.
Zaparkovať sa dá v tesnej blízkosti sochy na Záhorackej ulici.
Súsošie Najsvätejšia Trojica
Patrónom farského kostola a celej malackej farnosti je Najsvätejšia Trojica. Súčasné súsošie Trojice bolo postavené pri kostole v roku 1971.
Voľne prístupné.
Záhorácka ulica, približne 15 minút pešo od Čierneho kláštora.
Na parkovisku na Záhorackej ulici, presne oproti Farskému kostolu.
Socha Panna Mária
Sochu postavili pri farskom kostole Najsvätejšej Trojice v roku 1947 z vďaky za pomoc preukázanú pri prechode frontu a za šťastné skončenie druhej svetovej vojny.
Voľne prístupné.
Brnianska ulica, pešo 15 minút od Čierneho kláštora.
Na parkovisku na Záhorackej ulici, presne oproti Farskému kostolu.
Socha Sv. Ján Nepomucký
Sochu nechali postaviť pred svojím domom Anton a Františka Dobrovodskí v roku 1909.
Voľne prístupné.
Družstevná ulica, pešo 25 minút od Čierneho kláštora.
Pred pohostinstvom U koňa alebo pozdĺžne na Družstevnej ulici.
Božie muky
V meste sa nachádzajú štyri Božie muky. Stoja na miestach, kde sa v minulosti udialo niečo významné. Dôvody dnes nepoznáme.
8. Pezinská ulica, pešo 20 minút od Čierneho kláštora
9. Ulica Duklianskych hrdinov, pešo 15 minút od Čierneho kláštora
10. Brnianska ulica, pešo 20 minút od Čierneho kláštora
11. Medzi Malackami a Kostolišťom, pešo 35 minút od Čierneho kláštora
8. Voľne prístupná.
9. Umiestnená za plotom na súkromnom pozemku,dobre viditeľná.
10. Voľne prístupná.
11. Umiestnená v areáli ovocného sadu na súkromnom pozemku, môže byť neprístupná.
8. Parkovanie priamo pri Božej muke.
9. Parkovanie pred pohostinstvom u Gajdára, resp. pred neďalekým zdravotným strediskom.
10. Parkovanie priamo pri Božej muke.
11. Parkovanie pred bránou do sadu, avšak k samotnému areálu je pomerne komplikovaný prístup autom.
Pomník padlých
Pomník bol vytvorený na konci 20. rokov 20. storočia na pamiatku Malačanov, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne. Autorom súsošia je Ladislav Majerský. Pomník je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Voľne prístupné.
Radlinského ulica, pešo 5 minút od Čierneho kláštora.
Parkovanie je možné na Radlinského ulici, resp. v okolí „červeného“ obchodného domu a Hotela Atrium.
Pamätník Červenej armády
Pamätník bol vytvorený po skončení druhej svetovej vojny na pamiatku sovietskych vojakov, ktorí sa podieľali na oslobodzovaní Malaciek od fašizmu v apríli 1945. Pamätník je zapísaný v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.
Voľne prístupné.
Kláštorné námestie, pri Čiernom kláštore.
Parkovisko na Mierovom námestí.
Pamätník SNP
Pamätník, pripomínajúci povstanie z roku 1944.
Voľne prístupné.
Námestie SNP, pešo 10 minút od Čierneho kláštora.
Parkovanie je možné na parkovisku priamo na Námestí SNP, oproti papiernictvu.
Pamätník na víťazný koniec druhej svetovej vojny
Sochu postavili v roku 1946 zamestnanci elektrárne ako vďaku za skončenú vojnu. Prúty symbolizujú povesť o Svätoplukovi, srdce vyjadruje lásku a vztýčený prst na ruke výstrahu pred hrôzami vojny.
Voľne prístupné.
Ulica 1. mája (areál elektrární), pešo 15 minút od Čierneho kláštora.
Parkovanie priamo pred budovou elektrárne.
Socha M. R. Štefánik
Socha, ktorá je dielom Vojtecha Ihriského, mala zaujímavý osud. V roku 1944 ju odhalili pri príležitosti 25. výročia smrti Štefánika. Začiatkom 50. rokov 20. storočia ju komunisti strhli a spodnú časť zakopali. Táto sa našla pri kopaní základov budovy podnikateľského inkubátora. Vrchnú časť, ktorá sa nenašla, vytvoril akademický sochár Juraj Gavula. Socha bola druhý raz odhalená 30. apríla 2006.
