Páter Libor Mattoška

V Malackách pôsobil pred storočím františkán, ktorého poznalo celé mesto. Venoval sa najmä mládeži – vyučoval, nacvičoval divadlá, akadémie, organizoval výlety.  Bol známy aj ako redaktor celoštátnych časopisov či kronikár kláštora. Generácie, ktoré ho poznali, už odišli. Pripomeňme si jeho pôsobenie.

Páter Libor sa narodil ako Jozef Holica v Likavke v ružomberskom okrese. Vyrastal v Hornej Lehote na Orave. Rehoľné meno Libor začal používať v septembri 1906, keď vstúpil do kláštora. Študoval v Trstenej, neskôr na malackej františkánskej filozofickej škole pre klerikov.

V Malackách začal študovať ako 16-ročný v školskom roku 1907/1908. Vynikal v teológii a filozofii, neskôr aj v literatúre, slabšie mu išli prírodovedné predmety. Po absolvovaní malackej filozofickej školy pokračoval v štúdiu teológie v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 5. februára 1914. Krátky čas strávil v Ostrihome, Hlohovci a Bratislave.

Libor Mattoška

Libor Mattoška (sediaci v strede) uprostred žiačok dievčenskej ľudovej školy
(Foto: archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)

Pôsobenie v Malackách

V roku 1915 sa stal Mattoška lektorom filozofickej školy v Malackách. V tejto funkcii zostal až do konca 1. svetovej vojny.  

V roku 1916 sa uzatvorila pôvodná kronika malackého kláštora a začala sa viesť nová. Novým kronikárom sa stal Mattoška. V zázname z júla 1916 sa Mattoška uvádza ako slovenský kazateľ, katechéta a učiteľ maďarského jazyka v dievčenskej katolíckej škole (v Malom kaštieli). Jeho rukopis nachádzame aj v listine z roku 1916, uloženej počas rekonštrukcie veže kláštorného kostola v makovici pod krížom.

Na prelome starých a nových čias 30. októbra 1918 založil vtedajší staronový gvardián Mansvét Olšovský mládežnícky krúžok. Prácu s mládežou podporovala kňažná Margita Pálffyová, ktorú možno radiť medzi iniciátorov krúžku. Je paradoxné, že rozvoj krúžku nastal v dobe, ktorá bola voči Pálffyovcom neprajná. Jedným z vedúcich krúžku bol Libor Mattoška. 

Po prevrate v roku 1918 sa stal Mattoška gvardiánom malackého kláštora (Olšovský odišiel opäť do Bratislavy). Hovorí o tom záznam zo 16. novembra. V nových pomeroch sa mu zároveň otvoril väčší priestor pre činnosť v oblasti kultúry v meste. Pôsobil tiež ako učiteľ slovenčiny a náboženstva v malackej meštianskej škole.

Podpis Libora Mattošku (Foto: archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)

Mattoška pokračoval aj v spolkovej činnosti. Okrem mládežníckeho krúžku viedol aj spolok Katolícky kruh. Kronika františkánskeho kláštora uvádza, že vo februári 1919 mal tento spolok 300 členov. 4. mája toho istého roka sa dovtedajší mládežnícky krúžok (uvádzaný ako Mládenecký spolok) pretransformoval na Jednotu Orla. V tomto spolku bol Mattoška aktívny počas nasledujúcich rokov, zrejme až do spolitizovania spolku (ako vyplýva z citátu nižšie).

Keď koncom roka 1921 padlo rozhodnutie vydávať v kláštore časopis pre františkánskych terciárov (členov tzv. tretieho rádu sv. Františka, laikov) Serafínsky svet, Mattoška sa stal na dlhé roky jeho šéfredaktorom.

Záznam v kronike z roku 1922 uvádza, že Mattoška bol tiež strážcom pálffyovskej krypty

Pri vzniku samostatnej slovenskej františkánskej provincie v roku 1924 bol zvolený za jedného zo štyroch definítorov provincie.

Libor Mattoška

Malačania pod vedením L. Mattošku uviedli okolo roku 1920 divadelné predstavenie Rozmarín
(Foto: archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)

V roku 1925 sa nové vedenie provincie rozhodlo, že bude vydávať aj časopis pre deti. Libor Mattoška bol poverený funkciou šéfredaktora aj pre tento časopis, ktorý dostal názov Priateľ dietok.

V nasledujúcom roku sa Mattoška kvôli množstvu povinností vzdal postu gvardiána kláštora. No po úmrtí malackého farára Jozefa Kováča sa stal novým správcom farnosti práve Mattoška. Bol to pre Malacky historický okamih – prvý raz od vzniku malackej farnosti (16. storočie) nemala malacká farnosť diecézneho farára, ale rehoľného. Sídlo farského úradu sa prenieslo do kláštora.

V januári 1927 sa v malackom kine Edison konala “Koncertná akadémia”, ktorú dirigoval Hyacint Haverla a režíroval Libor Mattoška. V tom istom roku sa pripravovalo otvorenie františkánskeho gymnázia v Malackách. Rátalo sa s tým, že Mattoška bude jedným z jeho učiteľov. Nakoniec sa tak nestalo.