Voľne prístupné.
Mierové námestie, pri Čiernom kláštore.
Parkovanie priamo na parkovisku na Mierovom námestí, resp. na parkovisku za inkubátorom.
Socha Tritón
Plastika zobrazujúca Tritóna z gréckej mytológie. Pôvodne sa nachádzala vo fontáne na lúke pred zámkom v zámockom parku, dnes je umiestnená vo fontáne pri Čiernom kláštore.
Voľne prístupné.
Kláštorné námestie (vo fontáne), pri Čiernom kláštore.
Parkoviská okolo „červeného“ obchodného domu, resp. Hotela Atrium.
Pálffyovský náhrobok psa
Kuriozitou je kamenný náhrobok v lokalite bývalej bažantnice. Dal ho postaviť niektorý člen pálffyovského rodu pre svojho obľúbeného psa.
Voľne prístupné, môže byť problém pamätník nájsť, nakoľko je pomerne nenápadný a skrytý v lese.
Pod dubami (Tri duby), pešo 35 minút od Čierneho kláštora.
Parkovanie pri Troch Duboch. K Trom Dubom vedie nespevnená lesná cesta, prejazd môže byť v prípade daždivého počasia komplikovaný.
Pozrite sa na Sochy, kríže a pamätníky na väčšej mape
Farský kostol Najsvätejšej Trojice s okolím predstavoval v minulosti centrum Malaciek. Bol postavený pri dôležitej križovatke ciest. Prechádzala okolo neho cesta z Moravy do Bratislavy križujúca cestu od Malých Karpát do Rakúska.
Kostol je najstaršou sakrálnou stavebnou pamiatkou v Malackách. Pochádza z konca 16. storočia, pôvodne mal gotické črty. Barokizácia kostola do dnešnej podoby prebehla po požiari kostola na začiatku 19. storočia.
Pri kostole sa rozprestieral cintorín ohradený kamenným múrom, v roku 1800 bol zrušený.
Malacky boli už v 16. storočí farnosťou s vlastným farárom, dovtedy boli filiálkou farnosti z Kostolišťa. Fara stála neďaleko kostola, bola v nej vyhradená aj miestnosť pre školu.
V okolí kostola boli viaceré administratívne budovy. Pri kostole vzniklo prvé námestie, z ktorého sa rozchádzali terajšie malacké ulice. Mesto získalo v roku 1573 štatút zemepanského mestečka, čo významne prispelo k jeho rozvoju.
Kostol tvorí jednoloďová stavba s valenou klenbou, presbytérium je uzatvorené polygonálnym uzáverom. Pod dlážkou presbytéria je krypta, v ktorej sa nepochovávalo.
Veža je postavená na západnom priečelí. Renesančná ochodza z roku 1672 vraví o vtedajšej výstavbe a dokončení tejto veže. Ochodza slúžila ako pozorovacie miesto pre prípad požiaru alebo vo vojnách. V apríli 1808 postihol vežu požiar. Strechu odvtedy tvoril biely ihlan. Dnešnú podobu nadobudla veža na začiatku 20. storočia.
Hlavný oltár je barokový, pochádza zo začiatku 18. storočia. Kazateľnica je z druhej polovice 18. storočia. Obraz Najsvätejšej Trojice od malackého rodáka Antona Veselého pochádza z roku 1848.
Aj po príchode františkánov do mesta zostal kostol v správe svetských farárov. Až v roku 1925 po smrti malackého farára Dr. Kováča prevzali správu farnosti františkáni a farský kostol pomaly začal strácať na význame.
Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Posledná rozsiahla rekonštrukcia prebehla v rokoch 2011-2012 spočívajúca v komplexnej obnove fasády kostola a veže a výmene strechy. Okrem názvu Farský kostol sa často používa pomenovanie Dolný kostol, resp. Kostol najsvätejšej Trojice.
Kostol je prístupný v čase bohoslužieb. Aktuálne informácie nájdete na stránke malackej farnosti.
Záhorácka ulica, približne 15 minút pešo od Čierneho kláštora
Najbližšie parkovacie miesta sa nachádzajú hneď oproti kostolu, pred bytovkami na Záhoráckej ulici. Nájdete ich vyznačené aj na mape.
Ak sa rozhodnete navštíviť farský kostol, odporúčame vám zavítať aj do neďalekého Múzea Michala Tillnera alebo na starý cintorín, kde sú pochované mnohé významné osobnosti Malaciek. Nezabudnite si prezrieť aj súsošie Najsvätejšej Trojice a sochu Panny Márie v tesnej blízkosti kostola.
Pozrite si Farský kostol na väčšej mape
Sakrálny komplex tvorený kláštorom, kostolom ohraničený múrom so štyrmi baštami, sa označuje ako Čierny kláštor. Pôvodná farba kostola bola tmavopopolavá, resp. čierna. Pôvodne bol osamotený na kraji Malaciek. Pri ňom išla cesta východným smerom do Perneka a západným smerom do Rakúska. Po roku 1874 začali pribúdať okolité stavby, obkolesujúce kláštorný múr.
Čítať ďalej →
Prvá známa zmienka o židoch v Malackách je z roku 1735. Náboženskú obec vytvorili v roku 1823. Od polovice 19. storočia tu bol rabinát.
Čítať ďalej →
Mesto Malacky sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky, na juhu Záhorskej nížiny. Približne 35 kilometrov južne od mesta leží hlavné mesto Bratislava, neďaleko mesta sa tiež nachádzajú hranice s Rakúskom a s Českou republikou.
Dnes sú Malacky sídlom okresu a hospodárskym, správnym a kultúrnym centrom južného Záhoria. Vzhľadom na výhodnú geografickú polohu, napojenie na infraštruktúru, rozvinutosť služieb a zastúpenie priemyslu býva zaraďované medzi najlepšie slovenské mestá súčasnosti. Mesto sa rozvíja najmä po ekonomickej stránke, nezamestnanosť je hlboko pod celoslovenským priemerom.
Počet obyvateľov je ustálený, už viac ako dve desaťročia sa pohybuje okolo 18 000. Podstatná časť obyvateľov sa hlási k rímsko-katolíckemu náboženstvu.
V rámci zahraničných vzťahov sú partnerskými mestami Malaciek Albertirsa (Maďarsko), Veselí nad Moravou (Česká republika), Szarvas (Maďarsko) a Žnin (Poľsko).
V posledných dvoch desaťročiach zažili Malacky pomerne výrazný rozvoj priemyselnej výroby. Po období krátkeho útlmu, kedy v Malackách zanikli, resp. utlmili svoju výrobu dovtedy významné podniky ako Závody ťažkého strojárstva, Západoslovenské nábytkárske závody alebo Liečivé rastliny, nový impulz pre malacký priemysel predstavuje automobilová výroba. Priemysel v Malackách a ich blízkom okolí je primárne orientovaný na automobilovú výrobu, resp. výrobu komponentov pre jednu z najväčších slovenských automobiliek – Volkswagen v Devínskej Novej Vsi.
Významný podiel má i drevospracujúci priemysel – v tejto oblasti treba spomenúť spoločnosť Swedwood a príbuzné spoločnosti v rámci skupiny, ktorá vyrába nábytkové komponenty pre švédsku spoločnosť IKEA. Rovnako treba spomenúť spoločnosť Pepsi ako predstaviteľa potravinárskeho priemyslu v Malackách a spoločnosť Fytopharma (bývalé Liečivé rastliny), zastupujúcu farmaceutický priemysel. Aj napriek rozvinutej priemyselnej výrobe veľká časť obyvateľov mesta pravidelne dochádza za prácou do Bratislavy.
V oblasti služieb pribudli v posledných rokoch v Malackách mnohé prevádzky, ktoré rozšírili predovšetkým ich rozsah, v menšej miere i kvalitu. Svoju pobočku v Malackách otvorila spoločnosť Tesco, svoju prevádzku tu taktiež má Billa, Lidl a Kaufland. Pri Tescu je nákupný komplex Malavia a v okolí sú situované ďalšie nákupné centrá. Sprievodným javom tohto rozvoja je úbytok ľudí v prirodzenom centre mesta a ich presun do nákupných centier na periférii – avšak toto je skutočnosť, s ktorou sa potýkajú nielen Malacky, ale i mnoho miest ako na Slovensku, tak v zahraničí.