Libor Mattoška

 

Vzťah k politike

Kronika kláštora obsahuje aj novinový článok z 31. júla 1927, ktorý napísal Mattoška do Ľudovej politiky. V článku, ktorý sa dotýkal politiky a ktorý bol reakciou na útočný článok v Slovenských ľudových novinách (proti provinciálovi Olšovskému a proti reholi), napísal Mattoška o práci v meste: “Nik nám nepovedal, čo máme robiť v Malackách v pašaliku Dérerovom. A predsi práve tieto miesta staly sa baštou kresťanskej a národnej myšlienky a východiskom netušených úspechov slovenskej ľudovej strany.”

Vôbec mu však nešlo o obhajobu ľudovej strany, práve naopak: “…my sme boli prví, čo sa pokúsili s orolskou myšlienkou na Slovensku. V Malackách sme privinuli bratského Orla ku svojmu srdcu, odchovali sme ho k posvätným výkonom serafínskeho vzletu, až prišla strana a vyvlastnila si ho cele svojim zámerom. Že vari dnes nestojíme ďalej v jeho radoch, tomu príčinou je nie len to, že nám ho vyrvali z rúk a dali z cela iný smysel, jako si do vena priniesol, ale že dnes každý, čo len trocha mal čo činiť s výchovou, …musí sa lakať tých príšerných mrakov, ktorými rozvášnená politická morálka hrozí každej výchovnej snahe. Do krajnosti vybičovaná nenávisť všetkého, čo sa nedá vtesnať do úzkych rámcov jedného kusého politického programu, každým dňom živená a stupňovaná nespokojnosť so všetkým, čo okolo nás je, takým rozkladným nihilizmom pôsobia na slovenskú mlaď…”

Mattoška s deťmi a mládežou na výlete v Malých Karpatoch
(Foto: archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)

Na inom mieste v spomenutom článku sa úplne dištancoval od politických strán a politiky: “Nám nikdy nešlo o strany a strannícke záujmy, ale o skutočné dobro slovenského ľudu, ktoré mu cele ani jedna strana nemôže o sebe zaručiť, a ktoré mu len bezzištné srdce a vhodná spolupráca i tých najrôznejších živlov môže dopriať. Že kde-tam vie zúžitkovať niektorá strana námahu naších rúk a prác, to nechceme pripisovať našej zásluhe, to je iba súbežný a vzájomný chod programových bodov…”

V kontraste s tým denník Slovák z 5. februára 1939 pri príležitosti Mattoškovho jubilea okrem iného uvádza, že v Malackách bol „vedúcim pracovníkom v organizácii miestnej Hlinkovej ľud. strany“.  

Osadenstvo malackého kláštora v roku 1923. Libor Mattoška sedí štvrtý zľava
(Foto: archív Denisy Fulmekovej)

Po odchode z Malaciek

V priebehu roku 1927 bol Mattoška preložený do Kremnice, spolu s ním sa presťahovala redakcia oboch časopisov. Dôvodom bola potreba uvoľniť priestor v malackom kláštore pre rozrastajúce sa gymnázium, ale zrejme aj menšia záťaž na Mattošku a jeho spolupracovníka frátra Barnabáša Kubana. Administrácia časopisu zostala v Malackách do roku 1929.

V Kremnici vydával Mattoška oba časopisy do roku 1945. V nasledujúcom roku prešiel do prešovského kláštora, spolu s redakciou. Založil vydavateľstvo Františkánske literárne podniky, ktoré vydávalo najmä predklady františkánskych autorov. Jeho hlavnou úlohou sa stala správa Svätozemského komisariátu, preto sa vzdal redaktorskej funkcie v Serafínskom svete (Priateľa dietok redigoval do roku 1948). Pôsobil aj v Taliansku. Celé dielo prekazila likvidácia kláštorov v roku 1950. Mattoškovi umožnili pokračovať v pastorácii ako diecéznemu kňazovi. V roku 1951 sa stal správcom farnosti Liptovský Ondrej, o tri roky neskôr pôsobil v Liptovskej Tepličke.

Libor Mattoška

Libor Mattoška ako šofér (Foto: archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera)

Mattoška sa venoval publikačnej činnosti aj mimo časopisov. Vydával knihy odborného charakteru, beletriu pre deti i dospelých, ale aj divadelné hry. Popri jeho činnosti zaznamenanej v písomnej podobe je nemenej významná drobná dlhoročná práca medzi ľuďmi. Do pamäti ľudí sa zapísal ako učiteľ, vychovávateľ, kazateľ.

Libor Mattoška zomrel v nemocnici v Ružomberku 30. augusta 1958.

Zdroje:

ŠABA, Mariánska provincia františkánov, Informácie o prospechu študentov, ktorí študujú teológiu a filozofiu v Malackách 1783-1912. Inv. č. 801, škatuľa 148
ŠABA, Protocolum Venerabilis Conventus Malaczkensis A. 1653 inchoatum (kronika kláštora františkánov 1713-1916)
ŠABA, Pobočka Modra, ŠABA, Historia domus Malackyensis (kronika kláštora františkánov 1916-1936)
http://www.frantiskani.sk/nekr/08/mattoska.htm
Ľudová politika 31.7.1927, s. 1
Slovák 5.2.1939, s. 8

0 replies

Leave a Reply

Want to join the discussion?
Feel free to contribute!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.