Rovnako si treba povšimnúť aj výrazný stavebný rozvoj, nielen v centre mesta, ale i na jeho okrajoch. Pozitívnymi príkladmi sú budova podnikateľského inkubátora alebo novej základnej školy na Štúrovej ulici, tými negatívnymi pomerne veľké množstvo stavieb s diskutabilnou architektonickou a estetickou hodnotou a nerešpektujúcich priestor, v ktorom sa nachádzajú. Z rekonštrukcií treba upriamiť pozornosť na veľmi vydarenú komplexnú opravu exteriéru farského kostola a rekonštrukčné práce na Svätých schodoch vo františkánskom kostole. Rovnako bola výborne zvládnutá rekonštrukcia synagógy a čiastkové opravy v pálffyovskom zámku, ktorý je momentálne vo vlastníctve mesta. Po niekoľkých desaťročiach je opäť funkčná aj fontána v zámockom parku.
Malacky ležia v tesnej blízkosti diaľnice D2, ktorá spája Prahu a Brno s Bratislavou a v posledných rokov aj s Viedňou. O čo lepšie majú Malacky spojenie s okolitým svetom, o to komplikovanejšia je samotná dopravná situácia v Malackách, ktorej hlavným problémom je chýbajúci obchvat mesta, vyústenie diaľničného privádzača priamo v centre mesta a komplikované parkovanie.
Odvrátenou stránkou rozvoja Malaciek zostáva ekológia. Zóna C a D priemysleného parku Eurovalley, kvôli ktorému bolo odlesnené pomerne rozsiahle okolie Malaciek, je z dôvodu hospodárskej krízy v útlme a zapĺňa sa len pomalým tempom. Rovnako badateľná je i ťažba v hospodárskych lesoch v okolí Malaciek. Na druhej strane je potrebné spomenúť i aktivity, ktoré sa uskutočnili v prospech životného prostredia – rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd a práve prebiehajúce budovanie a rekonštrukcia kanalizácie v Malackách.
Po období útlmu sú posledné roky v znamení rozvoja kultúrneho života v meste. Za zmienku nepochybne stojí amatérske Divadlo na hambálku, ktoré pravidelne v septembri už niekoľko rokov organizuje divadelný festival Zejdeme sa na hambálku. V nedávnej minulosti prešla rozsiahlou rekonštrukciu budova malackého kina, ktoré v súčasnosti premieta i trojrozmerný obraz. Netreba zabudnúť ani na Mestské centrum kultúry v Malackách, ktoré okrem prevádzky kina a múzea organizuje i niekoľko obľúbených aktivít ako Prvomájové Malacky, Adventné Malacky alebo Kultúrne leto. Lokálni výrobcovia sa prezentujú na jarmoku Malacká šošovica.
Okolie Malaciek bolo osídlené už veľmi dávno. Po vzniku Uhorska sa Záhorie stalo ochranným pohraničným územím, tzv. konfíniom. Toto bolo vo vlastníctve uhorského panovníka a osídlenie bolo riedke. Zmena nastala až v 13. storočí, keď kráľ Ondrej II. daroval osady na našom území, ktoré sa vytvorili popri obchodných cestách, šľachticom. Malacky sa prvýkrát spomínajú v listine tohto panovníka z roku 1206, ktorou daroval územie okolo dnešného Plaveckého Štvrtka šľachticom zo Sv. Jura a Pezinka (z rodu Hont-Pazmány). Malacky sú v tejto listine označené ako “miesto Maliscapotoca”. V listine z roku 1231 sa Malacky vyskytujú ako „zem menom Maluchka“. Nie je úplne zrejmé, či v tom čase Malacky boli osídlenou obcou, alebo len pomenovaním určitého miesta.
V listine kráľa Ľudovíta I. z roku 1373 sa uvádza názov Malaczka, ktorý sa používal až do konca uhorského obdobia. V 14. storočí boli Malacky už osídlené a mali aj vlastného richtára. Zatiaľ neboli samostatnou farnosťou, ale len filiálkou susedného Kostolišťa. V polovici 16. storočia prevzal plavecké panstvo a spolu s ním aj Malacky Gašpar Serédy. Obec vtedy patrila medzi najväčšie sídla na okolí. Po smrti Serédyho v roku 1550 sa stal nakrátko zemepánom Eyck zo Salmu a potom na viac ako dvadsať rokov rod Fuggerovcov.
V poslednej štvrtine 16. storočia sa vlastníkmi panstva stali šľachtici z rodu Balassovcov. Štefan Balassa vymohol pre Malacky od kráľa v roku 1573 právo troch výročných trhov. Malacky boli zemepanským mestečkom, používalo sa označenie „oppidum Malaczka“. Mesto sa stalo samostatnejším. Balassovci mali v Malackách lovecký zámok, postavený na mieste niekdajšieho vodného hradu. Tento zámok bol podľa prameňov nádherný, múrom do štvorca obohnaný a v rohoch mal po jednej bašte. Zámok bol neskôr premenený na kláštor, bašty sa zachovali dodnes. V tomto období sa dotvorila podoba farského kostola, ktorého svätyňa je zrejme staršia. Veža pribudla o storočie neskôr. Na konci 16. storočia vznikla v Malackách prvá známa škola.
Gróf Pavol IV. Pálffy získal Plavecké panstvo po smrti Petra Balassu (1621). V roku 1622 do zálohu, o dvanásť rokov neskôr sa stal vlastníkom. Centrom panstva bol spočiatku Plavecký hrad, neskôr sa sídlom panstva stali Malacky (preto sa niekedy neoficiálne označovalo ako malacké panstvo). Pavol IV. bol uhorským palatínom, tajným radcom a komorníkom uhorského panovníka Ferdinanda III. Habsburského.
Z Plaveckého panstva a z ďalších dvoch panstiev, ktoré získal do vlastníctva, vytvoril jeden celok, tzv. fideikomis. Tento zdedil vždy najstarší mužský potomok rodu. V Malackách sa potom v roku 1735 vytvorila aj ústredná správa celého fideikomisu.
Pálffyovci sa v uvedenom období postarali o rekatolizáciu svojho panstva, ktoré bolo v balassovskom období v duchu zásady “čie panstvo, toho náboženstvo” evanjelické. Povolali sem členov františkánskej rehole a pripravili pre nich kláštor s kostolom. Výrazne tak ovplyvnili ďalšie smerovanie Malaciek na nasledujúce storočia.
Malacky boli zemepanským mestečkom a hoci mali vlastnú samosprávu, dominantnú úlohu v rozvoji mesta mali Pálffyovci. Rovnako súdna moc patrila zemepanskej vrchnosti. Všetky hospodárske, politické a ďalšie aktivity boli podriadené záujmom Pálffyovcov.
Ďalším významným zemepánom bol Mikuláš V. Pálffy, ktorý žil na prelome 17. a 18. storočia. Tento protiturecký bojovník bol neskôr uhorským palatínom a zaslúžil sa o prijatie Pragmatickej sankcie. Vo františkánskom kostole bol za jeho éry vytvorený hlavný oltár a organ. V kostole sa nachádza jeho epitaf. V Malackách pôsobila v tom období jedna z prvých manufaktúr na slovenskom území.
Karol IV. Pálffy žil o storočie neskôr, bol bratislavským županom, veľmajstrom slobodomurárskej lóže Uhorska a v roku 1807 získal pre seba a svojich nástupcov (vždy len pre prvorodeného mužského potomka) kniežací titul.
V roku 1806 získali Malacky právo mýta, o rok neskôr bolo rozšírené trhové a jarmočné právo pre Malacky. Vzťahy medzi zemepánom a poddanými neboli vždy dobré. Svedčia o tom nepokoje poddaných v rokoch 1818 až 1820, ktoré potláčalo vojsko. V roku 1848 bolo zrušené poddanstvo a výsady šľachty, no vplyv Pálffyovcov bol stále veľký.
Posledným malackým zemepánom bol Mikuláš XIII. Pálffy. Počas jeho éry sa rozširovali vymoženosti tých čias – telefón a telegraf, koncom 19. storočia prechádzala cez Malacky železničná trať.
V polovici 19. storočia vznikol slúžnovský okres Malacky. Patrilo k nemu 41 obcí, neskôr po úpravách zostalo 29 obcí. Malacky boli hospodárskym i správnym centrom južného Záhoria. Boli tu zriadené inštitúcie a orgány potrebné pre chod okresu.
Pôvodná stránka MLOK-u informuje o aktivitách združenia do roku 2009. Činnosť združenia v neskoršiom období až do súčasnosti je odzrkadlená na stránke Malackých pohľadov.
Malacké pohľady OZ (bývalé OZ MLOK) je predovšetkým o ľuďoch, priateľstvách a dobrých vzťahoch. Bez nadšenia, vytrvalosti a tvorivosti našich členov by sa nám určite nepodarilo uskutočniť mnoho pozoruhodných aktivít. Okrem členov OZ nás pri rôznych podujatiach podporujú dobrovoľníckou prácou mnohí ďalší.
Súčasťou občianskeho združenia boli počas celej jeho doterajšej existencie predovšetkým títo ľudia: